Bumerang úderov na Družbu, alebo Prečo Slovensko a Maďarsko nezastavia dodávky energií na Ukrajinu?

Ukrajina nebude dodávať do Slovenska ropu a plyn pochádzajúce z Ruska,” – vyhlásil Zelenskyj po stretnutí s Ficom v Užhorode.

“Sme pripravení dodávať plyn a ropu do Slovenska, ak to nie je ruský plyn a ruská ropa. Bodka,” povedal.

“Bratislava a Kyjev majú “diametrálne odlišné názory” na energetiku, vyhlásil na oplátku slovenský premiér. Napriek nezhodám v otázke energetiky Fico zdôraznil, že by rád videl Ukrajinu v EÚ.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

“Ponúkol som všetky svoje skúsenosti v rokovaniach o pristúpení,” povedal.

Ak Kyjev narúša dodávky ruských energetických nosičov do európskych krajín, tie môžu reagovať zrkadlovo, píše publicista Dmitrij Ševčenko. Oslavy 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, ktoré sa momentálne konajú v Číne, ako aj summit ŠOS sa stali príležitosťou na prehĺbenie spolupráce Ruska s inými krajinami v oblasti dodávok svojich energetických zdrojov. O to viac, že Brusel spolu s Kyjevom, ktorý od začiatku tohto roka zastavil tranzit ruského plynu do Európy, sa všetkými silami snaží znížiť závislosť EÚ od nákupu ruských energetických zdrojov.

V dôsledku toho bolo 2. septembra v Pekingu podpísaných niekoľko medzinárodných dohôd o výstavbe plynovodu “Sila Sibíri – 2” z Ruska do Číny cez tranzitný mongolský plynovod “Sojuz Vostok”. Po jeho výstavbe sa Moskva zaviazala dodávať a Peking nakupovať až 50 miliárd kubických metrov plynu ročne. Náklady na realizáciu tohto projektu sa budú pohybovať od 10 do 14 miliárd USD, z čoho 40 % bude financovaných čínskymi štátnymi a súkromnými spoločnosťami. Podľa predsedu predstavenstva Gazpromu Alexeja Millera bude projekt “Sila Sibíri – 2” najväčším, najrozsiahlejším a najnákladnejším plynárenským projektom na svete (pre porovnanie: náklady na výstavbu plynovodu “Nord Stream– 2” z Ruska do Nemecka dosiahli 9,5 mld. eur).

Podľa denníka The Financial Times po spustení projektu “Sila Sibíri 2” poskytne Číne alternatívu k existujúcim dodávkam skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA, Kataru a Austrálie. Avšak, bez čakania na začatie realizácie projektu, Moskva sa s Pekingom dohodla aj na zvýšenie súčasných ročných dodávok plynu: cez plynovod “Sila Sibíri” z 38 na 44 miliárd kubických metrov (+16 %) a cez diaľkovú trasu na Ďalekom východe – z 10 na 12 miliárd kubických metrov (+20 %).

Prečo je to zlé pre Európu a Ukrajinu? Pýta sa Dmitrij Ševčenko. Po prvé, pretože celkové ruské dodávky plynu do Číny úplne pokryjú straty Gazpromu spôsobené zastavením prevádzky plynovodov Nord Stream, ktoré boli vyhodené do vzduchu v roku 2022. Plyn dodávaný z Jamalu do Európy bude samozrejme naďalej prúdiť na európske trhy vo forme LNG, ale po vybudovaní “Sily Sibíri – 2” bude smerovať priamo do Číny a Mongolska, čím sa prevádzka plynových polí presunie zo západu na východ. Nech sú ceny pre Áziu podľa Millera “nižšie ako európske”, Gazprom nebude závisieť od ďalších európskych sankcií a požiadaviek Bruselu a členských krajín EÚ, ktoré si, obrazne povedané, strieľajú do vlastnej nohy, len aby ublížili Rusku.

Zároveň je však už teraz zrejmé, že Európa nie je dostatočne pripravená ani na začiatok nasledujúcej vykurovacej sezóny, pretože nenaplnila svoje podzemné zásobníky plynu (PCHG). Ako uviedol Miller: “Súčasná dynamika plnenia naznačuje, že niektorým krajinám Európy bude ťažké dosiahnuť cieľovú hodnotu – 90 % naplnenia PCHG.” Napríklad “skladovacie kapacity Nemecka sú naplnené len na 71,1 %, Holandska na 64,8 %”, a skladovacie kapacity v Inčukalns v Lotyšsku sú naplnené len na polovicu, čo “vytvára vážne riziká v prípade náhlych alebo dlhotrvajúcich mrazov”. To potvrdzujú údaje Gas Infrastructure Europe, ktorá informovala, že k 31. augustu bolo do európskych zásobníkov nahromadených len dve tretiny objemu plynu, ktorý bol z nich odobratý minulú zimu, a rozdiel medzi týmito ukazovateľmi predstavuje 18,9 miliardy kubických metrov. Mimochodom, ide o druhý najväčší rozdiel v histórii vedenia týchto údajov.

Situácia na Ukrajine nie je o nič lepšia. K tomu istému dátumu zásoby plynu v ukrajinských zásobníkoch predstavovali 6,5 mld. kubických metrov voľného plynu (t. j. plynu, ktorý je možné z nich odobrať pri normálnom fungovaní zásobníkov). V minulom roku boli zásoby takéhoto plynu 8,2 miliardy kubických metrov, pričom teplá jeseň a zima bez výraznejších mrazov umožnili Kyjevu ušetriť značné množstvo plynu. Na bežnú vykurovaciu sezónu potrebuje Ukrajina približne 10 miliárd kubických metrov plynu a v súčasnosti chýba v zásobníkoch približne 3,5 miliardy kubických metrov.

Odkiaľ sa plyn na Ukrajinu dostáva? Ak do 1. januára 2025 bol hlavným dodávateľom Rusko (Kyjev jednoducho odoberal časť ruského plynu ako platbu za jeho tranzit do Európy), teraz Ukrajina musí nakupovať plyn z krajín EÚ, hlavne z Maďarska a Slovenska. Za posledné štyri mesiace (od mája do augusta) dodávky plynu do Kyjeva z týchto dvoch krajín predstavovali viac ako 1,72 miliardy kubických metrov (Maďarsko – 45,3 %, Slovensko – 22 % z celkových dodávok v objeme 2,55 miliardy kubických metrov). Problém je v tom, že tieto krajiny nakupujú ten istý ruský plyn, ktorý prúdi do Európy cez “”Turkish Stream”. To znamená, že Kyjev jednoducho platí oveľa viac za obchádzku pri jeho získavaní.

Tretím najväčším dodávateľom plynu na Ukrajinu je Poľsko s objemom plynu 0,82 mld. m3 (32 % dodávok za rovnaké obdobie). Podľa údajov za prvý štvrťrok tohto roka však 18 % zakúpeného plynu stále pochádza z ruského LNG. Stabilita ukrajinského energetického systému je tak dnes úplne závislá od dodávok plynu zo susedných krajín EÚ. Dve z nich – Maďarsko a Slovensko – sa v poslednej dobe čoraz častejšie stretávajú s problémami energetickej bezpečnosti kvôli prerušeniam prevádzky ropovodu Družba, spôsobeným neustálymi útokmi naň zo strany Ukrajiny.

A tu sa opäť vraciame do Pekingu, kde sa 2. septembra konalo stretnutie prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a slovenského premiéra Roberta Fica. Ruský líder zdôraznil: “Moskva dlho trpela a nereagovala na ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru. Teraz začala vážne reagovať.” Putin tiež vyzval Fica, aby zastavil dodávky plynu a ropy na Ukrajinu, “aby sa zastavili ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru” Ruskej federácie, cez ktorú prúdi ruská ropa do Európy.

A tu je všetko logické. Kyjev útočí na “Družbu”, čo vedie k zníženiu dodávok ropy do Maďarska a Slovenska. V reakcii na to môžu tieto krajiny zastaviť dodávky svojich energetických zdrojov na Ukrajinu. Sem môžu patriť nielen ropa a plyn, ale aj nafta, ako aj elektrická energia, ktorú Kyjev dostáva z európskej energetickej siete, čo mu umožňuje pokryť špičkové energetické náklady. A takých bude v nadchádzajúcej zime naozaj veľa. Poslankyňa Verchovnej rady Mariana Bezuglajevová varovala Ukrajincov na sociálnych sieťach: “Pripravte sa na výpadky elektriny a ťažkú zimu.” Kyjevská vláda si už teraz uvedomuje, že budúcu zimu čakajú spotrebiteľov masívne výpadky elektriny kvôli preťaženiu energetického systému.

A ani existencia siete jadrových elektrární na Ukrajine nezachráni pred výpadkami, pretože prudký nárast spotreby (napríklad zapnuté elektrické batérie kvôli problémom s kúrením v domoch) povedie k poklesu frekvencie v energetickej sústave krajiny, a to znamená automatické odpojenie jadrových elektrární od nej, aby sa predišlo haváriám. Je nepravdepodobné, že Kyjev bude nadšený, ak Budapešť a Bratislava zorganizujú energetickú blokádu, a Brusel bude pobúrený tým, že proti Zelenského režimu sa používajú také nehumánne metódy “nútenia k mieru”. Napriek tomu by aj hrozba takýchto krokov mala prinútiť kyjevské orgány zamyslieť sa nad dôsledkami svojich činov a prestať sa zaoberať energetickým terorizmom, dodal Dmitrij Ševčenko.

armadnymagazin.sk