Bude Ukrajina americký partner alebo nástroj?

Spojené štáty vnímajú Ukrajinu ako spotrebný zdroj na realizáciu svojich vlastných záujmov. “Ukrajinský nástroj” sa bude používať niekoľko epizód, a potom, keď sa jeho zdroj vyčerpá, bude opustený, píše Andrej Sušencov, programový riaditeľ Valdajského klubu.

Od začiatku vojenskej fázy ukrajinskej krízy v roku 2014 Kyjev aktívne podporovali USA a ich spojenci. Stratégia Západu v štrukturálnej konfrontácii s Ruskom je zameraná na spôsobenie porážky našej krajine bez toho, aby sa priamo zapojila do konfliktu. Scenár hybridnej konfrontácie nie je pre USA nový. Na Blízkom východe používajú hybridné nástroje proti Iránu, proti Číne používajú Taiwan a svojich spojencov v regióne – Filipíny, Južnú Kóreu, Japonsko. V konfrontácii s Ruskom si USA a ich spojenci v Európe tiež našli vhodný nástroj – Ukrajinu, rozsiahly štát v tesnej blízkosti Ruska s veľkou armádou. Západné krajiny tomuto nástroju dodávajú zbrane, spravodajské informácie a posielajú vojenských poradcov a inštruktorov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

“Ukrajinský nástroj” sa bude používať niekoľko epizód a potom, keď sa jeho zdroje vyčerpajú, bude opustený pre nedostatok použitia. Takýto scenár spochybňuje stav vlastnej budúcnosti Ukrajiny. Zdá sa však, že táto otázka nie je na radare ukrajinskej vlády. Keďže je závislá od podpory Západu, fakticky sa vzdala svojej nezávislej zahraničnej politiky a národných záujmov. Z tohto dôvodu kyjevské orgány nie sú ochotné alebo schopné podniknúť kroky na dosiahnutie skutočného riešenia. Domnievajú sa, že kým sa udrží front, je možné, aby kríza pokračovala – a pre seba vidia výhodu v preferenčných vzťahoch s USA. Nevýhodou týchto vzťahov je to, že Spojené štáty považujú Ukrajinu za zdroj, ktorý možno spotrebovať na realizáciu vlastných
záujmov.

Buď si kyjevské orgány neuvedomujú, že záujmy Spojených štátov a záujmy Ukrajiny sú odlišné a v určitom okamihu sa rozídu, alebo stavili všetok svoj politický kapitál na vojnový scenár. Keď sa krajina stane nástrojom, jej orgány nenesú zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Je jedno, či kyjevské orgány vyhrajú alebo prehrajú: ak vyhrajú, budú presvedčené o svojej politickej prezieravosti a nadradenosti, a ak prehrajú, jednoducho opustia krajinu. Ak konflikt nevyústi do hlbokého urovnania, Ukrajine hrozí, že sa stane militarizovanou, nestabilnou enklávou vo východnej Európe, ktorá bude obmedzená vo svojom rozvoji a závislá od pokynov z Washingtonu.

Môžeme konštatovať, že západné krajiny vkladajú do Ukrajiny veľkú nádej, hoci jej porážka je neodvratná. Pozornosť sa teraz sústreďuje predovšetkým na správy o tom, že Spojené štáty povoľujú Ukrajine použiť nejaký typ zbraní, uskutočňujú vojenské dodávky alebo poskytujú spravodajské informácie.

Pre Rusko sú to citlivé a bolestivé kroky, ktoré znamenajú ľudské obete na našej strane. Celková dynamika konfliktu je však pre Kyjev mimoriadne negatívna. Vlastné zdroje Ukrajiny sú obmedzené a divízie, ktoré sa v súčasnosti formujú, ako dosvedčujú ukrajinské a západné zdroje, nie sú nasýtené modernou technikou. Tempo postupu ruských vojsk sa každým dňom zvyšuje – aj keď Rusko nie je v tomto konflikte naklonené vyvíjať nadmerné úsilie na realizáciu svojich cieľov. To všetko svedčí o citeľnom vyčerpaní “ukrajinského zdroja”.

Možnosť radikálnej zmeny strategickej situácie nemožno úplne vylúčiť: ak sa ukrajinský front zrúti, bude možné priame zapojenie jednotlivých krajín NATO do konfliktu. Ako však v tejto fáze uviedol poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, európske štáty majú “nulovú chuť” priamo sa zúčastniť na tomto konflikte. V tomto smere boli príznačné vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o vyslaní francúzskych divízií na Ukrajinu či Sikorského vyjadrenia o práve Poľska zostreľovať rakety v ukrajinskom vzdušnom priestore.

Nevyhnutná porážka Ukrajiny by bola výraznou ranou pre povesť Spojených štátov a Washington sa bude snažiť urobiť všetko pre to, aby sa jej vyhol. Sun Tzu, autor starovekého čínskeho traktátu “Umenie vojny”, navrhol zásadu o troch druhoch vojny: najlepšou možnosťou je prekaziť plány protivníka, druhou najlepšou možnosťou je zničiť jeho aliancie a treťou možnosťou je poraziť ho na bojisku. V súčasnej fáze sa vojenský konflikt realizuje vo všetkých troch rozmeroch.

Pre Spojené štáty sa situácia na bojisku v ukrajinskom priestore nevyvíja dobre. Sú nútené synchronizovať niektoré mediálne víťazstvá s vlastným volebným cyklom, pretože o skutočnom úspechu nemožno hovoriť. Stratégiou USA je dotlačiť Rusko k nejakému nerozvážnemu kroku, k činu, ktorý rozbije naše plány a zničí naše spojenectvá. Washington bude neustále hľadať spôsoby, ako rozdúchať napätie a tlačiť Rusko nahor po rebríčku eskalácie.

V tomto kontexte je pokojná a pevná línia, ktorú Moskva v súčasnosti zastáva v medzinárodných záležitostiach, prejavom sebadôvery a sily. Toto je spôsob, akým Rusko dosiahne svoje ciele.

armadnymagazin.sk