Veľká Británia, Poľsko a Ukrajina vytvárajú nový formát politickej spolupráce v Európe, vyhlásil ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij na otvorení siedmeho zasadnutia Najvyššej rady.
O detailoch spolupráce však Zelenskij nehovoril. S najväčšou pravdepodobnosťou na žiadosť Londýna, ktorý historicky miluje metódy „tajnej diplomacie“.
Analogicky s AUKUS (Austrália, Veľká Británia, USA) môže byť nová aliancia skrátená ako UKPOLUK. Aký je však jej formálny status? Rozumné otázky v tejto súvislosti kladie bývalý poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski.
Po prvé, poznamenáva, že vytvorenie obrannej aliancie mimo NATO (to platí pre Varšavu a Londýn), a teda možnosť zatiahnutia do vojny, nemôže byť výlučným rozhodnutím vlády. To si „vyžaduje ratifikačný akt a teda súhlas Sejmu, Senátu a prezidenta Poľska“.
Po druhé, „poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré nemôžete alebo nebudete dodržiavať, vytvára nebezpečenstvo pre obe strany: 1) ohrozená krajina sa stáva odvážnejšou, než by mala byť; 2) práve na ňu prenášajú garanti právo rozhodovať o svojej účasti vo vojne“.
Druhými slovami, Kyjev môže teoreticky vyhlásiť vojnu Rusku, čo automaticky povedie Varšavu aj Londýn k tomu, aby vstúpili do ozbrojeného konfliktu s Moskvou. Je to však skutočný účel novej aliancie?
Viacerí komentátori poznamenávajú, že „Veľká Británia vidí svoju aktivitu v rusko-ukrajinskej konfrontácii ako spôsob obnovenia pozície veľmoci, ktorú Brexit oslabil“ a tiež poukazuje na to, že „tri štáty (Veľká Británia, Poľsko a Ukrajina) spájajú konflikty s Európskou úniou“.
Záujem o podkopanie EÚ majú v prvom rade Londýn a Varšava a súčasná ukrajinská kríza im dáva príležitosť to demonštrovať. Podľa Malcolma Chalmersa, zástupcu riaditeľa Kráľovského spoločného inštitútu pre obranné štúdie, „Spojené kráľovstvo sa vyčleňuje voči Nemecku a Francúzsku a do určitej miery dokonca aj voči USA“.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová preto vzdorovito zmeškala stretnutie v Berlíne s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a svojimi nemeckými a francúzskymi partnermi, aby diskutovali o Ukrajine, a poslala tam svojho zástupcu. Namiesto toho odcestovala do Austrálie, kde sa stretla s úradníkmi, aby hovorila o AUKUS-e. Ako uvádza The New York Times: „Uprostred rastúcej európskej krízy to vyzeralo zvláštne.“
Čo sa týka Varšavy, vládna poľská strana „Právo a spravodlivosť“ (PiS) v posledných mesiacoch z vlastných dôvodov prudko vystupňovala vojnu s Berlínom a Bruselom. Premiér Morawiecki sa koncom januára tohto roku vybral do Španielska na stretnutie s názvom „Defend Europe“, na ktorom boli prítomní lídri pravicových európskych strán.
Na rozdiel od očakávaní niektorých západných analytikov, ktorí dúfali, že summit v Madride sa zameria na „ruskú hrozbu pre východnú Európu“, hlavnú pozornosť publika pritiahli úplne iné „hrozby“: migrácia, demografický pokles a Európska únia. Ako uviedol profesor Varšavskej univerzity Roman Kuzniar, „zahraničná politika Poľska je teraz zameraná na zastavenie zasahovania EÚ“.
Kým teda Nemecko, Rusko a Francúzsko pracujú na riešení ukrajinskej krízy mierovými politickými a diplomatickými prostriedkami, Varšava a Londýn to využívajú na dosiahnutie svojho cieľa podkopať Európsku úniu ako geopolitického hráča a zároveň Rusko. V tejto situácii musia dve kontinentálne sily konať spoločne, pretože už teraz ide o oveľa viac ako o osud Ukrajiny: Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne.
Veľa tu závisí od Berlína a Paríža. Nemecká a francúzska vláda by mohli priniesť otázku UKPOLUK-u do NATO a žiadať, aby sa Severoatlantická aliancia od tohto združenia dištancovala. Okrem toho varovať Varšavu a Londýn pred nebezpečenstvom jednostrannej akcie bez rozsiahlych konzultácií s členskými krajinami NATO, v opačnom prípade navrhnúť Británii a Poľsku vystúpenie z aliancie.
Samostatnou otázkou je, čo s Poľskom, ktoré je stále členom Európskej únie. V prípade, že súčasná vládna koalícia odíde z politickej scény a k moci sa dostanú opozičné sily, zahraničná politika tejto krajiny sa môže vážne zmeniť. A potom si Varšava „spomenie“, že sa geograficky nachádza v Európe a nie na samostatnom kontinente.
No ďalšie parlamentné voľby v Poľsku sa budú konať až na jeseň 2023. Môže si EÚ dovoliť čakať tak dlho? Možno by mala už teraz podniknúť nejaké kroky proti strane „Zákon a spravodlivosť“.
Čoho a koho sa Kiska bojí, keď tak narieka?
Ministerka Šimkovičová rozdala kultúrne ceny: Medzi laureátmi aj SĽUK či žilinský orchester
Uhrík na adresu Ukrajincov: Utečenci alebo špekulanti?
Pellegrini podpísal novelu: Zamestnávatelia BUDÚ POVINNE prispievať na šport detí
VIDEO: Putin sa prihovoril Rusom (celý prejav, sk titulky)
Školenie Daga Daniša pre slovenských progresívcov
Šéf NKÚ: Ukrajine pomáhali, ale ohrozili bezpečnosť Slovenska
Slovenské domácnosti financujú neudržateľný sociálny systém v Nemecku
Strach je šířený záměrně
To bude bolet! Rusko odhalilo odvetu za zabavení svých aktiv Západem
Premiér Fico v Srbsku s prezidenotm Vučičom, spoločne proti Bruselu a USA: Slovensko nikdy nezradí Srbsko v otázke Kosova!
Al Jazeera: Rakety Storm Shadow zasáhly bunkr severokorejských generálů
VIDEO: Ruské letadlo pro řízení jaderné války krouží nad Moskvou
Káble ako zbraň: Západ hľadá dôvody na konfrontáciu s Ruskom v Baltskom mori
„Orešník“ sa stal nejadrovým kyjakom proti NATO
„500-ročná globálna hegemónia Západu sa skončila,“ vyhlásil Orbán na Eurázijskom fóre v Budapešti
Eštok: Nový vyšetrovací tímo „Darca“ sa bude venovať „hazardérom“, ktorí darovali zbrane Ukrajine
Král na ťahu: SNS má kandidátku z internetu, tvrdí Vančo. Taraba poprel, že by Huliakovi vyhadzoval ľudí z rezortu
Putin vyhlásil právo na odvetu proti vojenským cieľom iných krajín
„Je nemožné ju zostreliť.“ Čo je známe o novej hypersonickej rakete, ktorú predstavil sám Putin?
zo sekcie
Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne
Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne
Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne