Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne

Veľká Británia, Poľsko a Ukrajina vytvárajú nový formát politickej spolupráce v Európe, vyhlásil ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij na otvorení siedmeho zasadnutia Najvyššej rady.

O detailoch spolupráce však Zelenskij nehovoril. S najväčšou pravdepodobnosťou na žiadosť Londýna, ktorý historicky miluje metódy „tajnej diplomacie“.

Analogicky s AUKUS (Austrália, Veľká Británia, USA) môže byť nová aliancia skrátená ako UKPOLUK. Aký je však jej formálny status? Rozumné otázky v tejto súvislosti kladie bývalý poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Po prvé, poznamenáva, že vytvorenie obrannej aliancie mimo NATO (to platí pre Varšavu a Londýn), a teda možnosť zatiahnutia do vojny, nemôže byť výlučným rozhodnutím vlády. To si „vyžaduje ratifikačný akt a teda súhlas Sejmu, Senátu a prezidenta Poľska“.

Po druhé, „poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré nemôžete alebo nebudete dodržiavať, vytvára nebezpečenstvo pre obe strany: 1) ohrozená krajina sa stáva odvážnejšou, než by mala byť; 2) práve na ňu prenášajú garanti právo rozhodovať o svojej účasti vo vojne“.

Druhými slovami, Kyjev môže teoreticky vyhlásiť vojnu Rusku, čo automaticky povedie Varšavu aj Londýn k tomu, aby vstúpili do ozbrojeného konfliktu s Moskvou. Je to však skutočný účel novej aliancie?

Viacerí komentátori poznamenávajú, že „Veľká Británia vidí svoju aktivitu v rusko-ukrajinskej konfrontácii ako spôsob obnovenia pozície veľmoci, ktorú Brexit oslabil“ a tiež poukazuje na to, že „tri štáty (Veľká Británia, Poľsko a Ukrajina) spájajú konflikty s Európskou úniou“.

Záujem o podkopanie EÚ majú v prvom rade Londýn a Varšava a súčasná ukrajinská kríza im dáva príležitosť to demonštrovať. Podľa Malcolma Chalmersa, zástupcu riaditeľa Kráľovského spoločného inštitútu pre obranné štúdie, „Spojené kráľovstvo sa vyčleňuje voči Nemecku a Francúzsku a do určitej miery dokonca aj voči USA“.

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová preto vzdorovito zmeškala stretnutie v Berlíne s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a svojimi nemeckými a francúzskymi partnermi, aby diskutovali o Ukrajine, a poslala tam svojho zástupcu. Namiesto toho odcestovala do Austrálie, kde sa stretla s úradníkmi, aby hovorila o AUKUS-e. Ako uvádza The New York Times: „Uprostred rastúcej európskej krízy to vyzeralo zvláštne.“

Čo sa týka Varšavy, vládna poľská strana „Právo a spravodlivosť“ (PiS) v posledných mesiacoch z vlastných dôvodov prudko vystupňovala vojnu s Berlínom a Bruselom. Premiér Morawiecki sa koncom januára tohto roku vybral do Španielska na stretnutie s názvom „Defend Europe“, na ktorom boli prítomní lídri pravicových európskych strán.

Na rozdiel od očakávaní niektorých západných analytikov, ktorí dúfali, že summit v Madride sa zameria na „ruskú hrozbu pre východnú Európu“, hlavnú pozornosť publika pritiahli úplne iné „hrozby“: migrácia, demografický pokles a Európska únia. Ako uviedol profesor Varšavskej univerzity Roman Kuzniar, „zahraničná politika Poľska je teraz zameraná na zastavenie zasahovania EÚ“.

Kým teda Nemecko, Rusko a Francúzsko pracujú na riešení ukrajinskej krízy mierovými politickými a diplomatickými prostriedkami, Varšava a Londýn to využívajú na dosiahnutie svojho cieľa podkopať Európsku úniu ako geopolitického hráča a zároveň Rusko. V tejto situácii musia dve kontinentálne sily konať spoločne, pretože už teraz ide o oveľa viac ako o osud Ukrajiny: Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne.

Veľa tu závisí od Berlína a Paríža. Nemecká a francúzska vláda by mohli priniesť otázku UKPOLUK-u do NATO a žiadať, aby sa Severoatlantická aliancia od tohto združenia dištancovala. Okrem toho varovať Varšavu a Londýn pred nebezpečenstvom jednostrannej akcie bez rozsiahlych konzultácií s členskými krajinami NATO, v opačnom prípade navrhnúť Británii a Poľsku vystúpenie z aliancie.

Samostatnou otázkou je, čo s Poľskom, ktoré je stále členom Európskej únie. V prípade, že súčasná vládna koalícia odíde z politickej scény a k moci sa dostanú opozičné sily, zahraničná politika tejto krajiny sa môže vážne zmeniť. A potom si Varšava „spomenie“, že sa geograficky nachádza v Európe a nie na samostatnom kontinente.

No ďalšie parlamentné voľby v Poľsku sa budú konať až na jeseň 2023. Môže si EÚ dovoliť čakať tak dlho? Možno by mala už teraz podniknúť nejaké kroky proti strane „Zákon a spravodlivosť“.

RusStrat