Brazílsky exprezident Bolsonaro chce po neúspešnom prevrate CIA proti súčasnému prezidentovi Lula da Silvovi zostať v USA pod ochrannými krídlami Bidenovho režimu

Bolsonaro odcestoval do USA do štátu Florida koncom decembra 2022 – dva dni pred tým, ako sa jeho ľavicový nástupca Luiz Inácio Lula da Silva ujal 1. januára prezidentského úradu.

Brazílsky exprezident Jair Bolsonaro, ktorý čelí vyšetrovaniu v súvislosti s januárovým vtrhnutím jeho stúpencov do vládnych budov v hlavnom meste Brazília, požiadal o šesťmesačné víza, aby mohol zostať v Spojených štátoch. V pondelok to oznámila právnická firma AG Immigration, na ktorú sa odvoláva agentúra AFP.

Bolsonaro odcestoval do USA do štátu Florida koncom decembra 2022 – dva dni pred tým, ako sa jeho ľavicový nástupca Luiz Inácio Lula da Silva ujal 1. januára prezidentského úradu.

Do USA pricestoval na víza určené pre zahraničných svetových lídrov, ktorí krajinu navštívia. Tie mu však vypršia v utorok, nakoľko tam už nie je na oficiálnej ceste, priblížila firma AG Immigration sídliaca v Kalifornii a známa tým, že sa zaoberá právnou pomocou pre Brazílčanov.

Bolsonaro predtým pre stanicu CNN uviedol, že sa plánoval do Brazílie vrátiť do konca januára a zvažoval i skorší odchod zo zdravotných dôvodov.

Pravicového exprezidenta počas jeho pobytu na Floride v januári hospitalizovali v meste Orlando. V posledných rokoch bol viackrát v nemocnici so zablokovanými črevami. Súvisí to so zraneniami, ktoré utrpel, keď ho v roku 2018 počas predvolebnej kampane pobodali.

Dav Bolsonarových priaznivcov, ktorí odmietal uznať jeho porážku v októbrových voľbách, vtrhol 8. januára do prezidentského paláca, budovy Kongresu i na najvyšší súd.

Samotný Bolsonaro odmieta akúkoľvek spojitosť s útokom. Nová vláda však nariadila vyšetrovanie Bolsonara a zadržala i jeho vtedajšieho ministra spravodlivosti Andersona Torresa. Ten bol v čase násilností šéfom verejnej bezpečnosti v hlavnom meste Brazília. Obvinený je zo „zanedbania“ svojich povinností.

Neúspešný prevrat v Brazílii je ukážkovým príkladom snáh americkej spravodajskej služby zmeniť režim práve v tom čase, keď krajina upevňuje svoje väzby s Východom

Bývalý predstaviteľ amerických tajných služieb potvrdil, že chaotický remix Majdanu, ktorý sa uskutočnil 8. januára v Brazílii, bol operáciou CIA, a spojil ho s nedávnymi pokusmi o farebnú revolúciu v Iráne.

Udajní stúpenci bývalého pravicového prezidenta Jaira Bolsonara vtrhli do brazílskeho Kongresu, Najvyššieho súdu a prezidentského paláca, pričom obišli chatrné bezpečnostné zátarasy, vyliezli na strechy, rozbíjali okná, ničili verejný majetok vrátane vzácnych obrazov a zároveň vyzývali na vojenský prevrat v rámci plánu zmeny režimu zameraného proti zvolenému prezidentovi Luisovi Ináciovi „Lulovi“ da Silvovi.

Podľa amerického zdroja je dôvodom na uskutočnenie operácie – ktorá nesie viditeľné známky unáhleného plánovania – práve teraz, keď sa Brazília chystá opätovne sa presadiť v globálnej geopolitike spolu s ďalšími štátmi BRICS – Ruskom, Indiou a Čínou.

To naznačuje, že plánovači CIA sú vášnivými čitateľmi stratéga Credit Suisse Zoltána Pozsara, ktorý predtým pracoval pre newyorský Fed. Vo svojej prelomovej správe z 27. decembra s názvom Vojna a komoditné zaťaženie Pozsar uvádza, že „multipolárny svetový poriadok nevytvárajú hlavy štátov G7, ale ‚G7 Východu‘ (hlavy štátov BRICS), čo je v skutočnosti G5, ale kvôli ‚BRICSpansion‘ som si dovolil zaokrúhliť nahor“.

Odvoláva sa tu na správy, že Alžírsko, Argentína a Irán už požiadali o vstup do BRICS – či skôr do jeho rozšírenej verzie „BRICS+“ -, pričom ďalší záujem prejavili Saudská Arábia, Turecko, Egypt, Afganistan a Indonézia.

Americký zdroj načrtol paralelu medzi brazílskym Majdanom CIA a sériou nedávnych pouličných demonštrácií v Iráne, ktoré agentúra zorchestrovala ako súčasť novej snahy o farebnú revolúciu: „Tieto operácie CIA v Brazílii a Iráne sú paralelné s operáciou vo Venezuele v roku 2002, ktorá bola na začiatku veľmi úspešná, keďže sa výtržníkom podarilo zmocniť Huga Cháveza.“

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva odmieta dodať muníciu Ukrajine a chce sprostredkovať ukončenie konfliktu

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva navrhol v pondelok spoločnú iniciatívu jeho krajiny a Číny, čo sa týka sprostredkovania ukončenia vojny na Ukrajine. Zároveň odmietol dodanie munície pre nemecké systémy Gepard.

„Je nevyhnutné vytvoriť skupinu krajín, ktorá je dosť silná a bude rešpektovaná, a sadnúť si na jeden rokovací stôl,“ povedal Lula v pondelok miestneho času v hlavnom meste Brazília na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Lula poznamenal, že o tomto návrhu už hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a Scholzom. Ľavicový prezident Brazílie sa ponúkol ako sprostredkovateľ, ktorý by mohol hovoriť s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským alebo šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. „Naši čínski priatelia pri tom zohrávajú veľmi dôležitú úlohu,“ povedal.

Brazília podľa jeho slov nedodá Ukrajine muníciu pre samohybné protilietadlové systémy Gepard, ktoré už Nemecko poslalo Kyjevu.

„Brazília nemá záujem o dodanie munície, ktorá má byť použitá vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom,“ povedal Lula pred novinármi.

„Brazília je krajinou mieru. A preto sa nechce na tejto vojne nijako podieľať, a to ani nepriamo,“zdôraznil.

Zdroj: ta3.com / InfoVojna

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)