Bratislavský krajský sudca o účelovej kriminalizácii sudcu, ktorý rozhodoval o vzatí do väzby vyšetrovateľov NAKA Čurillu a spol.

Sudca Krajského súd v Bratislave JUDr. Peter Šamko vo svojom článku opisuje, ako v súčasnosti podľa neho prebieha kriminalizácia sudcu prostredníctvom trestného činu ohýbania práva. 

Ako ohý­bať prá­vo pri tres­tnom či­ne ohý­ba­nia prá­va ale­bo ako kri­mi­na­li­zo­vať sud­cu za je­ho roz­hod­nu­tie

Úvod 

Pred pár týž­dňa­mi bol na tom­to webe zve­rej­ne­ný člá­nok, kto­rý sa tý­kal ve­de­nia tres­tné­ho ko­na­nia pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va pod­ľa § 326a Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III tak, že schvá­lil do­ho­du o vi­ne a tres­te, kto­rá bo­la uzat­vo­re­ná me­dzi pro­ku­rá­to­rom a ob­vi­ne­ným Csa­bom Do­mo­to­rom, pri­čom pre po­lí­ciu tu bo­lo po­doz­ri­vým, že k schá­le­niu do­ho­dy sud­com doš­lo „až príl­iš rých­lo“ (iš­lo o me­diál­ne zná­mu tres­tnú vec ve­de­nú pre zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy).

Na tom­to prí­pa­de som de­monštro­val ako ľah­ko mô­že prísť k ab­sur­dnej kri­mi­na­li­zá­cii sud­cu pros­tred­níc­tvom úče­lo­vo ve­de­né­ho tres­tné­ho ko­na­nia v prí­pa­de, keď je zjav­né, že nej­de a ani ne­mô­že ísť o tres­tnop­ráv­nu prob­le­ma­ti­ku. Pri uve­de­nom prí­pa­de som uvie­dol aj to, že „tre­ba len dú­fať, že to nie je ši­ka­nóz­ny re­vanš vo­či sud­co­vi, kto­rý nás­led­ne v inej tres­tnej ve­ci roz­ho­do­val o väz­be prís­luš­ní­kov po­lí­cie. Zrej­me som sa ne­mý­lil. Ce­lý člá­nok si mož­no pre­čí­tať tu: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a1019-o-zneu­zi­va­ni-tres­tne­ho-ci­nu-ohy­ba­nia-pra­va-v-praxi

            No­vý prí­pad vy­šet­ro­va­nia tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va už sú­vi­sia­ci s tres­tným stí­ha­ním vy­šet­ro­va­te­ľov

Neu­beh­lo ve­ľa ča­su a má­me tu ďal­šiu tres­tnú vec, kto­rá je ve­de­ná pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va pod­ľa § 326a Tr. zák. a zrej­me už ni­ko­ho nep­rek­va­pí, že po­doz­re­nie opä­tov­ne sme­ru­je vo­či roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti to­ho is­té­ho sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III, pri­čom v tom­to ďal­šom po­doz­re­ní už ide o pres­kú­ma­va­nie je­ho me­diál­ne zná­me­ho roz­hod­nu­tia o vza­tí ob­vi­ne­ných vy­šet­ro­va­te­ľov do väz­by (vec vy­šet­ru­je sí­ce NA­KA Stred, ale pred­sa len NA­KA, te­da zlož­ka po­lí­cie, kto­rej prís­luš­ník­mi sú aj ob­vi­ne­ní vy­šet­ro­va­te­lia, čo už sa­mé oso­be len ťaž­ko pres­ved­či ob­jek­tív­ne­ho po­zo­ro­va­te­ľa, že by vy­šet­ro­va­nie moh­lo byť ne­zau­ja­té).

            Zá­ver o mož­nej za­uja­tos­ti ve­de­né­ho vy­šet­ro­va­nia, či ne­po­cho­pe­ní tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va mož­no de­monštro­vať už na sa­mot­nej žia­dos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa ad­re­so­va­nej sú­du, kto­rou po­žia­dal o zba­ve­nie od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti sud­cu roz­ho­du­jú­ce­ho vo ve­ci (žia­dosť som vi­del z po­zí­cie pred­se­du tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia kraj­ské­ho sú­du a je vhod­ná na od­bor­nú dis­ku­siu o jej ob­sa­ho­vej správ­nos­ti). Vy­šet­ro­va­teľ v tom­to sme­re v lis­te zo dňa 10.01.2022 uvá­dza:

            Vy­šet­ro­va­teľ NA­KA (Stred v Ban­skej Bys­tri­ci) ve­die pod sp. zn. PPZ – 005/NKA – ST2 – 2022 tres­tné ko­na­nie vo ve­ci zlo­či­nu ohý­ba­nia prá­va pod­ľa § 326a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s pou­ka­zom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zák.

            Vy­šet­ro­va­teľ žia­da pred­se­du sú­du (nes­práv­ne vy­šet­ro­va­teľ žia­dal pred­se­du Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, na­koľ­ko „po­doz­ri­vý“ sud­ca je sud­com Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III, kto­rý má vlas­tné­ho pred­se­du), aby pod­ľa § 30 ods. 10 zá­ko­na č. 385/2000 Z.z. os­lo­bo­dil od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III JUDr. Ju­ra­ja Ka­pi­na­ja z dô­vo­du je­ho vy­po­ču­tia v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní oso­by pod­ľa § 196 ods. 2 Tr.por. (t. j. po­doz­ri­vej oso­by) ku ko­na­niu a roz­hod­nu­tiu o vä­zob­nom stí­ha­ní ob­vi­ne­ných a v tom­to ko­na­ní ozna­mo­va­te­ľov (vy­šet­ro­va­te­ľov) Mgr. J. Č, Mgr. P. Ď, Ing. P. S a JUDr. Š. M., spô­so­bu a prie­be­hu ko­na­nia ako sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie ako aj dô­vo­doch roz­hod­nu­tia o vza­tí do väz­by v ko­na­ní sp. zn. Tp 46/2021, t. j. ku sku­toč­nos­tiam, kto­ré sa ne­da­jú od­strá­niť a pres­kú­mať inak, ako iba vý­slu­chom sa­mos­tné­ho zá­kon­né­ho sud­cu.

         Vy­šet­ro­va­teľ  žia­da os­lo­bo­de­nie (zba­ve­nie) od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti po ce­lú do­bu tres­tné­ho ko­na­nia v roz­sa­hu vy­jad­riť sa ku všet­kým sku­toč­nos­tiam, s kto­rý­mi sa me­no­va­ný sud­ca oboz­ná­mil pri pl­ne­ní úloh sud­cu ob­čian­skop­ráv­ne­ho ko­na­nia (tu sa zrej­me vy­šet­ro­va­teľ po­mý­lil, pre­to­že o väz­be sa ne­ro­ho­du­je v ob­čian­skop­ráv­nom ko­na­ní) v sú­vis­los­ti s roz­hod­nu­tím a vy­da­ním uz­ne­se­nia o vza­tí do väz­by ob­vi­ne­ných v ko­na­ní sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie sp. zn. Tp 46/2021.

            Vy­hod­no­te­nie žia­dos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa

            Už na pr­vý poh­ľad za­uj­me, že vy­šet­ro­va­teľ chce vy­po­čú­vať sud­cu ako po­doz­ri­vú oso­bu pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia k „spô­so­bu a prie­be­hu ko­na­nia ako sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie ako aj dô­vo­doch roz­hod­nu­tia o vza­tí do väz­by (ku ko­na­niu a roz­hod­nu­tiu o vä­zob­nom stí­ha­ní ob­vi­ne­ných a v tom­to ko­na­ní ozna­mo­va­te­ľov).

            Nech­cem sa ni­ko­ho dot­knúť, ale práv­ne ide o nez­my­sel­nú žia­dosť. O spô­so­be a prie­be­hu ko­na­nia sud­cu v kon­krét­nej ve­ci pred­sa „ho­vo­rí“ spi­so­vý ma­te­riál, v da­nom prí­pa­de zá­pis­ni­ce o vý­slu­choch ob­vi­ne­ných osôb, kto­ré bo­li reali­zo­va­né po po­da­ní návr­hu pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­ných do väz­by (z kto­rých je zrej­mé ako pos­tu­po­val sud­ca v kon­krét­nej ve­ci). O roz­hod­nu­tí sud­cu a je­ho dô­vo­doch za­se „ho­vo­rí“ sa­mot­né roz­hod­nu­tie sud­cu, v da­nom prí­pa­de uz­ne­se­nie o vza­tí ob­vi­ne­ných do väz­by.

O spô­so­be a prie­be­hu ko­na­nia v kon­krét­nej ve­ci ako aj o spô­so­be vy­ba­ve­nia ve­ci (sa­mot­nom roz­hod­nu­tí) te­da ne­má sud­ca čo vy­po­ve­dať, na­koľ­ko o tom vy­po­ve­dá sa­mot­ný spis, kto­rý si vy­šet­ro­va­teľ mô­že za­bez­pe­čiť a pre­čí­tať si ho (vrá­ta­ne roz­hod­nu­tia sud­cu). Sud­ca tu nie je na to, aby do­da­toč­ne vo svo­jej vý­po­ve­di vy­svet­ľo­val vy­šet­ro­va­te­ľo­vi, či ozna­mo­va­te­ľom svo­je roz­hod­nu­tie, res­pek­tí­ve spô­sob svoj­ho uva­žo­va­nia ale­bo ko­na­nia (nap­rík­lad pre­čo roz­ho­dol o vza­tí do väz­by a nie o nev­za­tí a po­dob­ne), prí­pad­ne, aby tak­to do­da­toč­ne dot­vá­ral svo­je roz­hod­nu­tie o iné, či ďal­šie dô­vo­dy. Úlo­hou sud­cu nie je ani po­le­mi­zo­vať s ar­gu­men­tá­ciou ozna­mo­va­te­ľov uve­de­nou v tres­tnom ozná­me­ní a pres­vied­čať vo svo­jej vý­po­ve­di vy­šet­ro­va­te­ľa, že je nes­práv­na.

            Nie som sí­ce pred­se­da Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III, ale ak by som bol, cel­kom ur­či­te by som ta­kej­to žia­dos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa ne­vy­ho­vel, na­koľ­ko zba­viť sud­cu po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti pod­ľa § 30 ods. 10 zák. č. 385/2000 Z.z. mož­no iba z váž­nych dô­vo­dov, pri­čom v žia­dos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa žiad­ne ta­ké­to váž­ne dô­vo­dy uve­de­né nie sú; na­vy­še, to čo žia­da vy­šet­ro­va­teľ v žia­dos­ti, si má zis­ťo­vať sám a to štú­diom spi­su a roz­hod­nu­tia sud­cu a nie vý­slu­chom sud­cu.

        Zrej­me unik­lo po­zor­nos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa aj to, že práv­ny sys­tém v Slo­ven­skej re­pub­li­ke je v tres­tnom ko­na­ní vy­bu­do­va­ný na dvo­jin­štan­tnos­ti ko­na­nia, t. j. sám zá­ko­no­dar­ca za­vie­dol do práv­ne­ho po­riad­ku op­rav­né pros­tried­ky, kto­rý­mi sa dot­knu­té oso­by mô­žu na na­dria­de­nom or­gá­ne do­má­hať nes­práv­nos­ti roz­hod­nu­tia sú­du pr­vé­ho stup­ňa s tým, že súd dru­hé­ho stup­ňa má v kom­pe­ten­cii aj mož­nosť zru­šo­vať roz­hod­nu­tia niž­ších sú­dov a nah­rá­dzať ich svo­ji­mi vlas­tný­mi (zá­ko­no­dar­ca vy­tvo­re­ním toh­to sys­té­mu te­da pri­pus­til, že sú­dy rôz­nych stup­ňov mô­žu mať na tú is­tú vec iný ná­zor a pre­to aj mô­že prísť k zme­nám pr­vos­tup­ňo­vých roz­hod­nu­tí).

Sku­toč­nosť, že sa tak sta­ne pri­tom ne­vyt­vá­ra, sa­ma oso­be, žiad­ne po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, či iné­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia (nap­rík­lad dis­cip­li­nár­ne­ho), na­koľ­ko sud­cu nie je mož­né pos­ti­ho­vať za vy­slo­ve­nie práv­ne­ho ná­zo­ru, res­pek­tí­ve hroz­bou ve­de­nia dis­cip­li­nár­ne­ho, či tres­tné­ho ko­na­nia ne­mož­no sud­cu za­stra­šo­vať, aby sa bál roz­ho­do­vať, prí­pad­ne, aby roz­ho­do­val pod­ľa ur­či­tých (nap­rík­lad po­li­caj­ných) pred­stáv. V ap­li­kač­nej praxi pri vä­zob­nom roz­ho­do­va­ní je pri­tom úpl­ne bež­nou ve­cou, že sťaž­nost­ný súd (súd dru­hé­ho stup­ňa) má na otáz­ku väz­by ob­vi­ne­né­ho od­liš­ný ná­zor ako súd pr­vé­ho stup­ňa. Bu­de te­raz po­lí­cia vy­šet­ro­va­teť ako po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va kaž­dé zru­še­né roz­hod­nu­tie, kto­ré zru­ší súd dru­hé­ho stup­ňa? A bu­de tiež vy­šet­ro­vať ako po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa kaž­dé uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­ré bu­de v op­rav­nom ko­na­ní zru­še­né pro­ku­rá­to­rom? Ale­bo bu­de vy­šet­ro­va­teľ se­lek­tív­ne iba tie, kto­ré sa jej bu­dú ho­diť? Opa­ku­jem, že zru­še­nie roz­hod­nu­tia aké­ho­koľ­vek or­gá­nu na­dria­de­ným or­gá­nom v op­rav­nom ko­na­ní nie je tres­tným či­nom, na­koľ­ko ide o si­tuáciu, kto­rú pred­pok­la­dá sám práv­ny po­ria­dok (tres­tným či­nom ohý­ba­nia prá­va mož­no pos­ti­ho­vať iba svoj­voľ­né roz­hod­nu­tia bez opo­ry v zá­ko­ne, nie roz­hod­nu­tia, kto­ré sú nap­rík­lad ozna­če­né za nes­práv­ne v dôs­led­ku nes­práv­ne­ho vý­kla­du práv­nej nor­my, prí­pad­ne v dôs­led­ku iné­ho hod­no­te­nia vy­ko­na­ných dô­ka­zov).

Rov­na­ko tak tre­ba vy­šet­ro­va­te­ľo­vi pri­po­me­núť, že ko­na­nie o tres­tnom ozná­me­ní ne­nah­rá­dza op­rav­né ko­na­nie, nej­de ani o ne­ja­ké ďal­šie ko­na­nie, kto­ré má pri­ro­dze­ne nad­vä­zo­vať na ko­na­nie op­rav­né, pri kto­rom má vy­šet­ro­va­teľ vy­stu­po­vať ako na­dria­de­ný or­gán sud­cu a zis­ťo­vať je­ho dô­vo­dy roz­hod­nu­tia mi­mo rá­mec sa­mot­né­ho roz­hod­nu­tia.

Na­vy­še, aké­koľ­vek roz­hod­nu­tie sú­du mož­no pod­ro­biť krit­ke a skôr, či nes­kôr sa mô­že uká­zať ako práv­ne nes­práv­ne. Práv­ne bo­lo kri­ti­zo­va­né nap­rík­lad aj roz­hod­nu­tie kraj­ské­ho sú­du, kto­rým bo­lo zru­še­né vy­ššie spo­me­nu­té „po­doz­ri­vé“ uz­ne­se­nie o vza­tí ob­vi­ne­ných vy­šet­ro­va­te­ľov do väz­by (bliž­šie poz­ri tu: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a1013-za­ca­tie-tres­tne­ho-sti­ha­nia-vo-ve­ci-pre-vy­mys­le­ny-sku­tok-a-trest­ny-cin-zneu­zi­va­nia-pra­vo­mo­ci-ve­rej­ne­ho-ci­ni­te­la). Ak by sa tá­to kri­ti­ka roz­hod­nu­tia kraj­ské­ho sú­du nes­kôr uká­za­la ako opod­stat­ne­ná (čo sa stať mô­že), zna­me­na­lo by to, že sa kraj­ský súd auto­ma­tic­ky do­pus­til tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va? Cel­kom ur­či­te nie.

Zá­ver

            Za­ve­de­nie tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va pod­ľa § 326a Tr. zák. do Tres­tné­ho zá­ko­na (pred vy­še ro­kom) bo­lo spre­vá­dza­né vý­raz­ný­mi po­chyb­nos­ťa­mi, či ten­to trest­ný čin ne­bu­de vy­uží­va­ný na ši­ka­nu sud­cov a či ne­bu­de slú­žiť na to, aby po­lí­cia (na­mies­to od­miet­nu­tia tres­tné­ho ozná­me­nia) ne­za­ča­la ko­nať len pre­to, že sa s ne­ja­kým roz­hod­nu­tím kon­krét­ne­ho sud­cu nes­to­tož­ňu­je a aby tak „tres­ta­la“ sud­cu za je­ho pos­tup, či práv­ny ná­zor. Vy­ze­rá to tak, že tie­to oba­vy bo­li opod­stat­ne­né a po­kiaľ ne­bu­de ten­to trest­ný čin vy­pus­te­ný z Tres­tné­ho zá­ko­na, bu­de nut­né si zvy­kať, že „nes­prá­ne“ roz­hod­nu­tia (práv­ny ná­zor) sud­cov bu­dú cez to­to us­ta­no­ve­nie kri­mi­na­li­zo­va­né, res­pek­tí­ve pros­tred­níc­tvom ve­de­nia tres­tných ko­na­ní pre ten­to trest­ný čin bu­de dá­vať po­lí­cia sud­com ná­vod, ako si pred­sta­vu­je „správ­ny“ vý­klad prá­va, „správ­nu“ roz­ho­do­va­ciu čin­nosť sú­dov a ako by už sud­co­via cel­kom ru­či­te roz­ho­do­vať ne­ma­li.

Bu­de te­raz po­vin­nos­ťou sud­cu vy­svet­lo­vať svo­je roz­hod­nu­tia po­lí­cii v tres­tnom ko­na­ní v po­zí­cii po­doz­ri­vej oso­by, a to aj na­priek to­mu, že ob­sa­hu­jú od­ôvod­ne­nie? Ne­mal by sud­ca, pre is­to­tu, naj­skôr pre­kon­zul­to­vať svoj bu­dú­ci pro­ces­ný pos­tup a spô­sob roz­ho­do­va­nia vo ve­ci s po­lí­ciou? A vô­bec, na­ma­la by po­lí­cia pri roz­ho­do­va­ní rov­no nah­ra­diť sú­dy? 

A ne­bo­lo by vhod­ným, aby sa k ta­kým­to tres­tným ko­na­niam už ko­neč­ne vy­jad­ri­la, as­poň vo všeo­bec­nos­ti, aj Súd­na ra­da SR, kto­rá dis­po­nu­je v zmys­le § 9 ods. 2 Tr. por. ši­ro­ký­mi vý­kla­do­vý­mi mož­nos­ťa­mi pri tres­tnom či­ne ohý­ba­nia prá­va?

Autor: JUDr. Peter Šamko – sudca Krajského súdu v Bratislave

Zdroj: pravnelisty.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)