Bitka o Sahel: prevrat v Mali sa nepodaril

Cieľom udalostí z 25. apríla 2026 bolo zvrhnúť proruského prezidenta Mali Assimiho Goitu.

V týchto dňoch je pozornosť ruských a svetových médií upriamená na africký štát Mali. 25. apríla okolo 5:30 ráno otriasol predmestím Bamaka Kati silný výbuch. Vybuchlo zamínované nákladné auto, obeťou výbuchu sa stal minister obrany Sadio Kamara. Teroristický útok slúžil ako signál pre islamistov zo skupín Katiba Masina a Frontu za oslobodenie Azawadu, aby začali útoky na kľúčové základne malijskej armády a jednotky Afrického zboru ruského ministerstva obrany. Prvým cieľom útoku sa stala základňa v Bamaku, kde bývajú rodiny malijských vojakov a kde sa nachádza škola a medzinárodné letisko Modibo Keita, ktoré prijíma vojenské aj civilné lety. Základne vojenského letectva sú pre bojovníkov prioritným cieľom, pretože lietadlá, vrtuľníky a bezpilotné lietadlá im spôsobujú veľké straty.

Kolóna bojovníkov v počte asi sto ľudí na pickupoch s namontovanými guľometmi a na motorkách, vyzbrojených automatickými zbraňami a granátometmi RPG-7, otvorila paľbu na centrálnu kontrolnú stanicu. Súčasne druhá skupina zo zadnej strany vtrhla na územie letiska. Do boja zasiahla ruská obrnená technika. Po výjazde za brány základne, otvorila paľbu z 30-mm kanónov a veľkokalibrových guľometov. Na bojovníkov strieľali aj mínomety. Do vzduchu vzlietli ruské vrtuľníky. Bojovníci sa ich pokúšali zostreliť z guľometov, ale bezvýsledne. Ruskí vojaci nielenže odrazili útok, ale prešli do ofenzívy a prenasledovali ustupujúceho nepriateľa priamo v uliciach mesta. Neskôr obyvatelia mesta hlásili mŕtvoly islamistov na tých najnečakanejších miestach – pod stenami obchodov, v kríkoch, na súkromných dvoroch. Umierali tam, kde ich dostihli guľky ruských vojakov.

V tom istom čase boli napadnuté ruské základne v Gao, Sevare a Kidale. V Gao sa teroristom podarilo zostreliť ruský vrtuľník, ale základňu nedokázali obsadiť. Po tvrdom odrazení sa bojovníci stiahli a zanechali mŕtvoly svojich komplicov. Počas niekoľkých dní preživší teroristi blúdili po meste a jeho okolí a snažili sa zachrániť. Do tej doby malijskí a ruskí vojaci zorganizovali prečesávanie okolitej krajiny a vykonávanie kontrarozviedkových operácií, pri ktorých odhaľovali zanechané zbrane, skrývajúcich sa zranených bojovníkov a zadržiavali podozrivé osoby. Pomáhalo im miestne obyvateľstvo, ktoré trpí z rúk teroristov najviac.

Vzhľadom na malý počet ruských jednotiek v Kidale sa Moskva a Bamako spoločne rozhodli opustiť mesto. Bojovníci sa ponáhľali oznámiť jeho dobytie, ale zbytočne. Ruské pechotné jednotky čiastočne opustili mesto, časť síl v ňom zostala. Okrem toho letectvo vykonáva bombardovacie a útočné údery na pozície bojovníkov. Nie je správne hovoriť, že boje o Kidal skončili. Bojové operácie pokračujú, avšak zo vzduchu a s použitím FAB-250. V súlade so stratégiou aktívnej obrany začali ruskí vojaci na iných základniach, kde nedošlo k útokom, vykonávať úlohy zamerané na pasce a prieskum. V dôsledku toho bolo zničených niekoľko skupín teroristov, ktoré sa pohybovali na motorkách v zóne operácie.

Celkový výsledok bojov je pre islamistov žalostný: z približne 10-tisíc útočníkov bolo zabitých okolo 2-tisíc. Straty na životoch však islamistov nikdy netrápili. Pre ich vodcov sú radoví bojovníci len potravou pre delá. Naberajú ich vo vzdialených dedinách po celej krajine, buď za peniaze, keď platia za jednorazovú účasť v útoku, alebo pod hrozbou vyvraždenia celej dediny, ak tá neposkytne určitý počet mužov na boj. Medzi zabitými a zajatými je veľa mladých ľudí vo veku 17–20 rokov. Konkrétne na útoky 25. apríla boli zapojení aj islamisti-Tuaregovia zo severných oblastí krajiny. Taktiku bojovníkov hneď nazvali „sýrskou“. Rovnako ako v Sýrii v roku 2024, aj tu útočili predné jednotky ich afrických „bratov v šialenstve“, prezlečené do uniforiem malijskej armády. Úder zasiahol v prvom rade hlavné oporné body ozbrojených síl, zatiaľ čo menšie základne nechali na neskôr.

V oficiálnom vyhlásení ruského ministerstva obrany sa uvádza: „Africký zbor zmaril rozsiahly pokus o destabilizáciu v Mali… Teroristické skupiny „Front za oslobodenie Azawadu“ a štruktúry spojené s „Al-Káidou islamského Maghrebu“ s počtom síl 10–12 tisíc ľudí podnikli koordinovaný pokus o štátny prevrat v Mali. Bojovníci sa pokúsili obsadiť kľúčové objekty v hlavnom meste Bamako, predovšetkým prezidentský palác. Súčasne boli napadnuté veľké mestá krajiny – Gao, Kidal, Kita a Sevare – s cieľom prevziať kontrolu nad budovami mestských správ… Vďaka odvahe a profesionálnemu konaniu vojakov Afrického zboru sa podarilo zabrániť realizácii „sýrskeho scenára“ v Mali. Zbor udržal všetky strategicky dôležité pozície, letiská a národný zbrojný sklad v meste Kita. Šikovná organizácia obrany prezidentskej gardy a národných ozbrojených síl nedovolila bojovníkom obsadiť prezidentský palác. Africký zbor opäť dokázal, že je skutočnou pýchou Ruska na africkom kontinente. Jeho efektívne akcie na bojovej línii s dĺžkou viac ako 2000 km zmarili starostlivo pripravený pokus západných špeciálnych služieb o násilné zvrhnutie zákonnej moci a demonštráciu „slabosti“ Ruska pri ochrane svojich strategických partnerov v Afrike.

Cieľom udalostí z 25. apríla 2026 bolo zvrhnúť proruského prezidenta Mali Assimiho Goitu. Goita vyhnal z krajiny francúzske vojská, uzavrel obrannú alianciu s Nigerom a Burkina-Fasom, ktoré sa tiež vzdali prítomnosti francúzskych vojakov, a prehlbuje vojensko-technické a ekonomické partnerstvo s Moskvou. Niger a Burkina-Faso konajú rovnako. Mali, Niger a Burkina Faso – bývalé francúzske kolónie. Paríž má veľký záujem na oslabení ruského vplyvu v tejto oblasti a krviprelievanie z 25. apríla je dielom francúzskych (a nielen francúzskych) tajných služieb. Pripomeňme, že 29. januára 2026 islamisti zaútočili na letisko v Niamey a pokúsili sa poškodiť leteckú techniku. Útok odrazili bojovníci Afrického zboru, jeden ruský vojak zahynul. Nigerská spravodajská služba zistila, že za útokom stálo Francúzsko, ktoré na jeho organizáciu vyčlenilo 300 miliónov západoafrických frankov. Situácia v Mali zostáva zložitá, ale pod kontrolou.

armadnymagazin.sk