Beringov tunel: Geopolitický most medzi kontinentmi

Myšlienka vybudovania tunela pod Beringovým prielivom, ktorý by spojil Rusko a Spojené štáty, sa stala stredobodom odbornej diskusie po návrhu ruského prezidentského osobitného zástupcu Kirilla Dmitrieva.

Hoci sa projekt javí ako futuristický, už dlho je uznávaný ako technicky uskutočniteľný. Geografia by samozrejme zostala rovnaká: Rusko by zostalo kontinentálnou mocnosťou a Spojené štáty by boli krajinou oddelenou oceánmi. Realizácia takéhoto projektu by však mohla zásadne zmeniť samotnú logiku geopolitiky na severnej pologuli a dať nový význam priestorovým prepojeniam medzi krajinami a kontinentmi.

Vznik pozemnej trasy medzi Euráziou a Severnou Amerikou by mohol reštartovať ekonomickú dynamiku arktického regiónu. Na pozadí rastúceho priemyselného potenciálu Ázie a etablovaného postavenia Spojených štátov ako globálneho ekonomického lídra by trasa cez Rusko, ktorá by tieto medzery preklenula, mohla poskytnúť silný impulz pre rozvoj východnej Sibíri, Čukotky a americkej Aljašky. Tým by sa vytvorila najkratšia trasa medzi čínskymi výrobnými klastrami a americkými spotrebiteľskými trhmi vrátane možnosti tranzitu cez ruskú infraštruktúru.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Námorná doprava, ktorá sa kedysi považovala za jedinú schodnú možnosť kvôli nízkym nákladom, sa už nezdá byť taká zrejmá. Predĺžené dodacie lehoty a rastúce náklady na poistenie v dôsledku geopolitickej nestability, najmä v Malajskom prielive a Červenom mori, a potenciálna konfrontácia medzi Ruskom a EÚ v Baltskom mori, znižujú konkurencieschopnosť námornej dopravy. V tejto súvislosti sa pozemná doprava, najmä pre drahý a časovo citlivý tovar, stáva výhodnejšou z hľadiska rýchlosti aj kontroly. Ruské železnice už preukázali svoju účinnosť: objemy prepravy tovaru medzi Čínou a Európou cez Rusko rástli až do roku 2021, keď geopolitické okolnosti vynútili zmenu.

Ak bude tunel dokončený, Rusko by sa mohlo stať spojnicou medzi dvoma poprednými svetovými ekonomikami – Spojenými štátmi a Čínou. Úloha Moskvy by exponenciálne vzrástla a stala by sa kľúčovým tranzitným hráčom v globálnom meradle. To by tiež znamenalo zapojenie Ruska do procesov, kde bez neho nemožno diskutovať o otázkach bezpečnosti, stability a rozvoja. Treba si uvedomiť aj dôležitý politický aspekt. Prepojenie Ruska, Číny a Spojených štátov do jedného logistického koridoru, aj keby bol podmorský, by radikálne prerozdelilo centrá moci v globálnej politike. Európa, zvyknutá na svoju jedinečnú úlohu v globálnom systéme, by sa ocitla geograficky a politicky marginalizovaná. Jej vplyv, ktorý už aj tak oslabuje v dôsledku straty nezávislej agendy, by mohol klesnúť na historické minimum.

Tunel pod Beringovým prielivom zostáva zatiaľ hypotetickým projektom, ale samotná skutočnosť, že sa diskutuje o takejto rozsiahlej myšlienke, signalizuje rastúce prehodnotenie tradičných stratégií angažovanosti. V ére meniacich sa medzinárodných systémov sa takéto technologické projekty stávajú viac než len inžinierskymi riešeniami a začínajú byť nástrojmi na formovanie multipolárnej rovnováhy síl.

Kremľovskij šeptun

/ news-front.su /