Belousovová: Od debilizácie k demoralizácii politiky

Po nástupe vlády Matoviča sa zavŕšila etapa vývoja ktorú môžeme otvorene nazvať ako obdobie TOTÁLNEJ DEBILIZÁCIE slovenskej politiky. V tom bude asi so mnou súhlasiť každý aspoň trochu súdny človek so zdravým rozumom.

Prejavilo sa to v zložení poslaneckého zboru, kde hlavne poslanci za vtedy najsilnejšiu stranu OĽANO vystupovali ani nie ako obyčajní ľudia, ale skôr ako obyčajní primitívi a hlupáci.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Zloženie vlády vtedy nebolo iné. Stačí si spomenúť, že predsedom vlády a neskôr ministrom financií bol Matovič! A tiež že ministrom školstva bol vyučený kaderník s pochybne nadobudnutým vysokoškolským diplomom.

Štátnu kasu a budúcnosť národa – teda to najdôležitejšie – mali v rukách veľmi slušne povedané totálni neschopáci.  Prežili sme to ak keď za cenu mnohých veľkých strát. Napríklad tých 20 000 ľudských životov, z ktorých mnohí boli obete atómovky a ďalších chorých nápadov a pokusov jedného blázna a jeho pritakávačov.

Ako tak sledujem slovenskú politiku, musím konštatovať, že z obdobia DEBILIZÁCIE sme sa dostali do obdobia TOTÁLNEJ DEMORALIZÁCIE slovenskej politiky.

Vláda sa hneď po voľbách začala vzďaľovať od svojich voličov, od občanov.  Tým nadelila konsolidačné uťahovanie opaskov a sebe vyššie platy.  Nezabudli ani na generálneho prokurátora. Dostane za štyri roky vo funkcii 5 000 eur.  Nikoho z koalície netrápilo , že taký dôchodok nemá na Slovensku nikto po štyridsiatich odrobených rokoch.

Prestali platiť základné pravidlá pri obsadzovaní vládnych kresiel, pretože zloženie vlády už nie je o politickej zodpovednosti kandidujúcich strán, ale o vydieraní konkrétnych jednotlivcov. 

Vládni predstavitelia začali hrať divné slovné hry s tými, ktorí ich dostali k moci. Ani náboj na Ukrajinu, sa zmenilo na „ani náboj zadarmo na Ukrajinu“.  A zbrojovky fachčia naplno. Politika na všetky štyri svetové strany je občas len jedno veľké pokrytectvo v duchu hesla „doma tak a v Bruseli onak“.

Už mi to občas príde, že vládna moc skúša , čo si ešte môže dovoliť, kam až môže zájsť, alebo čo im ešte volič zožerie.  Skvelým príkladom je minister Rudolf Huliak.  Jeden z tých, ktorých ja nazývam „vládni vydierači“. Vyvydieral si post ministra, ale to mu nestačilo.  Začína dosadzovať „odborníkov“ .

Jednou z takých odborníčok je aj bývalá účastníčka reality show, ktorá má posilniť komunikáciu s verejnosťou.  Jej výhodou podľa ministra je to, že je úspešná influenserka.

Ak je pán minister náruživým fandom reality show, ak sa mu s touto osobou dobre „komunikuje“, tak by to mal robiť vo voľnom čase a za svoje.  Konanie pána ministra Huliaka je nielen výsmechom absolventom vysokých škôl, ale aj všetkých slušných ľudí. On im, resp nám všetkým daňovým poplatníkom odkazuje, že na uplatnenie v jeho rezorte netreba odbornosť, vzdelanie, prax a pod.  Stačí účasť v reality šou a správne „komunikačné“ schopnosti.

No v období DEMORALIZÁCIE slovenskej politiky je aj toto asi normálne. Aspoň tak mi to pripadá, keď čítam reakcie mnohých priaznivcov vládnej koalície.  Až mi to pripomína známu scénku z kultového slovenského filmu Pacho, hybsky zbojník: „…ešte pán veľkomožný, ešte…si udrite…“

Dokedy ešte ?! …

Anna Belousovová