ANALÝZA TÝŽDŇA: Chýbajú remeselníci, mladých táto profesia nepriťahuje

Prečo to tak je?

Dlhoročná dehonestácia remeselníckych a robotníckych profesií priniesla výsledky.

Podceňovanie ľudí, ktorí sa živia prácou vlastných rúk, nízke platové ohodnotenie ale najmä nezvládnutý školský systém spôsobili, že mladí ľudia nemajú záujem študovať na odborných školách.

Spoločnosť a jej predstavitelia sa dlhodobo správajú k ľuďom, ktorí tvoria hodnoty ako k ľudskému odpadu. Dnes vidíme výsledok.

Majitelia vysokoškolských diplomov, ktorých chrlia mnohé vysoké školy ako z bežiacich pásov, nedokážu zabezpečiť plynulý chod spoločnosti.

Manažér nevie upiecť chlieb a pečivo. Filozof sa nepostaví ku kovoobrábaciemu stroju, politológ nepostaví dom, historik umenia neopraví vodovodný kohútik, sociálna pracovníčka nepodojí kravu…

Spoločnosť, ktorá pohŕda prácou ľudských rúk a nechce ju zaplatiť, je odsúdená k zániku.

Na mnohé odborné zásahy aj v domácnostiach je nutné prizvať profesionála a tu práve Slovensko naráža na ich nedostatok.

Bratislava 20. marca (TASR) – Pre slovenskú mládež práca remeselníka nie je atraktívna, dopyt po odborníkoch pritom neutícha. Hrozí, že si remeselníkov bude musieť Slovensko najímať zo zahraničia. Vyplýva to z analýzy personálnej agentúry Grafton recruitment.

Na mnohé odborné zásahy aj v domácnostiach je nutné prizvať profesionála a tu práve Slovensko naráža na ich nedostatok. Je to tak nielen na pôde remeselných živností, ale aj vo sfére remeselných odborníkov vo výrobných segmentoch. „Nielenže sú veľmi vyťažení, ale aj dlhodobo nedostupní,“ upozornila agentúra.

Z celkového počtu voľných pracovných miest, ktorý evidovali úrady práce v januári (63.411), tvorili zhruba 13.000 práve pozície ako kvalifikovaní pracovníci a remeselníci. Bol to druhý najpočetnejší segment, hneď po profesiách ako operátori a montéri strojov a zariadení (28.136 miest).

„Situácia s nedostatkom kvalifikovanej remeselnej pracovnej sily neustala ani počas pandémie,“ podotkla manažérka agentúry v Košiciach Anna Ričányová. Pripustila, že mnoho takýchto odborníkov nemohlo vycestovať za prácou a ostalo na Slovensku, je však otázne, v akej miere sa uplatnili dočasne vo svojom obore na lokálnom trhu práce, vzhľadom na ich vyššie finančné očakávania.

Dopyt podľa Ričányovej pretrváva hlavne v technických odboroch, ako sú stavebníctvo, elektrotechnický, strojárenský či chemický priemysel, ale aj v oblasti poľnohospodárstva a textilného priemyslu. „Dnes akútne chýbajú nielen elektrikári, nastavovači, klampiari, údržbári, opravári, tesári či šičky, ale tiež takmer všetky stavebné profesie, ako murári a stavbári,“ vymenovala agentúra. Remeselníci s výučným listom a praxou totiž buď vymierajú, alebo odchádzajú za lepším zárobkom.

Mladých ľudí však remeslá nepriťahujú. Za posledných 10 rokov v niektorých odboroch humanitných vied narástol záujem o štúdium aj o viac ako 200 %, kým odbory ako elektrotechnika, strojárstvo či učiteľstvo zaznamenali pokles v priemere o 30 %. „Zo škôl tak vychádzajú absolventi, ktorí si so svojím diplomom nevedia nájsť uplatnenie. Mzda zvárača sa pritom v roku 2020 pohybovala na úrovni viac ako 1300 eur mesačne,“ vyčíslil Grafton.

Nedostatok vyvíja tlak aj v oblasti finančného ohodnotenia. „Celkovo sa dá povedať, že ich mzdy rastú konštantne. Kríza ich mierne pribrzdí, ale nezastaví. Ak ide o šikovného majstra, môže si zarobiť aj dvoj- či trojnásobok deklarovanej mzdy,“ podotkla odborníčka.

Riešením nedostatku remeselníkov na Slovensku by podľa agentúry bola napríklad podpora manuálnych zručností a kreativity už na základnej škole. Pomohlo by aj zvýšenie atraktivity odborných stredných škôl, prepojenie žiakov už počas štúdia s budúcim zamestnaním a podpora finančného ohodnotenia týchto profesií. „Vhodné je tiež rozšíriť možnosť rekvalifikácií, a to motiváciou istoty zamestnania po úspešnom absolvovaní takéhoto kurzu, prípadne tiež úhradu tohto kurzu zo strany budúceho zamestnávateľa,“ doplnil manažér agentúry v Bratislave Michal Batis.

Zdroj: TASR, Redakcia Slovanských novín