Analytik: Tajný plán EÚ na „plynovú vojnu“ s Ruskom nebude fungovať

Odmietnutie dovozu plynu z Ruskej federácie je v prvom rade úder po nemeckých priemyselníkoch, čo hrá do karát ich španielskym a talianskym konkurentom.

Agentúre „FAN“ to povedal politický a ekonomický analytik Vladimir Solovejčik.

Európska únia má tajný plán „plynovej vojny“ s Ruskom. Píše o tom novinár z denníka „Times“ Bruno Waterfield. Podľa jeho názoru iniciatíva vychádza z Madridu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Plán je navrhnutý tak, aby zabezpečil, že EÚ už nebude držaná ako rukojemník Moskvy,“ tvrdí Waterfield.

Výkyvy na medzinárodných trhoch s energiou by nemali zasiahnuť európsku nezávislosť, sú presvedčení autori plánu. EÚ musí spolupracovať, aby nebola závislá na rozmaroch štátov produkujúcich plyn, ktoré sa pokúšajú maximalizovať svoje zisky.

Španielsko ponúka členským štátom EÚ spojiť kúpnu silu a získať strategické zásoby modrého paliva v jednom bloku. Ministri energetiky EÚ už diskutujú o myšlienke, ktorá podľa ich názoru pomôže „odolať úsiliu Ruska obmedziť dodávky a zvýšiť cenu plynu“.

Ako poznamenal Vladimir Solovejčik, vždy existovalo veľa európskych politikov, ktorí chceli hľadať alternatívu k dodávkam plynu zo ZSSR a potom z Ruskej federácie. Tieto aktivity aktívne podporovala americká administratíva.

„Nezabúdajme, že dohoda o plynových potrubiach medzi sovietskymi odbormi zahraničného obchodu a nemeckými koncernmi, ktorá bola vďaka pevnému postaveniu vtedajšieho sovietskeho vodcu Jurija Andropova v roku 1983 dovedená do úspešného konca, vzbudila prudký hnev prezidenta USA Ronalda Reagana. Stala sa jednou z príčin prudkého zhoršenia studenej vojny po provokácii s juhokórejským Boeingom 1. septembra 1983,“ vysvetľuje Vladimir Solovejčik.

Podľa jeho názoru španielska vláda nie je v žiadnom prípade priekopníkom v boji proti „ruskému plynovému diktátu“. Je príznačné, že formálne sa španielska vláda zdá byť „ľavicová“, no v tejto záležitosti ide v skutočnosti v stopách krajne pravicového antikomunistu Ronalda Reagana.

„Okrem toho nezabúdajme, že Španielsko, Taliansko a čiastočne Francúzsko sa extrémne obávajú nemeckej nadvlády v Európskej únii, ktorá sa spolieha na priemyselnú a finančnú silu SRN v porovnaní s románskymi krajinami Európy. Odmietnutie dovozu plynu z Ruskej federácie je v prvom rade úder po nemeckých priemyselníkoch, a preto v prospech ich španielskych a talianskych konkurentov,“ dodal Vladimir Solovejčik.

Poznamenal, že je nepravdepodobné, aby európske orgány boli schopné adekvátne nahradiť dodávky plynu z územia Ruskej federácie, pretože na európskych pozemkoch a v pobrežných vodách je málo zdrojov plynu a americký bridlicový plyn je drahý kvôli doprave. Teoreticky bolo možné nahradiť ruský export dodávkami z pobrežného šelfu pri Izraeli. Protiizraelská politika súčasných úradov v Španielsku, Taliansku a Francúzsku tomu však zabráni.

„Možnosti dodávok zemného plynu z katarských polí do Európy sú v súčasnosti takmer nulové, pretože všetky pokusy o zvrhnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada, za ktorými boli vládcovia Kataru, Turecka, USA a európskych mocností, stroskotali. To znamená, že nebude možné natiahnuť plynovod do sýrskeho prístavu Aleppo z Kataru. Zdá sa teda, že v blízkej budúcnosti nebudú fungovať žiadne „tajné plány na plynovú vojnu“ s našou krajinou,“ uzavrel Vladimir Solovejčik.

Ceny plynu na kontinente od minulého roka rastú a lámu rekordy. Pred mesiacom odhadované náklady na palivo mierne prekročili 500 dolárov za tisíc metrov kubických; do 21. septembra sa táto cena priblížila k 900 dolárom.

news-front