Amerika sa nečakane ocitla zapletená do niekoľkých vojen súčasne

Spojené štáty sú vážne znepokojené skutočnosťou, že sa nečakane samé zaplietli do niekoľkých vojen súčasne. Prvýkrát na to upozornil Thomas Friedman, viacnásobný laureát Pulitzerovej ceny a pravidelný publicista denníka „The New York Times“. A ďalší autori ho nasledovali.

Okrem toho sa Friedman odvolával na dve autority — svoju babičku, ktorá mu vždy hovorila: „Nikdy nebojujte súčasne s Ruskom a Čínou“, ako aj na Henryho Kissingera, ktorý opakovane dával podobné rady širšiemu publiku. Ale podľa autora je Washington priamo zapojený do horúcej vojny na Ukrajine a teraz vyhlásil ekonomickú vojnu Číne.

A po Friedmanovi nasledoval známy americký internacionalista Hal Brands, ktorý pre „Bloomberg“ napísal stĺpček s ikonickým názvom „Môžu USA bojovať s Čínou, Iránom a Ruskom súčasne?“ Autor otvorene radí: „Bidenova administratíva by si mala dávať pozor na provokáciu Si Ťin-pchinga, keď je v konflikte s Putinom.“

V skutočnosti to bola podstata zahraničnej politiky mnohých prezidentov USA. Nesmieme zabúdať, že Donald Trump opakovane kritizoval svojich predchodcov za to, že sa zapojili do vojny v Iraku bez toho, aby dokončili kampaň v Afganistane, na čo doplatili.

Už teraz je badateľná úzkosť mnohých amerických komentátorov z dobrodružstiev Bidenovej administratívy. Nádeje, že USA a ich spojenci v NATO dokážu rýchlo „odkrviť“ Rusko v ukrajinskej kampani, sa rozplývajú. A minulotýždňová prezentácia novej národnej stratégie USA naznačuje, že Biely dom to myslí vážne s bojmi na minimálne dvoch frontoch. Napriek varovaniam serióznych ekonómov a politológov o hrozivých následkoch pre samotné Spojené štáty, nehovoriac o globálnej ekonomike.

Niet divu, že v tomto smere pribúda článkov vychvaľujúcich pragmatizmus Henryho Kissingera a jeho „ukrajinskú stratégiu“, ktorá počíta s potrebou zohľadňovať záujmy Ruska.

Mimochodom, takéto články sa objavujú nielen na Západe, ale aj v Číne. „South China Morning Post“ radí Amerike: „Pomoc pri ukončení ukrajinskej vojny by mal Joe Biden hľadať u Kissingera, nie Kennedyho.“ Známy hongkonský autor Alex Lo dodáva: „Kyjev trvá na zachovaní svojich hraníc až do invázie (ako nazýva začiatok špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine – V.K.), nehovoriac o hraniciach definovaných v roku 1991, čo nie je realistické. A Západ by ho k tomu nemal povzbudzovať.“

Áno, presne toto je pragmatický prístup, na ktorý Bidena vyzývajú rôzni analytici zo Západu a Východu, ktorí netrpia rusofóbiou a neveria v možnosť „víťazstva nad Ruskom“. Stále viac a viac hlasov znepokojuje vyhliadka na súčasnú vojnu Ameriky proti dvom alebo trom globálnym pólom. A hoci stále prevláda dobrodružný prístup Bieleho domu, je možné, že tieto hlasy skôr či neskôr prinútia Bidenov tím prehodnotiť svoj postoj. Pokiaľ nie je pre všetkých neskoro.

Friedmanova stará mama a dedko Kissingerov ich však všetkých varovali!

news-front