Amerika, ktorá kedysi presadzovala slobodu prejavu, sa premenila na národ s najväčšou cenzúrou na svete

Elita zo Silicon Valley, Wall Street a Capitol Hill má pod palcom západné myslenie a vystupuje ako strážca toho, čo je prípustné a čo nie. Ako sme dovolili, aby sa to stalo? A čo môžeme proti tomu robiť? Píše vo svojom komentári Brett Sinclair.

Amerika sa zmenila na nepoznanie

Amerika sa za posledných pár rokov zmenila na nepoznanie a v otázke slobody slova pozmenila svoj názor, ktorý kedysi presadzovala. Zdrojom už nie je iba Silicon Valley a jeho túžba riadiť informačné toky. Rovnaký tlak vychádza aj zo superštátnej štruktúry samotnej Ameriky.

Zdá sa, že medzi americkými finančnými mocnosťami (a teda aj štátnymi mocnosťami) panuje masový konsenzus. Teda pokiaľ ide o prísnu kontrolu informácií a úplné opustenie od ich nedávno vychvaľovaných hodnôt slobody prejavu. Najmä FBI sa zdanlivo zmenila na inštitúciu, ktorá rozhoduje o tom, čo je prípustné a čo nie. Predovšetkým to uplatňujú proti vlastným občanom Ameriky.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Je iróniou, že to nezastavilo americké diskusie o politických a informačných útlakoch jej geopolitických rivalov na východe. Tí sa ocitli v obrátenej úlohe, pričom sú znepokojení nad ochotou amerického superštátu umlčať svojich politických a morálnych nepriateľov.

Ruský prezident Vladimir Putin a ďalší svetoví vodcovia si v blízkej minulosti vypočuli emotívnu hrozbu amerického prezidenta Joe Bidena. Hrozba sa týkala ich zjavného „porušovania ľudských práv“. Tieto obvinenia sú vznesené bez zjavného uvedomenia si seba samého.

Disidenti uväznení vo zvláštnych väzniciach

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov bol medzi ďalšími svetovými hovorcami, ktorí rýchlo poukázali na prenasledovanie osôb stojacich za pochodom zo 6. januára proti americkému Kapitolu. Títo disidenti boli uväznení vo zvláštnych „väzeniach“, kde existujú dôkazy o zneužívaní, bití, izolácii a obscénnom a nespravodlivom odsúdení, pokračuje vo svojom komentári Brett Sinclair.

To platí rovnako aj pre ostatných, ktorí sa iba bránili proti agresii výtržníkov počas takmer úplného chaosu posledných dní Trumpovho režimu. Aj keď nesúhlasíte s ich dôvodmi alebo činmi, extrémny predsudok z tohto zneužitia je pre každého akútny, a to aj so zvyškom nestrannosti. Avšak od vyznávačov neoliberalizmu budete počuť iba to, že „si to zaslúžia“. Ak sa niekto odhodlá oponovať súčasnému režimu môže byť označený za „rasistu“.

Pramene túžby po cenzúre

Odkiaľ však pochádza túžba po cenzúre? Pochádza od Marka Zuckerberga alebo s Nancy Pelosiovej? Je to vedené spoločnosťou alebo zákonodarcami?

Nedávno bol bývalý influencer pre Trumpa na Twitteri Ricky Vaughn zatknutý FBI za obrázok, ktorý zdieľal na sociálnych sieťach o Hilary Clintonovej v roku 2016. Tu vidíme zjavnú kolíziu gigantov sociálnych médií a orgánov činných v trestnom konaní za účelom spoločného prenasledovania politického protivníka.

Facebook viedol iniciatívu k oficiálnemu vytváraniu „donášačov“ medzi svojimi užívateľmi a vytváraniu ich vlastných „schém sociálneho kreditu“ podľa vzoru Číny. Národ, ktorý presadzoval „slobodu prejavu“, vás teraz vylúči z verejného priestranstva a prinúti vás ukončiť prácu pre trestný čin „nesprávneho označovania“.

Dnes sú americkí občania sledovaní a ohrození viac ako kedykoľvek predtým. Dokonca aj písanie tohto komentáru, ktorý by bol len pred asi piatimi rokmi považovaný za neškodné vyjadrenie slobodnej politickej kritiky, by dnes mohol byť považovaný za kontroverzný pre novú „Ameriku“.

My na Západe teraz žijeme za tým, čo by sme mohli nazvať novou „železnou oponou“. Pre tých, ktorí žijú za touto oponou, už neexistuje ilúzia slobody slova, už sa o nej jednoducho nehovorí, dodáva na záver Brett Sinclair.

Autor: Brett Sinclair

hlavný denník