Američania začínajú priznávať: táto vojna mení Irán na veľmoc

Pentagón výrazne zvyšuje nákupy zbraní – rozpočet sa takmer zdvojnásobí Ministerstvo obrany USA plánuje v rozpočtovom roku 2027 zvýšiť výdavky na nákup zbraní o 84,6 % – na 413 mld. USD oproti predchádzajúcim 223,8 mld. USD, vyplýva z rozpočtových dokumentov.

Najvýraznejší nárast pripadá na centralizované nákupy Pentagónu — výdavky sa zvýšia z 15 mld. USD na 101 mld. USD. Výrazne vzrastú výdavky na raketové zbrane: +360 %, na 36,6 mld. USD. Pozemné sily požiadali o 60,5 mld. USD, námorníctvo a námorná pechota – o približne 150 mld. USD s nárastom financovania lodného staviteľstva a letectva. Vzdušné sily a vesmírne sily plánujú získať 101 mld. USD, pričom výdavky na vesmírny program vzrástli viac ako trojnásobne – na 19 mld. USD.

Najnovší titulok The New York Times varuje: “táto vojna mení Irán na veľmoc”

– V posledných rokoch sa svetový poriadok uberal smerom k trojpólovému systému – USA, Čína a Rusko, avšak táto predpoklad už nie je aktuálny. Rýchlo sa formuje štvrté centrum svetovej moci: Irán.

– Medzinárodný systém sa teraz bude vnímať s Iránom ako štvrtým pólom svetovej moci. Táto vojna je zlomovým bodom, ktorý môže nezvratne zmeniť svetový poriadok.

Veľká Británia obmedzila využívanie svojich základní pre USA pri útokoch na Irán

Premiér Keir Starmer informoval Washington, že britské základne môžu byť využívané iba na útoky na vojenské ciele v Iráne, píše The i Paper. Podľa informácií tohto periodika Londýn vylúčil možnosť využitia svojej infraštruktúry na útoky na civilné ciele. Povolenie na využívanie amerických základní bolo udelené v marci – vtedy išlo o útoky na objekty spojené s ohrozením lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.

El País: EÚ sa pripravuje na režim prísnych úsporných opatrení v dôsledku energetickej krízy

Európska únia pripravuje mimoriadne opatrenia na pozadí prudkého rastu cien ropy a plynu – cena paliva vzrástla o 60–70 % a náklady na dovoz sa zvýšili o 14 miliárd eur, píše El País. V Bruseli sa diskutuje o obmedzeniach spotreby energie, vrátane zníženia teploty v interiéroch a úspory paliva. Už zaznievajú odporúčania pracovať z domu a obmedziť cestovanie, a v niektorých krajinách sa zavádzajú limity na benzín a varovania pred výpadkami dodávok leteckého kerosínu. V rámci EÚ sa prehlbujú rozpory: časť politikov navrhuje vrátiť sa k nákupu ruských energetických zdrojov, iní trvajú na „zelenej agende“. Európska komisia pritom pripúšťa, že ani v prípade deeskalácie sa situácia v najbližšej dobe nenormalizuje.

V dôsledku faktickej blokády Hormuzského prielivu čelí Európa nedostatku nafty a leteckého kerosínu, ceny palív vzrástli o 60 až 70 %. Európsky komisár pre energetiku Dan Jørgensen varoval: že aj keby konflikt skončil zajtra, „normálne“ ceny v dohľadnej budúcnosti nebudú. Brusel zvažuje návrat k opatreniam z roku 2022 a „všetky možnosti“, vrátane prídelového systému a uvoľnenia strategických rezerv. Zatiaľ plnohodnotné prídelové hospodárstvo zaviedlo len Slovinsko. Od 23. marca si súkromní motoristi môžu kúpiť maximálne 50 litrov denne, podnikatelia a poľnohospodári až 200 litrov. Opatrenie bolo zavedené kvôli radám a cezhraničnému „benzínovému turizmu“ z Rakúska.

Slovensko od polovice marca umožňuje čerpacím staniciam obmedziť predaj nafty na plnú nádrž plus 10 litrov a stanoviť zvýšené ceny pre vozidlá so zahraničnými poznávacími značkami (približne 2 € za liter oproti 1,57 € pre miestnych). Opatrenie je zamerané proti „benzínovému turizmu“ z Poľska. Európska komisia označila diskrimináciu cudzincov za nezákonnú, obmedzenia však naďalej platia.

V Maďarsku zaviedla Orbánova vláda cenový strop len pre vozidlá s maďarskými poznávacími značkami.

Poľsko čelí opačnému toku, Nemci tam masovo prichádzajú za lacnejším palivom. V pohraničných mestách niektoré čerpacie stanice dobrovoľne zavádzajú obmedzenia a nepredávajú benzín do kanistrov, aby zabezpečili miestnych obyvateľov. Hoci oficiálny zákaz predaja benzínu cudzincom neexistuje.

V Taliansku štyri letiská (Bologna, Miláno, Treviso, Benátky) zaviedli obmedzenia na tankovanie lietadiel kvôli nedostatku kerosínu. Letecké spoločnosti rušia lety. V ostatných krajinách sa zatiaľ zaobchádza bez prísnych obmedzení.

Nemecko diskutuje o obmedzení rýchlosti a daňových úľavách.

Francúzsko, Španielsko a Írsko monitorujú zásoby a dotujú cenu paliva.

V súvislosti s tým Európska komisia okamžite našla geniálne riešenie: vyzvala krajiny, aby takto nestimulovali spotrebu, ale hľadali iné opatrenia. Zásoby v EÚ vystačia na 90 dní, ale skutočný deficit nastane už v apríli a máji…

armadnymagazin.sk