Ako čítať odkazy a počítať podľa šimečkovskej progresívnej aritmetiky

Je jeden neslušný, ale ako to už býva, trefný vtip ešte z totalitných čias, keď sa istého súdruha pýtali, či vie počítať. On samozreme a s rozhorčením prikývol, na čo dostal odpoveď: “Tak rátajte s tým, že ste idiot…”

A ešte jeden na úvod do problematiky dnešnej úvahy o progresívnom zmýšľaní, tentoraz už z novodonej éry parlamentu. Pýtali sa poslanca, koľko je dva a dva. A on odpovedá, že to je relatívne, lebo to záleží od toho, či ste v koalícii, alebo v opozícii…

Žiaľ, s aktívnou účasťou matovičovcov a šimečkovcov v Národnej rade SR si budeme asi musieť zvyknúť aj na relatívnu opozičnú matematiku, kedy 2+2 nemusí byť štyri…

Matematický príklad mimo reálpolitiku predviedol šéf Progresívneho Slovenska, Michal Šimečka v nedeľnej diskusnej relácii TA3 s Robertom Kaliňákom výrokom, že prezident Peter Pellegrini to bude mať mimoriadne ťažké, lebo vraj “laťka je nastavená vysoko”… Je zjavné, kto mal tp laťku vysoko nastaviť.

Mnohým normálnym to logicky, ani fakticky rozum neberie, tak tu je jedine možné vysvetlenie:

Šimečka na progresívca myslel záporné čísla s mínusovou hodnotou (-), keďže primárne aj ústavnoprávne hovoríme o vzťahu hlavy štátu k Slovensku, národu, suverenite, zvrchovanosti a slobode, čo sú pre progresivizmus – odkiaľ vyšla aj Zuzana Čaputová ako podpredsedníčka PS – mentálne aj intelektuálne neznáme veličiny, pojmy a významy.

Aj preto exprezidentka povedala, že nerozumie tejto “krajine”… Preto podobné bizarné vyjadrenia nie sú len lacnou propagandou, ale je nutné ich previesť na spoločného menovateľa, aby normálni ľudia porozumeli.

Takže tu je riešenie rovnice o progresívne neznámych veličinách: Vnímanie výšky súvisí aj s vnímaním hĺbky, čiže ide o zdedenú deformovanú orientáciu smerom nadol, k politickému dnu, alias “skládke”.

Normálni ľudia uvažujú v pozitívnych číslach (+), čiže smerom nahor, takže tu máme pokračovanie zásadného rozporu vnímania skutočnosti s glorifikáciou “svätej Zuzany” v mentálnej bubline progresívcov a liberálov so zvyškom Slovenska, z čoho bude prameniť aj naďalej principálny rozpor, z toho pokračujúca nevraživosť a nenávisť nielen k národno-štátnym hodnotám, ale aj k ich nositeľom.

Preto môžeme predpokladať, že antinárodné živly si rozšírili okruh terčov pre šírenie svojej genetickej nenávisti a výrok Šimečku mal byť pokusom o faktické odôvodnenie budúcich útokov, aj keď progresivizmus žiadne fakty nedokáže – mimo svoju ideologickú bublinu – ani chápať, ani absorbovať.

Na vysvetlenie, zaoberať sa idiotinami nemá naozaj žiadny zmysel, len problém je vtedy, keď angažovaný idiotizmus získa priestor a funkciu vo verejnom živote a verejnom diskurze, pričom sa ešte navyše tvári aj mudrlantsky.

Rafael Rafaj/skspravy.sk