Toto boli zlaté časy nášho socializmu! Názor, ktorý možno niekoho naštve, iní si však iba nostalgicky povzdychnú

Mnohí ľudia si dnes ani len nespomenú na časy socialistické, pretože sa im v súčasnosti páči. Majú to, čo chceli. Sú slobodní, môžu ísť do kostola, do zahraničia, a v obchodoch majú veci, o ktorých za socíku iba snívali, alebo čakali v dlhých radoch. Je to ale naozaj tak, že teraz je lepšie ako bolo pred Nežnou revolúciou?

Úmyselne sme vo výpočte „výhod“ súčasnosti pred minulosťou nespomenuli slobodu slova, pretože tá je dnes relatívna. Veľmi dobre by totiž o nej vedeli hovoriť tí, ktorých facebook obmedzil v ich činnosti, alebo dokonca vypol, ale rovnako je to aj u rozličných inštitúcií, ktoré dohliadajú na názory. Tie, ktoré sa súčasným cenzorom a nositeľom pravdy nepáčia, sú ihneď obmedzované či na sociálnych sieťach zakázané. Aké to ale bolo kedysi „zlé“ píše v prevzatom statuse Robert Molnár, ktorého pripomienka toho, aké to naozaj bolo však stojí za to. A mnohí tí, ktorí tú „zlú“ dobu zažili, si iba nostalgicky povzdychnú a súhlasne prikývnu hlavou.

Sláva tomu obdobiu a nie dnešnej „demokracii“

„Svet je divný a ľuďom hrabe na plné obrátky, česť výnimkám, samozrejme. Tak teraz každému, kto o komunizme nemá ani šajnu, napíšem niečo,“ začína sa spomienková jazda toho, ako to v tom zlom komunizme vyzeralo. „Kde si bol, keď ja som behala po večeroch s kamarátmi vonku? Nikdy sme sa nebáli, fakt nikdy! Nepoznali sme slová úchyl, pedofil, lezba, gay a ani 74 pohlaví. Tí, čo sa cítia ináč, by po návšteve VB hneď prišli na to, kto sú. Áno, trestalo sa, ale hlavne za príživníctvo. Viete, čo to pre nás znamenalo, keď sme mali banány, ananás, mandarinky… jasné, teraz sú v každom obchode, ale aké ? Chlieb voňal nádherne a vždy, keď si prišiel domov, polka bola zjedená. Mlieko bolo mlieko. Pamätáte si na Spišské párky? To bolo niečo! Les, lúky a prvé lásky… vy ani netušíte, čo to je,“ píše sa nostalgicky v statuse.

„Hrali sme guličky, rozťahovanú, gumu a vybíjanú a lozili sme po stromoch… Postavili sme si káričku a šoférovali sme nohami dole kopcom… V dvanástich píšete o svojom ťažkom živote bez mobilu… Prvé lásky nebol sex v jedenástich, ale prvá pusa v šestnástich. Keď sme spolu šli na zmrzlinu, alebo len tak debatovali pred vchodom. Pre prvé lásky sme písali listy a nie ako vy posielate smajlíkov. My sme zlatá generácia. Bez mobilu, internetu a v otrhaných teplákoch sme to boli my! Nevedeli sme, čo je strach… strach sme mali jedine z rodičov. Rešpekt, úcta a súdržnosť, či kamarátstvo… nikdy to nebolo o peniazoch, mali sme stále rovnako hovno,“ sarkasticky a zároveň s humorom poznamenáva záverom.

„Ale boli sme šťastní. Opálení od slnka a nie od solária. To boli tí komunisti. Pozrite na byty, kde ste a kde platíte drahé hypotéky… tak tí zlí komunisti ich postavili zadarmo. Nebolo to ľahké obdobie a pre veľa ľudí aj veľmi zlé… ale napriek tomuto Sláva tomu obdobiu a nie dnešnej „demokracii“. Lebo to obdobie nám dalo to NAŠE detstvo… a za to som vďačná…,“ skonštatovala pisateľky „veľkej myšlienky“ na samý záver statusu.

ZDROJ: FB Robert Molnar

Zpracoval: Dodo Púchovský/nitranoviny