Ivan Štubňa: Nelegálni migranti ako bezpečnostná hrozba

 Áno sú. Ich kontroly zlyhali. Regionálne noviny Bystricoviny napísali pred niekoľkými dňami článok pod názvom: „Migranti: Banská Bystrica je tolerantné mesto, avšak bezpečnosť obyvateľov musí byť priorita“.

Veľmi dobre zvolený nadpis článku lebo BB je ozaj tolerantné mesto. Ale poďme sa pozrieť na to, ako je zabezpečená bezpečnosť obyvateľov. Pretože na základe vlastných skúseností ako i na základe výpovedí susedov mám vážne obavy, že bezpečnosti občanov sa nevenuje dostatočná pozornosť. Problém s migrantmi je v BB totiž vypuklejší.

Bystricoviny píšu: „Ide zhruba o 30 až 40 ľudí denne, predovšetkým z krajín tretieho sveta, ako Sýria či Afganistan, kde prebieha vojenský konflikt. Zdržiavajú sa tu jeden, maximálne dva dni z dôvodu migračnej trasy do západnej Európy.

Hoci Banská Bystrica nie je ich cieľovou destináciou, obyvatelia mesta cítia isté napätie a potenciálne nebezpečenstvo. Samospráva, ale aj všetky kompetentné zložky štátu sa situáciu snažia riešiť a stav podrobne monitorujú. Zvýšený výskyt migrantov je zapríčinený tým, že na území mesta sídli Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, ktorého úlohou je riešenie nelegálnej migrácie. Migranti sa zdržiavajú sa najmä v mestskej časti Radvaň, konkrétne v okolí Tesca, na Sládkovičovej, Radvanskej a Bernolákovej ulici, ako aj v centre mesta. Po absolvovaní administratívneho procesu v týchto miestach čakajú na ďalší odvoz smerom do západnej Európy“. Toľko Bystricoviny.

Ak to zovšeobecníme, každý občan Slovenska súcití s migrantmi a každému z nás je ľúto, že museli z domovskej krajiny utiecť za lepším životom. Ale migrantov je viacero druhov. Politickí, ekonomickí migranti alebo sa môžu vyskytnúť aj kriminálne živly a iné osoby, ktoré sú nútené utiecť. Verejnosti a to nielen v BB, nie sú známe bezpečnostné opatrenia, ktoré štát prostredníctvom kompetentných ľudí robí. Napríklad previerky identity a pravosti dokladov, skúmanie, lustrácie prípadných záznamov v medzinárodných organizáciách, napr. Interpol, prítomnosť zbraní, drog, preukázanie sa, že na dobu prechodu majú finančné prostriedky na prežitie, lekárske vyšetrenia a pod. V okolí spomínaných ulíc bolo zaznamenané prespávanie v kríkoch, používanie kríkov ako WC a pod. Zdá sa mi, že málo vieme kto sa nám v republike túla a s akým cieľom. Nemám pocit, že by polícia venovala migrantom zvýšenú pozornosť. Polícia sa bežne po uliciach premáva v autách, ale nebol zaznamenaný ich peší pohyb v problémových priestoroch.

Dnes je móda vlastniť psa. S tým súvisiace povinnosti vykonávajú aj deti. Chodia v ranných a vo večerných hodinách venčiť štvornohých miláčikov. V priestore, v ktorom môžete migrantov stretnúť. Majú sa báť rodičia o deti? Ja by som deti po zotmení von nepúšťal. Nikdy neviete čo sa môže stať. Nechcem samozrejme migrantov obviňovať z nekalých úmyslov, ale aj medzi nimi sú ľudia, ktorí nie sú preverení a ktorí môžu páchať trestnú činnosť. Na Slovensku je však zvykom, že opatrenia policajného charakteru robíme až po tom, ako sa nejaký trestný čin stane. A to je už neskoro. Nie tak dávno pre chaotický prístup Slovenska k migrantom museli Česi i Rakúšania dočasne zavrieť resp. obmedziť hraničné prechody pre migrantov. Dobre vedeli, že prístup Slovenska je neprofesionálny.

Jakub Gajdošík, prvý zástupca primátora sa k veci vyjadril nasledovne:
„Obyvatelia sa pochopiteľné obracajú na nás a my sa snažíme na situáciu reagovať. Minulý týždeň som na pôde mestského úradu zvolal koordinačné stretnutie so zástupcami cudzineckej, poriadkovej, kriminálnej, ale aj mestskej polície. Ďakujem všetkým príslušníkom za ich snahu, ochotu a promptnosť. Štátna polícia v súčinnosti s mestskou doteraz nezaznamenali žiadny incident, priestupok, trestný čin či akékoľvek protiprávne konanie. Bez ohľadu na to konkrétnym lokalitách v meste venujeme v súčasnosti zvýšenú pozornosť, pretože bezpečnosť obyvateľov je našou prioritou.“

Pán Gajdošík nehnevajte sa, ale Vaše vyjadrenia považujem za všeobecné frázy. Nič z toho, čo spomínate sa v praxi neukázalo. Občan v teréne necíti žiaden zvýšený záujem. Verejnosť by určite zaujímali odpovede na vyššie spomenuté otázky.

O tom, že situácia sa s migrantmi môže veľmi ľahko vymknúť z rúk svedčí i problém na srbsko-maďarskej hranici, o ktorom sa na Slovensku takmer nepíše.

České Echo 24 informovalo: „Na srbskej strane hranice sú ozbrojené strety medzi gangmi pašerákov ľudí bežným javom, pričom po sebe strieľajú nielen pištoľami, ale aj samopalmi. Maďarskí pohraničníci zadržiavajú v poslednej dobe denne 400-500 nelegálnych migrantov, ktorí sa pokúšajú preniknúť do krajiny“. Článok bol napísaný 6. augusta t.r.

Čo teda vyplýva z článkov? Bezpečnostná situácia ohľadne migrantov na Slovensku nie je dostatočne monitorovaná. V Slovenskej republike je momentálne bezvládie (vláda je len na papieri). Štát sa spolieha, že problematiku vyriešia kraje a obce. Nezabezpečenie kontroly migrantov je pre Slovensko naďalej bezpečnostné riziko.

Takže ako ďalej? Budeme ešte stále pchať hlavy do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje? Budeme robiť vážnejšie opatrenia až potom kým niekoho zabijú?

Na záver:

Euractiv napísal: „Ministri vnútra EÚ dosiahli dohodu o migrácii, štáty budú platiť 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietnu prijať. Slovensko sa zdržalo, aj keď návrh neobsahuje povinné kvóty. Poľsko a Maďarsko boli proti“.

Povinné kvóty nebudú, ale nariadenia totalitárnej EÚ o tom, koľko má každá krajina migrantov prijať budú. Ak odmietneme budeme platiť EÚ výpalné!!! Taká je európska demokracia. Už keď dávno začal masový problém z migrantmi, som napísal článok, ako tento problém riešiť. Zastaviť vojny v problémových krajinách a tých čo vojny začali zo ziskuchtivosti po nerastných zdrojoch (USA) trestne stíhať. Po zastavení vojen by sa mali určiť finančné prostriedky na obnovu zničených krajín v nejakom pomere. Je lepšie investovať peniaze do obnovy a udržať obyvateľstvo na pôvodnom domovskom území ako míňať miliardy na migračný problém a následky s ním súvisiacimi vrátane bezpečnostnej hrozby.

AUTOR: Ivan Štubňa

ZDROJ