Zákon prežitia: Ak nie sme národne zvrchovaní, plníme automaticky cudziu zvrchovanosť nad nami

Diablov advokát by položil otázku, či je vôbec treba v súčasných globánych pomeroch hovoriť o zvrchovanosti. Odpoveď je: Áno a to naliehavo! Pretože aj v Európskej únii je to základný kameň, na ktorom stojí naša existencia. Ak nie sme my zvrchovaní, uplatňuje sa zvrchovanosť niekoho iného nad nami.

Už Starí Rimania, dokonalí v právnych veciach konštatovali základnú právnu zvrchovanosť stanoviskom, že nik sa nedopúšťa bezprávia, kto vykonáva svoje právo: Nemo uniuram facit qui iure suo utitur. 

Prirodzeným právom národa a republiky je dožadovať sa svojej národnej, štátnej a územnej zvrchovanosti, ktoré si nesmie dať vziať globalistami.

To je prvá vlna suverenity základných národných práv. K nej patrí aj zvrchovanosť štátneho či úradného jazyka s výlučnou prednosťou na celom území štátu, zvrchovanosť hodnôt, ktoré vzišli zo spoločného zápasu celých generácií spoločnou históriou, najmä za národnú slobodu a nezávislosť.

Potom je tu ale aj druhá vlna zvrchovanosti hľadajúca svoje uplatnenie v ére globalizácie a európskej integrácie: primeraná zvrchovanosť ekonomická, energetická, potravinová sebestačnosť, kontrola nad zdrojmi národného bohatstva, najmä zdrojmi pitnej vody, pôdou, lesmi a nerastnými surovinami. Prirodzenou súčasťou tejto vlny suverenity je aj zvrchovanosť v oblasti kultúry, napríklad podiel hranej domácej audiovizuálnej produkcie v médiách, zvrchovanosť národných a duchovných hodnôt premietnutá do legislatívnych, normatívnych a regulačných noriem.

Tretia vlna zvrchovanosti je k súčasným globálnym trendom najdôležitejšia, a to je zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach. Zjednodušene ide o právo odmietnuť vnucovanie cudzích ideologických dogiem, najmä neomarixmu, multikulturalizmu a gender (rodovej) agendy, pretože sme objektom kultúrnej vojny, vedenej neomarxistami.

Globálny prediktor, ktorý detailne plánuje vašu budúcnosť len podľa svojich zámerov si to, samozrejme, uvedomuje. Preto Nový svetový poriadok sa cez médiá a vlády snaží upriamiť pozornosť len na tzv. ľudské práva (priorizované práva rôznych menšín), pričom v presadzovaní globálnych záujmov ignoruje, či dokonca nepriamo potláča právo národnej zvrchovanosti.

Podriaďovanie sa cudzím

Liberálnymi ideológiami uzurpovaná ľudskoprávna agenda sa stala novým ópiom ľudstva, v mnohom pripomína fanatickú sektu či druh technokratického náboženstva pre jej aktivistov.

Na našej, domácej, strane je však súčasťou nescudziteľného práva aj ochrana republiky, resp. národa a jeho hodnôt vygenerovaných dlhým spoločným dejinným úsilím. Dnes vo vystúpeniach verejných činiteľov takmer vôbec nie je vidieť aktívnu zvrchovanosť, ale len prevažujúci prenos receptívnej zvrchovanosti iných, najmä európskych noriem a záujmov.

Sú to pokusy o zjemňujúcu eutanáziu národno-štátnych záujmov marketingovo predávaných verejnosti ako nevyhnutný proces transformácie na nadnárodnú (európsku) úroveň. Svojho času sa o niečo podobné usiloval aj internacionálny komunizmus.

História sa zväčša opakuje, a tak nie sme ďaleko od staronovej výzvy k prebudeniu záujmu o svoje zvrchované práva, aby Slováci aj v totalitarizujúcej sa EÚ opäť počuli biť zvon slobody.

Útoky na zvrchovanosť slovenčiny

Najdlhší zápas zvrchovanosti sme zviedli práve o národnú slobodu, ktorej súčasťou bol zápas o zvrchované právo používať slovenčinu. Jej kvalita aj kvantita sa vytrácajú z médií aj verejných priestranstiev, kde slovenčina ustupuje čechizmom, rôznym kalkom, nespisovným zvratom a spojeniam, ale aj anglicizmom v názvoch mnohých budov…

Najdôležitejšou zvrchovanosťou je však neustále prítomná zvrchovanosť myslenia, to znamená vlastného, seba(si)vedomého premýšľania a nielen konzumovania informácií ako svetovými agentúrami predžutých polotovarov.

Nedať si vymyť mozog a vlastný, slobodne kritický názor manipulačnými správami v režimových médiách, rafinovanými metódami ovládania konzumentov obchodnými praktikami, politickými stratégiami… nedať sa zatlačiť do kúta nevšímavosťou o Slovensko, o spoločné záujmy vedúce k spoločnému blahu, nepredať vlastnú zvrchovanosť cudzím záujmom, ani každodennému populistickému konzumu.

Chorobou, ktorá rozožiera ľudskú aj národnú zvrchovanosť je nepochybne apatia. Zápas o slobodu myslenia a slobodu aktívneho konania Základný zákon zvrchovanosti je nedať sa zastrašiť, zmanipulovať, ovládať… Najskôr totiž musíte byť zvrchovaná osobnosť, lebo kto sa nevie ovládať, bude ovládaný – manipulovaný inými.

Ľudia sa právom dožadujú zvrchovanosti práva nad neprávom a nespravodlivosťou v rozhodovaní súdov, politiky a inštitúcií verejnej a štátnej správy. Ľudia prirodzene chcú zvrchovanú rovnosť a vyváženosť práv s povinnosťami, vrátane plnenia si povinností štátu, pretože základná štátotvorná aj ústavná zvrchovanosť patrí ľuďom, čiže národu.

Prirodzenou zvrchovanosťou in natura je byť verný svojim koreňom, národnej, kultúrnej, slovanskej a kresťanskej identite.

Akú však máme ekonomickú zvrchovanosť, keď väčšina kľúčových tzv.strategických podnikov je v cudzích rukách nadnárodných monopolov, keď vyvážajú von zisk takmer rovnajúci sa výške štátneho rozpočtu Slovenskej republiky?

Nepochybne existuje aj morálna zvrchovanosť v miere zodpovednosti bližšia národná košeľa ako cudzí kabát. O čom sú sviatky a výročia? Nie o tom, aby sme vajatali v minulosti, preskakovali vatry, ale aby sme aplikovali historickú skúsenosť na prítomné dianie, naše rozhodovanie, postoje a najmä konanie. Buďme preto hrdo sebavedomí a draví po každodennej slobode, zvrchovanosti, nezávislosti a suverenite.

Rafael Rafaj

skspravy.sk