Slovensko je vo vojne so Slovákmi

Nie, teraz sa nebudem zaoberať tou vojnou na východ od našej hranice, do ktorej sa aktívne a bez samotného aktu vyhlásenia vojny Slovenská štátna reprezentácia, mimovládky a mainstream už viac ako pred rokom zapojili. Slovensko je od marca 2020 vo vojne aj proti samotnému Slovensku. Tiež nevyhlásenej. Presnejšie, slovenská moc, reprezentovaná jej vládami, parlamentným valcom a hlavou štátu.

Tí podliaci nemali ani len toľko odvahy, aby ten zjavný „casus belli“ (dôvod na vojnu) jasne formulovali. Vlastne, oni nevedia nič jasne formulovať. A môžeme to ešte zúžiť – nedokážu nič sformulovať. K svojej funkčnej moci pristúpili s tým, že na nej môžu prostituovať nadávaním občanom, vyhlasovaním mimoriadnych situácií, výnimočného stavu, cenzúry, zákazu slobody vyjadrovania sa – akurát – na to stanné právo si netrúfli. Zatiaľ. Lebo sú to úbožiaci. Boli, sú a budú. Duševní chudáci. Ich trápne zúfalé bľabotanie o fašistoch, o mafiánoch a o korupcii malo prekryť – a pred mainstreamom vďaka jeho mentálnej tuposti aj dôkladne zakamuflovalo – ich vlastné fašistické metódy, vlastné mafiánstvo a vlastnú korupciu. V duchu starého známeho a osvedčeného pravdivého „zlodej kričí chyťte zlodeja“. Dostatočným, no veľavravným dôkazom toho je ich vlastný pád.

Štát nie je tanečnica v nočnom bare

Podliaci sú práve preto úspešní vo svojich zámeroch, lebo zaobchádzajú s čestnými ľuďmi ako s podliakmi, zatiaľ čo čestní ľudia zaobchádzajú s podliakmi ako s čestnými ľuďmi. (Ide o princíp, známy ako podľa seba súdim teba.) Je čas to zmeniť. Je čas začať im nadávať rovnako, ako oni nadávajú nám. Je čas začať ich ponižovať rovnako, ako ponižujú oni nás. A verím, že príde čas aj na justíciu, ktorú oni permanentne a za potlesku „novinárov“ znásilňujú kde a ako sa len dá. Na tú ozajstnú, na bohyňu spravodlivosti a nie bohyňu politických kšeftov. Nie tú fľandru, tancujúcu už tri roky pri tyči podľa toho, ako sa práve komu žiada a ako kto sa potrebuje mocensky ukájať. Slovensko za to nemôže, ale tí, ktorí ho ovládli, sa správajú formou i obsahom ako pohoniči, ktorí majú za volov nás, občanov.

K žiadnemu zamestnancovi si nikto nedovolí to, čo štát k občanovi

Ak by sa takto, ako oni, správal a vyjadroval ktorýkoľvek zamestnávateľ, do pol roka by nemal v jeho firme kto robiť. Lenže, štát nie je súkromný biznis. Štát je vlastníctvo jeho občanov. Štát je náš, nie ich. To hulvátstvo a ten bordel, to nech si skúšajú vo svojich eseročkách a nech si ich cez vzletné názvy strán, ktoré vlastnia, nezamieňajú so štátom. Občan nie je žiaden výrobný prostriedok, náradie, ktoré možno len tak, zo zlosti alebo pre nejaké vnútorné komplexy a traumy hádzať po zaolejovanej podlahe. Občan nie je handra. Občan je podľa Ústavy Slovenskej republiky vlastníkom moci, ktorej správu prepožičiava, nikdy ju nikomu nedaroval. Ak niekomu požičiam čisté a kvalitné auto a on mi ho vráti zablatené a oškreté, dobité, tak ho dám na súd. Ak niekomu požičiam štát a on mi ho vráti v takom stave, ako sa ukazuje, že práve je, patrí tiež na súd. A tú chybu by som už nikdy nemal zopakovať, nikdy!

Mravnosť – v slovenskej politike a mediálnom svete obťažujúci element

„Bez všeobecného uznania mravných základov štátu a politiky nemožno spravovať žiadny štát. Štát a zákon čerpajú svoju autoritu z všeobecného uznania mravných zásad a zo všeobecného súhlasu občanov v hlavných názoroch na život a svet. Opakujem a zdôrazňujem – demokracia nie je len štátna a administratívna forma, ale názor na život a na svet.“ (TGM)

Slovensko a autorita? Slovenská moc a mainstream a mravné zásady? Slovensko, štát a moc a všeobecný súhlas občanov? Ako hlboko potupili prezidenta Masaryka! Toho, ktorého citujú ako etalón demokracie! Ako sa od neho vzdialili!

P.S.

Demokracia nie je iba moc – a ak áno, tak si to myslia len a výhradne tí bezmocní argumentmi, duchom i mentálnou výbavou. Iba duševní mrzáci. Karikatúry ľudskosti i človeka. A je mi úplne jedno, či je to politik, poslanec, minister, predseda vlády, parlamentu, novinár či prezident. Sú to tí, ktorí vedú proti mne nikým nevyhlásenú vojnu.

hlavnydennik.sk