Europarlament tento týždeň prijal Istanbulský dohovor pre celú EÚ. Očakávať zmenu v myslení a konaní Bruselu je naivné a úplne scestné, varuje Branislav Michalka

Tu Brusel, tu Brusel, hláste sa! – A poslúchajte! Dosť bolo babrania sa s dezolátmi! Európsky parlament opäť jasne ukázal, ako hovorili už súdruhovia Gottwald, Novotný a Husák, že flákačov a sabotérov nebudeme podporovať. Keď to nešlo zdola, pôjde to zhora a Istanbulský dohovor bude nanútený aj tým štátom a národom, ktoré mentálne a kultúrne ešte nedozreli pre 21. storočie.

Bolo by možno pre niekoho celkom výnosné, keby stávkové kancelárie začali prijímať stávky na to, koľkokrát ešte bude musieť Európska únia ukázať Slovákom, že akýkoľvek pokus zastaviť jej ideologický blitzkrieg a zároveň zostať v jej štruktúrach, je len neustálym sizyfovským tlačením skarabeovej páchnucej gule. Obávam sa, že tí, ktorí by vyhradili našim spoluobčanom na pochopenie tejto politickej zákonitosti a zásadnej nezlučiteľnosti konzervatívneho uvažovania s eurouvažovaním ešte niekoľko rokov, či dokonca desaťročí, by mali šancu zarobiť slušný balík.

Zdá sa totiž, že nič nedokáže otriasť odhodlaním slovenských kresťanov (aj konzervatívnejších pohanov) vydržať tento kultúrny masaker až do konca. S výhľadom na finálnu kultúrnu lobotómiu, ktorú najnovšie opísal s pravým byrokratickým optimizmom vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Vladimír Šucha.

Zlé slovenské gény?

Ten sa na konferencii s názvom Férová akadémia vyjadroval o Slovákoch slovníkom, ktorý pripomínal klasické rasistické elaboráty, donekonečna operujúce skratkami DNA a IQ. Podľa Šuchu Slováci, tým že odmietajú LGBT témy, rodovú rovnosť a minority majú akúsi trvalú chybu v chromozómoch: „Máme v našej DNA chromozómy, ktoré sú pokazené, a mali by sme ich napraviť.“

A ako chce túto situáciu EÚ zmeniť? Podľa Šuchu sa táto situácia nezmení „bez jasných pravidiel, mantinelov a záväzných a striktných ukazovateľov“. To v preklade z newspeaku znamená: bude vám nariadené, ako máte správne myslieť, cítiť a konať. Či sa vám to páči, alebo nie! To je sladká slobodienka, však? Aby nikto nepochyboval, čo nám naši páni v Bruseli nachystali, tak dodal: „Jednoducho tá zmena myslenia tu musí nastať.“

Hovoril by niečo také, ak by sa globalisti v Bruseli chystali prihliadať k nejakým našim referendám, petíciám, protestom, lokálnym zákonom a zvyklostiam? Nikdy o tom neuvažovali, ani na chvíľu. Mali od začiatku jasný plán, čo chcú dosiahnuť a potrebovali len vytvoriť situáciu, v ktorej to bude realizovateľné. Tá situácia práve nastala.

Pád Istanbulu alias Konštantínopolu

Tou ďalšou ranou, ktorá by mohla Slovákov konečne presvedčiť (ale nepresvedčí), že očakávať zmenu v myslení a konaní Bruselu je naivné a úplne scestné, je fakt, že v stredu Európsky parlament hlasoval kladne za pristúpenie Európskej únie k Istanbulskému dohovoru. Celej Európskej únie. (!)

Ako dosiahli túto métu? Jednoducho. Stanovisko Súdneho dvora EÚ z októbra 2021 potvrdilo, že EÚ môže dohovor ratifikovať aj bez súhlasu všetkých členských štátov. A je to. No a keďže zákony a nariadenia EÚ sú v konečnom dôsledku nadradené zákonom lokálnym, vec zdá sa speje do svojho finálneho štádia.

Okamžite po prijatí rozhodnutia o celoeurópskej ratifikácii Europarlament vyzval šesť členských krajín – Bulharsko, Česko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko –, aby dohovor „bezodkladne ratifikovali“. Takže slovenskí ochrancovia života nenarodených detí, keďže Istanbulský dohovor považuje za právo žien aj právo na potrat, sa ocitli tam, kde boli aj na začiatku. Vlastne nie, nie sú presne tam, sú na tom omnoho horšie: sú vyčerpaní, medzitým im umrelo množstvo podporovateľov, ktorých nikto nenahradil, počas veľkého pandemického cvičenia si EÚ otestovala ich ochotu poslúchať a počet tých, ktorým liberálne hodnoty konvenujú rapídne stúpol.

Skúsime ešte jednu petíciu?

Načo vlastne bola všetka tá snaha a námaha, keď pri zbežnom pohľade na osud západných štátov sa dala ľahko odhadnúť logika vývoja? Tlak a vydieranie EÚ neprestane dovtedy, kým si Brusel nepresadí svoje. Hovorí snáď Vladimír Šucha nedostatočne zrozumiteľne?

Petícia Aliancie za rodinu s názvom Netraumatizujte Slovensko Istanbulským dohovorom má 31 164 podpisov. Petícia Slovenského dohovoru za rodinu s názvom Zastavme zlo z Istanbulu mala dokonca 80 000 podpisov. Ďalšia petícia mala 6 400 podpisov, petícia Citizen Go mala viac ako 20 000 podpisov. Avšak nič nenasvedčuje tomu, žeby to našich euro-vládcov nejako zvlášť zaujímalo. Idú si svoje, nech sa dezoláti aj rozlejú na kolomaž.

Jasno v tom majú aj progresívni poslanci zo Slovenska, nachádzajúci sa pravidelne v útrobách Europarlamentu. Vladimír Bilčík z mŕtvo narodenej strany Demokrati vysiela jasný signál, kam smeruje slovenský pokrok:

„Osobne ma mrzí, že na Slovensku Istanbulský dohovor náš parlament dodnes neratifikoval. Žiaľ, bol zneužitý na dezinformačnú kampaň, pričom sa pozornosť odklonila od toho, čo je v ňom skutočne napísané. No vďaka hlasovaniu na úrovni EÚ bude platiť pre všetky Európanky vrátane Sloveniek.“ Tak, tak, zopakujme si to – „vrátane Sloveniek“. Bez ohľadu na tzv. kultúrnu autonómiu, ktorou sa tu kedysi niekto oháňal.

Hlava v piesku

A už je po kultúrnej autonómii. Bude sa pekne poslúchať. Keby to niekto nechápal, tak mu to pani prezidentka a jej nová úradnícka vláda plná odborníkov odborne vysvetlí. Ale je možné, že si Slováci budú aj ďalej myslieť, že dokážu byť zároveň aj euro-občanmi, aj uchovať si svoju kultúrnu identitu. Oprú sa usilovne do páchnucej gule a dajú sa opäť do jej tlačenia v nádeji, že v Bruseli nakoniec predsa len pochopia, že tie ich opatrenia sú proti rozumu a prirodzenosti. Tí kresťanskí politici v Bruseli. Alebo, žeby sa dokonca zľakli? No uvidíme, ešte chvíľu počkáme, veď čo by sme bez tej únie vlastne robili?

Nech však slovenský národ akokoľvek vytrvalo strká hlavu do piesku pred bolestnou pravdou, nakoniec si bude musieť vybrať. Buď sa z neho stane liaheň vzorných euro-občanov, ako si to naplánoval Vladimír Šucha a jeho zadávatelia, alebo sa vymaní z moci EÚ, odíde z tejto Sodomy byrokratov a tým pádom nebude musieť prinášať ideologické obety neomarxistickému Molochovi. Je to také nepochopiteľné? Treba to stále opakovať?

Áno, pretože variant číslo jedna vedie do ideologického blázinca a ku kultúrnej lobotómii, ako už bolo povedané. Budeme živými kultúrnymi mŕtvolami, zombie čakajúci na dotácie a povely od šamana pokroku. Preto je lepšie to stále opakovať. Ignorovanie národov a ich názorov v EÚ totiž nie je omylom, ale systémom.

AUTOR: Branislav Michalka

ZDROJ