Bulharská prokuratúra obvinila exministra energetiky pre prerušenie dodávok ruského plynu

Ruská spoločnosť Gazprom, v čase keď bol Aleksandar Nikolov v predchádzajúcej prozápadnej vláde šéfom rezortu energetiky, prerušila dodávky plynu do Bulharska, pretože táto balkánska krajina spolu s ďalšími odmietla začať platiť za dodávky v rubľoch.

Bulharská prokuratúra dnes obvinila bývalého ministra energetiky v predchádzajúcej prozápadnej vláde zo zlého hospodárenia, ktoré podľa nej spôsobilo štátnej plynárenskej spoločnosti stratu 45 miliónov eur.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Exminister Aleksandar Nikolov bol vo funkcii v čase, keď ruská spoločnosť Gazprom prerušila dodávky plynu do Bulharska, pretože táto balkánska krajina spolu s ďalšími odmietla začať platiť za dodávky v rubľoch.

Sofijská prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že Nikolov a ďalší dvaja činitelia v bulharskej energetike ohrozili fungovanie štátnej plynárenskej spoločnosti Bulgargaz a zásobovanie krajiny plynom. Obvinení sú zo zlého hospodárenia tým, že vedome spôsobili finančné škody štátnej spoločnosti. Bližšie podrobnosti prokuratúra neuviedla.

Nikolov, ktorý bol ministrom energetiky medzi decembrom 2021 a augustom 2022, akékoľvek pochybenie poprel.

Jedna z vyšetrovateľov prípadu Biserka Stojanovová uviedla, že vyšetrovanie sa sústredí na to, ako Bulharsko reagovalo na Moskvou navrhovanú novú schému platieb za ruský plyn v rámci dlhodobej zmluvy s Gazpromom.

Uviedla tiež, že okrem finančných škôd spoločnosti Bulgargaz v apríli a máji 2022 Nikolovovo rozhodnutie tiež „ohrozilo schopnosti štátnej spoločnosti pôsobiť ako verejný dodávateľ plynu, obzvlášť jej povinnosť zaistiť bezpečné a neprerušované dodávky“.

Plynovod, ktorý prechádza cez Moldavsko a Rumunsko smerom do Bulharska, je pritom jediný, ktorým Gazprom ešte stále prepravuje zmysluplné objemy plynu do krajín Európskej únie (EÚ).

Rusko zastavilo Bulharku dodávky zemného plynu vlani v apríli, pretože predchádzajúca vláda v Sofii odmietla požiadavku Gazpromu platiť za plyn v ruskej mene. Vtedajší prozápadný premiér Kiril Petkov v tejto súvislosti vyhlásil, že Moskva použila taktiku „hybridnej vojny“, aby zvrhla jeho vládu. Vláda nakoniec padla v júni, iba šesť mesiacov po nástupe do funkcie.

Bulharsko si musí vyrokovať s ruským plynárenským gigantom Gazprom obnovenie dodávok plynu. Uviedol v auguste 2022 Nikolovov nástupca v úradníckej vlády premiére Galabom Donevom. „Vzhľadom na požiadavky podnikateľov a odborov sú v skutočnosti rokovania s Gazpromom o obnovení dodávok nevyhnutné,“ povedal minister energetiky Rosen Christov, ktorý obvinil predchádzajúcu vládu prozápadného premiéra Kirila Petkova, že vzťahy s Ruskom pokazila.

Jeho kabinet dojednal dohodu o dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov. Dočasná vláda sa však rozhodla uzavrieť s americkou plynárenskou firmou Cheniere definitívnu dohodu iba na jeden náklad LNG v októbri. Uviedla, že nedokáže zabezpečiť sloty v termináloch na LNG za prijateľné ceny pre ostatných šesť nákladov.

Podnikateľské združenia a odbory upozornili, že vysoké ceny plynu majú negatívne dopady na priemysel. Vyzvali preto vládu, aby hľadala možnosti, ako obnoviť dovoz plynu z Ruska, ktorý by bol lacnejší ako nákup na voľnom trhu.

Táto balkánska krajina sa nachádza v politickej kríze od roku 2020, keď tisíce Bulharov vyšli do ulíc a protestovali proti rozsiahlemu úplatkárstvu na vysokej úrovni. Predčasné voľby, ktoré sa konali vlani 2. októbra 2023 a ktoré boli štvrté za menej ako dva roky, sa skončili bezvýsledne. Po tom, ako stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) bývalého premiéra Bojka Borisova v decembri nezískala podporu pre technokratický vládny kabinet, sa začiatkom janára vzdala aj druhá najväčšia bulharská strana, protikorupčný subjekt Pokračujeme v zmene (PP), čo zvýšilo vyhliadky na ďalšie predčasné voľby.

Zákonodarcovia začiatkom januára 2023 pomerom hlasov 114:63 odmietli schváliť zoznam národných priorít, ktorý vypracovala PP v snahe získať podporu pre menšinový kabinet spolu so svojím mladším partnerom – centristickou stranou Demokratické Bulharsko (DB). GERB ako hlavný rival PP a proruská strana Obroda hlasovali proti, zatiaľ čo tri ďalšie politické frakcie vrátane socialistov – bývalých spojencov PP – sa zdržali hlasovania.

Bulharský prezident Rumen Radev 2. februára 2023 rozpustil Národné zhromaždenie a na 2. apríla vypísal predčasné parlamentné voľby.

Radev okrem toho vymenoval aj dočasnú vládu, ktorá bude krajinu viesť do predčasných volieb – v poradí už piatych za posledné dva roky. Vládny kabinet bude i naďalej viesť doterajší premiér, 55-ročný politik Galab Donev.

Pokračujúca politická kríza ohrozuje plány Bulharska na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom nie je možné prijímať reformy potrebné na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.

Agentúra AFP koncom januára napísala, že podľa politológov aj nové voľby prinesú podobne rozdrobený parlament s malými šancami na vznik stabilnej vlády.

Časť analytikov si myslí, že vojna na Ukrajine, inflácia a rastúci rozkol medzi proruským a proeurópskym táborom v Bulharsku by mohli viesť k tomu, že nacionalistické strany bude voliť viac občanov.

ZDROJ: trend.sk