Podivné anomálie hlboko v útrobách našej zeme

Vedci, aj keď neochotne, boli nútení priznať, že v hĺbke asi 660 km pod zemou existujú veľmi zvláštne anomálie. Boli zaregistrované veľmi zvláštne obrie objekty podobné horám, ktoré sú oveľa väčšie ako všetky tie, ktoré sú na povrchu Zeme. Vedci túto anomáliu nazývajú „anomálna medzera – 660 km“.

V novej štúdii, ktorú zverejnili geofyzici z Princetonskej univerzity, je zrejmé, že v takzvanej „zóne prechodu“ sa nenachádzajú len obrovské hory, ale aj celé pohoria, oveľa väčšie ako Himaláje. Toto štúdium má pre nás ešte jeden špeciálny význam. Potvrdzuje informácie Coreyho Goodea, že vnútro našej planéty má gigantické otvorené priestory.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Za posledných desať rokov bola v dôsledku početných silných zemetrasení objavená ďalšia zvláštna okolnosť – „kruhy planéty“ sa zdajú byť duté. Zistilo sa, že najlepšie údaje sú dostupné pri zemetrasení, ktoré dosahuje intenzitu 7,0 stupňa Richterovej stupnice. Takto vzniknuté rázové vlny prechádzajú stredom Zeme.

Nové počítačové systémy teraz dokážu veľmi presne modelovať komplexné správanie týchto vĺn, ktoré sú generované silnými seizmickými udalosťami vo vnútri Zeme. Tieto vlny výrazne menia svoju charakteristiku, keď existuje „zóna prechodu“ alebo naopak, keď je tam tvrdý kameň.

Zistilo sa, že pohoria v „prechodovom pásme“ sú rozmiestnené nerovnomerne, medzi nimi sú obrovské ploché priestory, nápadne pripomínajúce hladinu jazier, oceánov či morí. Profesorka Kristin Hauserová z Tokijského technologického inštitútu uviedla, že v hĺbke asi 410 kilometrov sa nachádzajú navzájom prepojené jaskyne rôznych veľkostí, nie však viac ako niekoľko kilometrov.

Situácia sa však výrazne mení v hĺbke 660 kilometrov, kde boli objavené obrie dutiny vysoké od 60 do 90 kilometrov. Vedci uviedli, že objav tejto anomálie by mal hlboké dôsledky pre ďalšie vedecké pochopenie toho, ako sa naša planéta formovala a ako funguje.

Ešte jedna vec. Zistilo sa, že horný a spodný plášť sa navzájom výrazne líšia chemickým zložením. To znamená, že tieto zóny sa tepelne nezmiešajú. Preto sú geológovia a seizmológovia presvedčení, že v hornej a dolnej dutine musia byť úplne odlišné tepelné zóny.

Vedci priznávajú, že nevedia vysvetliť, ako mohli tieto obrie dutiny vzniknúť v hĺbke 660 km. Tiež sa čudujú, ako môže existovať pevná hornina v takej hĺbke bez topenia sa pri extrémnych teplotách.

Podľa mnohých priaznivcov dutej Zeme tento objav vedcov dokazuje existenciu podzemnej odtrhnutej civilizácie „Agharts“. Už v roku 2017 sa potvrdilo, že v zemskom plášti je asi 5-krát viac vody ako vo všetkých svetových oceánoch, moriach a jazerách dokopy.

Samozrejme, každý sa pýta, ako je to možné? Teraz vieme, že napríklad americkí vedci používajú na štúdium seizmických vĺn viac ako 2000 seizmografov. Potvrdili, že v hĺbke 650 až 700 kilometrov sa nachádzajú obrovské podzemné nádrže veľkosti povrchových oceánov.

Predpokladá sa, že ich celkový objem je asi päťkrát väčší ako celkový objem vody na povrchu planéty. Každému je úplne jasné, že všetky tieto skutočnosti nemožno vysvetliť existujúcimi tradičnými geologickými modelmi Zeme. Vedci sa domnievajú, že táto oblasť sa správa ako „huba“, voda sa hromadí v „zóne prechodu“ a je vytláčaná tlakom z iných, ešte hlbších planetárnych priestorov.

Geológ Steve Jacobson a seizmológ Brand Shamant poznamenávajú, že doteraz geológovia predpokladali, že voda na zemskom povrchu pochádza z vesmíru a na Zem sa dostala prostredníctvom kometárnych telies. Nové objavy však naznačujú, že voda dosiahla povrch, s najväčšou pravdepodobnosťou z hĺbok v zemskom plášti.

Vedci tiež objavili obrie objekty v blízkosti zemského jadra. Tieto obrie objekty sa nachádzajú v hĺbke 2 896 kilometrov. Jeden z nich sa nachádza pod Tichým oceánom a druhý – pod Atlantikom. Tieto objekty dosahujú výšku 88 kilometrov.

Tieto objekty zaberajú oblasť stredného kontinentu na povrchu Zeme a sú zložené z úplne iného materiálu ako pôvodná štruktúra planetárneho jadra a plášťa. Vedci nevedia vysvetliť, ako mohlo v blízkosti zemského jadra vzniknúť niečo také gigantické a neprirodzené. Táto otázka zostáva vedeckou záhadou.

Vedecký tím vedený doktorkou Elenou Bykovou v roku 2016 oznámil, že v spodnom plášti našej planéty boli objavené úplne anomálne pásy priestoru, ktoré obsahujú 8 – 10-krát viac kyslíka, ako je celkové množstvo kyslíka v atmosfére našej planéty.

Doktorka Bykova povedala, že objav šokoval vedcov. Neexistuje na to žiadne rozumné vysvetlenie. Mnohí sa zhodujú v tom, že v prostredí planetárneho jadra prebiehajú pre nás neznáme sublimačné procesy, na konci ktorých sa uvoľňuje kyslík, ktorý potom takzvanou „prechodovou zónou“ stúpa na povrch Zeme.

Keď dostaneme odpovede na širokú škálu otázok súvisiacich s novými objavmi v útrobách našej planéty, potom možno konečne pochopíme, prečo naši predkovia na celom svete uctievali našu planétu Zem a vnímali ju ako „Matku“.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info