Bývalý izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho spojenci zvíťazili v utorkových predčasných parlamentných voľbách. Vyplynulo to z konečných výsledkov hlasovania zverejnených štátnou volebnou komisiou vo štvrtok. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Celkovo 32 mandátov v 120-člennom parlamente (Knesete) získala Netanjahuova strana Likud, 18 zoskupenie ultraortodoxných strán a 14 krajná pravica. Netanjahu tak bude mať v Knesete k dispozícii 64 hlasov. Centristi okolo odchádzajúceho premiéra Jaira Lapida budú mať dovedna iba 51 poslancov.
Podľa AP bude Netanjahuova vláda najpravicovejšia v dejinách štátu Izrael. Mala by sa sformovať v nasledujúcich týždňoch.
Lapid krátko pred vyhlásením oficiálnych výsledkov volieb zablahoželal Netanjahuovi k víťazstvu.
„Štát Izrael je na prvom mieste,“ uviedol Lapid. „Netanjahuovi želám v záujme Izraelčanov a štátu Izrael veľa úspechov,“ dodal.
TASR prináša profil Benjamina Netanjahua
Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov. Jeho otec Bencion, známy izraelský historik, prednášal židovské dejiny na univerzite vo Filadelfii.
V roku 1967 sa Benjamin Netanjahu vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu v izraelskej armáde. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Zúčastnil sa na viacerých nebezpečných operáciách vrátane oslobodenia rukojemníkov z lietadla spoločnosti Sabena na Letisku Bena Guriona, pri ktorom bol zranený. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.
Po vojenskej službe odišiel Benjamin Netanjahu do Spojených štátov študovať architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone, kde získal titul bakalára. Na MIT získal taktiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval tam aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.
Aj druhý návrat Netanjahua do Izraela súvisel s vojnou. V októbri 1973, po vypuknutí jomkipurskej vojny, bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.
Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana Netanjahua, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti Benjamin Netanjahu založil na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu. Neskôr publikoval na túto tému viacero kníh.
V roku 1982 sa stal pracovníkom veľvyslanectva Izraela v Spojených štátoch, kde slúžil dva roky. Bol aj členom prvej izraelskej delegácie na rokovaniach o strategickej spolupráci medzi Izraelom a Spojenými štátmi. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.
Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu za konzervatívnu stranu Likud (Jednota). Funkciu námestníka ministra zahraničných vecí zastával počas vlády premiéra Jicchaka Šamira. Po ňom v roku 1993 prevzal post predsedu strany Likud, ktorý zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal Benjamin Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.
V rokoch 2002 – 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií. Podporou súkromného podnikania prispel k dynamickému rozvoju izraelskej ekonomiky.
V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať akcieschopnú koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Vládu vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom židovského štátu. Premiérsky post získal aj po predčasných voľbách v roku 2013.
V parlamentných voľbách v apríli 2019 zvíťazil Likud pred stranou Modrá a biela Benjamina „Bennyho“ Ganca a Jaira Lapida. Avšak v máji parlament schválil svoje rozpustenie, krátko predtým, ako Netanjahuovi skončil mandát na vytvorenie vlády. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa parlamentných volieb konalo pätoro.
S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.
Poslanci izraelského parlamentu (Knesetu) vyjadrili 13. júna 2021 dôveru novej koaličnej vláde premiéra Naftaliho Bennetta, čím sa zároveň ukončilo 12-ročné vládnutie Benjamina Netanjahua. Šéf Likudu však už vtedy pred poslancami Knesetu vyhlásil, že sa pokúsi novú vládu zvrhnúť a opäť získať moc.
Medvedev reagoval na úplný zákaz nákupu ruského plynu v Európskej únii
Ceny plynu v EÚ prudko rastú. Európske zásoby sú najnižšie od roku 2022. Maďarsko kvôli ukončeniu dovozu ruského plynu podalo žalobu na Súdny dvor Európskej únie. Žalobu plánuje podať aj Slovensko
Druhá strana príbehu: Pohľad Ruska na geopolitiku, vojnu a energetický reketing
Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s vypršaním platnosti rusko-americkej zmluvy START:
Trump otvorene podporil Orbána pred voľbami v Maďarsku. Označil ho za víťaza a skutočného bojovníka
Britskí dôstojníci pracujú na Ukrajine v utajení
Štát musí podporiť energeticky náročné podniky, inak strácajú konkurencieschopnosť
Po páde Schwaba ďalší problém pre Davos. Nový šéf WEF je vyšetrovaný pre kontakty s Epsteinom
Napriek tomu Mossad
Zelenskij oznámil nové sabotážne operácie, ruská reakcia začala hneď v noci
Kauza Epstein: Riadená demontáž elít
Melicher: Prokuratúra v prípade darovania stíhačiek odignorovala argumenty MO!
Koniec éry po 122 rokoch! Slovensko prichádza o posledný cukrovar
Pepe Escobar: Prečo je tak ťažké začať odznova
Rusko a Spojené štáty rokujú o predĺžení zmluvy New START a sú blízko k dosiahnutiu dohody
Strategickú infraštruktúru EÚ kontrolujú mimoeurópske štáty
Robert FIco pripomína Slovákom titulku článku Sorosovho denníka SME z roku 2019, že „PEDOFILI NIE SÚ ZLOČINCI“ a poukazuje na terajšie pokrytectvo a moralizovanie tohto denníka a jeho poskokov v opozícii v kauze Jeffreyho Epsteina
VIDEO: Bratislavský krajský prokurátor dal na dnešnej tlačovej besede podľa Roberta Fica jasnú odpoveď na otázku, prečo včera generálny prokurátor Maroš Žilinka verejne politicky atakoval jeho vládu.
Litva a Lotyšsko po zverejnení spisov Jeffreyho Epsteina začali vyšetrovať obchodovanie s deťmi.
„Každý, kto má IQ vyššie ako izbová teplota, už dávno pochopil podstatu kauzy Epstein. Epsteinove spisy odhalili, že elity Západu sú presiaknuté kriminalitou, sadizmom a morálnym nihilizmom.
zo sekcie
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli