Bývalý izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho spojenci zvíťazili v utorkových predčasných parlamentných voľbách. Vyplynulo to z konečných výsledkov hlasovania zverejnených štátnou volebnou komisiou vo štvrtok. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Celkovo 32 mandátov v 120-člennom parlamente (Knesete) získala Netanjahuova strana Likud, 18 zoskupenie ultraortodoxných strán a 14 krajná pravica. Netanjahu tak bude mať v Knesete k dispozícii 64 hlasov. Centristi okolo odchádzajúceho premiéra Jaira Lapida budú mať dovedna iba 51 poslancov.
Podľa AP bude Netanjahuova vláda najpravicovejšia v dejinách štátu Izrael. Mala by sa sformovať v nasledujúcich týždňoch.
Lapid krátko pred vyhlásením oficiálnych výsledkov volieb zablahoželal Netanjahuovi k víťazstvu.
„Štát Izrael je na prvom mieste,“ uviedol Lapid. „Netanjahuovi želám v záujme Izraelčanov a štátu Izrael veľa úspechov,“ dodal.
TASR prináša profil Benjamina Netanjahua
Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov. Jeho otec Bencion, známy izraelský historik, prednášal židovské dejiny na univerzite vo Filadelfii.
V roku 1967 sa Benjamin Netanjahu vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu v izraelskej armáde. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Zúčastnil sa na viacerých nebezpečných operáciách vrátane oslobodenia rukojemníkov z lietadla spoločnosti Sabena na Letisku Bena Guriona, pri ktorom bol zranený. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.
Po vojenskej službe odišiel Benjamin Netanjahu do Spojených štátov študovať architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone, kde získal titul bakalára. Na MIT získal taktiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval tam aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.
Aj druhý návrat Netanjahua do Izraela súvisel s vojnou. V októbri 1973, po vypuknutí jomkipurskej vojny, bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.
Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana Netanjahua, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti Benjamin Netanjahu založil na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu. Neskôr publikoval na túto tému viacero kníh.
V roku 1982 sa stal pracovníkom veľvyslanectva Izraela v Spojených štátoch, kde slúžil dva roky. Bol aj členom prvej izraelskej delegácie na rokovaniach o strategickej spolupráci medzi Izraelom a Spojenými štátmi. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.
Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu za konzervatívnu stranu Likud (Jednota). Funkciu námestníka ministra zahraničných vecí zastával počas vlády premiéra Jicchaka Šamira. Po ňom v roku 1993 prevzal post predsedu strany Likud, ktorý zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal Benjamin Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.
V rokoch 2002 – 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií. Podporou súkromného podnikania prispel k dynamickému rozvoju izraelskej ekonomiky.
V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať akcieschopnú koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Vládu vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom židovského štátu. Premiérsky post získal aj po predčasných voľbách v roku 2013.
V parlamentných voľbách v apríli 2019 zvíťazil Likud pred stranou Modrá a biela Benjamina „Bennyho“ Ganca a Jaira Lapida. Avšak v máji parlament schválil svoje rozpustenie, krátko predtým, ako Netanjahuovi skončil mandát na vytvorenie vlády. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa parlamentných volieb konalo pätoro.
S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.
Poslanci izraelského parlamentu (Knesetu) vyjadrili 13. júna 2021 dôveru novej koaličnej vláde premiéra Naftaliho Bennetta, čím sa zároveň ukončilo 12-ročné vládnutie Benjamina Netanjahua. Šéf Likudu však už vtedy pred poslancami Knesetu vyhlásil, že sa pokúsi novú vládu zvrhnúť a opäť získať moc.
Jeffrey Sachs: Ruské problémy boli ignorované s tichým súhlasom Nemecka
Naď a jeho vypínanie webov: Čím hlbšia orba, tým plytšie argumenty
Je 177 932 Ukrajincov na Slovensku málo? Minister Eštok žiada eurokomisiu o výnimku z migračného paktu
Projekt za 2,6 miliardy eur! Vláda schválila opravu stovky mostov cez PPP
Živnostníkom po Novom roku klesnú náklady. Nepopulárna transakčná daň pre nich končí!
Rokovania o mieri budú pokračovať v USA. Delegácie Washingtonu a Moskvy sa stretnú v Miami
Moskva pritvrdzuje rétoriku. Putin nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“
Sedem krajín EÚ sa teraz stavia proti vyvlastneniu ruského majetku
Ústavný súd dočasne stopol zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov
Rodový Ústoj
VIDEO: Nový český minister zahraničia Petr Macinka prišiel do Bratislavy napraviť vzťahy, ktoré poškodila Fialova vláda.
VIDEO: Spojené štáty varujú Európu, aby nesiahala na zmrazené ruské aktíva, pretože by došlo k sabotáži Trumpovho mierového plánu pre Ukrajinu, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk.
VIDEO: Český premiér Andrej Babiš podporuje ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu.
VIDEO: „Povojnový svetový poriadok sa mení k nepoznaniu. Neexistuje dôležitejší čin, než podpora obrany Ukrajiny, preto musíme prijať rozhodnutie o financovaní Ukrajiny.
Europoslanci schválili plán na ukončenie dovozu ruského plynu najneskôr do jesene 2027. Pozrite sa a dobre si zapamätajte ako hlasovali slovenskí europoslanci
Otázka zmrazených ruských aktív nebude na programe summitu EÚ.
VIDEO: „Rusko dosiahne svoje ciele na Ukrajine vojenskými prostriedkami ak mierové rokovania stroskotajú,“ oznámil ruský prezident Vladimir Putin a európskych vojnových štváčov označil za malé prasiatka, ktoré chcú profitovať z kolapsu Ruska
Už to nie je také ľahké: Švédske námorníctvo varuje, že tankery ruskej “tieňovej flotily” strážia vojaci
Analytik varuje: Provokácii sa už nedá vyhnúť, kľudne aj v Kyjeve odpália jadrovú bombu, len aby obvinili Rusko
MBridge – medzinárodný digitálny most so zlatými piliermi
zo sekcie
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli
Volebná komisia potvrdila víťazstvo Netanjahua v Izraeli