Matovič pošle desiatky tisíc zdravých ľudí do karantény. Čoraz viac ľudí, ktorí sa rozumejú vede, sa začínajú pýtať vlády nepríjemné otázky

Po testovaní na Orave každý štvrtý zatvorený v domácej karanténe môže byť zdravý človek, píše vo svojom komentári zástupca šéfredaktora portálu Trend Ronald Ižip.

Čoraz viac ľudí, ktorí sa rozumejú vede, sa začínajú pýtať vlády nepríjemné otázky. Napríklad: koľko zdravých ľudí zo severu Slovenska skončilo po testovaní antigénovými testami v karanténe? 

Minister zdravotníctva Marek Krajčí odpovedá: „človek, ktorý vyjde pozitívny pri antigénovom testovaní, je pozitívny aj pri PCR metodike“.  

Tento výrok je však prinajlepšom zavádzajúci, prinajhoršom ide o vedomé klamstvo, ktorým chce minister ospravedlniť premiérov nápad celoplošného testovania.  ň

Následky takéhoto konania budú obrovské – na Slovensku vyjde antigénový test chybne ako pozitívny u desiatok tisícov ľudí. Tak ako na Orave ho majú v súčasnosti stovky ľudí.

Falošne chorí

Žiadny test nie je stopercentný. Dokonca ani PCR. Na to, aký presný test je, slúžia dve štatistické hodnoty: senzitivita a špecificita. Senzitivita meria, koľko z tých, ktorým skutočne vyšiel negatívny výsledok testu, chorobu nemajú. Ak je senzitivita povedzme 70 percent, znamená to, že z tisíc negatívnych výsledkov je až 300 falošne negatívnych. Sú to ľudia, ktorým vyšiel test ako negatívny, no v skutočnosti sú chorí.

Špecificita zase meria, koľko z tých, ktorí sú podľa testu pozitívni, sú skutočne chorí. Ak je špecificita 90 percent potom z tisíc otestovaných ludí bude sto falošne pozitívnych. Sú to ľudia, ktorým vyšiel test ako pozitívny, no chorobu nemajú. Je to spôsobené tým, že mohli prekonať chorobu podobnú tej, na ktorú sa testujú, no test to nevie rozlíšiť – nie je dostatočne špecifický.

Slovenský pokus

Ak by antigénové testy mali rovnakú špecificitu ako PCR testy, potom by výrok Mareka Krajčího bol správny. Ale keďže ju majú nižšiu a ani PCR testy nie sú dokonalé, potom bude vždy platiť, že sem-tam sa vyskytne človek, ktorý je pri testovaní falošne pozitívny – má pozitívny test, no chorý nie je. 

Vo všeobecnosti to však problém nie je. Pretože, ak sa testujú najmä ľudia, u ktorých sa prejavujú známky choroby, je vysoká šanca, že testy budú fungovať správne. Aj preto sa antigénové testy odporúčajú výhradne pre testovanie symptomatických pacientov.

Slovenská vláda však chce spraviť dieru do sveta tým, že nimi bude testovať všetkých obyvateľov Slovenska, z čoho drvivá väčšina budú zdraví jedinci. A to je zásadný problém.

Zákerná špecificita

Na svete boli spravené dve veľké klinické štúdie antigénových testov od juhokórejskej firmy SD Biosensor, ktorými bude pretestované Slovensko. V prvom rade treba povedať, že tieto testy patria medzi veľmi kvalitné. Napriek tomu vyšla ich špecificita v nemeckom skúšaní na úrovni 99,3 percenta a v brazílskom skúšaní iba na 97,6 percenta.

Jedno skúšanie prebehlo na vzorke 1 212 ľudí, druhé na vzorke 294 ľudí. Spočítaním týchto čísiel dostávame priemernú špecificitu na úrovni 99 percent. Čo to znamená?

Že zo sto zdravých ľudí, bude mať jeden človek falošne pozitívny test. Z milióna zdravých ľudí bude falošne pozitívnych testov desať tisíc. Ak prídu na testovanie tri milión ľudí, tak falošne pozitívnych môže byť okolo 30-tisíc. Desiatky tisíc zdravých ľudí tak budú musieť ísť do karantény. Nepomôžu si.

Južanský paradox

Najväčší paradox nastane v južných častiach Slovenska. Tam je prevalencia choroby pravdepodobne tak nízka, že omnoho viac ľudí bude falošne pozitívnych ako skutočne pozitívnych. Na juhu Slovenska je totižto niekoľkonásobne menej ľudí s covidom na počet obyvateľov, ako je to na severe Slovenska.

Ak testovanie na severe odhalilo takmer štyri percentá pozitívnych, na juhu Slovenska sa tak môžeme baviť o desatinách percenta skutočne pozitívnych ľudí. Pri špecificite 99 percent, budeme mať jedno percento falošne pozitívnych, čo je viac ako pár desatín percenta skutočne pozitívnych.

Igor Matovič má pravdu – celoplošné testovanie skutočne vojde do dejín.

Zdroj: trend.sk