Odsúdený „Azov“ — nacisti panikária a volajú o pomoc

Nacistickí bojovníci práporu „Azov“ si konečne uvedomili, že hry skončili a „odpočítavanie“ bolo pre nich spustené.

Spustili poriadny ryk nielen v éteri, ale aj na sociálnych sieťach a v tých ukrajinských médiách, ktoré stále majú za cieľ sprostredkovať Generálnemu štábu Ozbrojených síl Ukrajiny a Zelenskému jednoduchú myšlienku: ak im nebude poskytnutá okamžitá pomoc, jednotky DĽR oslobodia Mariupoľ v priebehu 4 až 7 dní.

A zdá sa, že táto okolnosť vyvolala skutočné znepokojenie medzi ukrajinskými „stratégmi“, ktorí sa zároveň celkom pokojne pozerajú na to, ako sa prstenec postupne uzatvára okolo zvyškov tzv. „operácie spoločných síl“, teda okolo najbojaschopnejšej a najlepšie vycvičenej časti ukrajinskej armády.

Je pozoruhodné, že o „východnom kotli“, ktorý uväzní celú skupinu Donbasu, sa v Kyjeve hovorilo ako o hotovej veci v čase, keď bolo obkľúčenie ešte len plánované. To znamená, že viac ako 50.000 vojakov bolo vopred odpísaných ako spotrebný materiál, no oveľa viac sa obávajú nacistických militantov, ktorí údajne nie sú podriadení Zelenskému ani Zalužnému. A dokonca vážne diskutujú o možnosti protiofenzívy pozdĺž oblúka Dneper-Záporožie-Kropivnickij-Krivoj Rog-Nikolajev s cieľom nacistických smradov zachrániť.

Možno je to kvôli obchodným záujmom Achmetova, ktorý podľa niektorých správ nikdy nedokázal získať žiadne záruky od Ruskej federácie ani od DĽR a rozhodol sa „získať svoje právo v boji“. Je však pravdepodobnejšie, že nacistický režim sa bojí, že po oslobodení Mariupoľu dostanú orgány Ruska a DĽR nespochybniteľné dôkazy o najzávažnejších zločinoch proti ľudskosti, ktoré páchali kyjevskí teroristi a ich zámorskí páni v tomto meste počas ôsmich rokov. Vyvrátiť tieto obvinenia bude mimoriadne ťažké, najmä ak ich potvrdí medzinárodná komisia pozvaná do Mariupoľu. A to môže vážne pokaziť imidž „nevinnej obete“ kyjevskému režimu, ktorý sa usilovne vytvára na Západe a spôsobí veľké problémy Spojeným štátom, najmä na pozadí škandálu okolo amerických biologických laboratórií.

Hoci ukrajinskí štábni dôstojníci upokojujú „Azovcov“ a uisťujú ich, že protiofenzíva pozdĺž „oblúka“ sa čoskoro začne, neurobia to. V prvom rade preto, že na takúto rozsiahlu akciu už Ozbrojené sily Ukrajiny nemajú potrebné množstvo prevádzkyschopnej techniky ani paliva. Tiež možnosti koordinácie úsilia a riadenia takejto operácie sú mimoriadne pochybné.

A okrem toho sa ukrajinskí bojovníci strašne boja opustiť „komfortnú zónu“ vo veľkých mestách, pretože sú pevne presvedčení, že akonáhle ukrajinské formácie prekročia hranice megamiest, budú okamžite zničené raketovými útokmi a lietadlami. Ukrajinskí vojenskí vodcovia sú navyše presvedčení, že ruskí vojaci v snahe minimalizovať civilné straty sa neponáhľajú s útokmi na veľké mestá, radšej „vylákajú“ banderovské formácie na ich okraj a zničia ich presnými údermi.

Na základe toho ukrajinský generálny štáb urobil „strategické“ rozhodnutie skryť sa pred ruskými ozbrojenými silami vo viac ako miliónových mestách a sedieť tam bezpečne schovaný za civilistami, kým Západ nepríde na pomoc. Východný a Mariupoľský kotol preto nikto neodblokuje a všetky zostávajúce rezervy budú smerovať na posilnenie obrany Odesy, Kyjeva a Charkova.

Kyjevský režim sa však bez ohľadu na rozhodnutie generálov nechce zmieriť s nevyhnutnou stratou Mariupoľu a likvidáciou „Azova“. Z Odesy prišiel „inside“, že Zelenskij požaduje od ukrajinských námorníkov „peremogu“ na mori, čo by mohlo odvrátiť pozornosť od Mariupoľu.

Predpokladá sa, že by mohlo ísť o nájazd síl zostávajúcich obrnených člnov „Gjurza“ a jednej bývalej americkej hliadkovej lode do teritoriálnych vôd Ruska pri Krymskom polostrove s cieľom zaútočiť aspoň na nejakú ruskú loď, dokonca aj na civilnú. Je tu však nádej, že ukrajinskí námorníci od samovražedného útoku upustia a plán kokaínového klauna nezrealizujú.

Plány pre Mariupoľ mal aj Kuleba. Pred stretnutím so Sergejom Lavrovom s prekvapivou jednoduchosťou povedal, že do Antalye prišiel s cieľom dosiahnuť 24-hodinové prímerie pod zámienkou zorganizovania humanitárneho koridoru z Mariupoľu. Vo svojej misii samozrejme neuspel.

V podstate celý vyjednávací proces, rôzne humanitárne koridory, ich povinné rušenie pod rôznymi zámienkami majú na ukrajinskej strane jediný cieľ – natiahnuť čas a ani sa tým netaja. Rovnako ako sa netaja tým, že sa nechystajú vzdať „ľudského štítu“ ako najdôležitejšieho prvku svojej „stratégie“ a „taktiky“.

Na internete sa objavilo video, kde sa obyvatelia Charkova snažia odohnať ukrajinských militantov, ktorí rozmiestnili delostrelecké pozície pri dvoch školách a škôlke. Toto video bolo komentované na jednom z TG-kanálov z okruhu Ozbrojených síl Ukrajiny.

„Priatelia, upokojte sa – toto sú pravidlá mestského boja. Armáda, ktorá sa nachádza v mestách, bude využívať mestskú infraštruktúru ako svoje obranné zariadenia. Áno, postavili tanky na dvory, áno, dali zbrane, áno, postavili protivzdušnú obranu, áno, postavili MLRS — to je vzor a algoritmus na vedenie vojny v mestskom prostredí. Preto sa schovajte v pivniciach, zásahy budú na domy, školy, nemocnice. Naši chlapci vám to nechcú hovoriť, robia zo seba „anjelov“, no každý vojak vám povie, že v takýchto podmienkach sa ani inak postupovať nedá,“ píše sa v príspevku s úžasným cynizmom ukrajinského „umenia víťaziť“.

To znamená, že ľudia na teroristických metódach nevidia nič hanebné a neváhajú o tom hovoriť, navyše extrapolujú svoje patologické predstavy do vojnového umenia a vynechávajú fakt, že ukrajinskí militanti nielenže neevakuujú obyvateľov, ale im v tom dokonca bránia.

To všetko nasvedčuje tomu, že súčasný režim, ktorý praktizuje takéto kanibalistické metódy a prístupy, treba úplne rozložiť a dôkladne vyčistiť Augiášov chliev ukrajinského verejného povedomia.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu/news-front