VIDEO: Naď podpísal vo Washingtone okupačnú dohodu s Američanmi

Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) dôraznil, že USA sú pre Slovensko strategickým spojencom nielen z obdobia modernizácie OS SR, ale už z čias formovania nezávislého Československa, či integrácie našej krajiny do NATO. 

Slovenská republika a Spojené štáty vo štvrtok večer (v noci na piatok SEČ) v americkom Washingtone podpísali dohodu o obrannej spolupráci (DCA). Signatárom za Slovensko bol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), za USA šéf diplomacie Antony Blinken. Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

„Bilaterálna spolupráca medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými je dlhodobo na vynikajúcej úrovni. Spolupráca v oblasti obrany s USA významne prispela k úspešnej transformácii a modernizácii Ozbrojených síl SR, špeciálne vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie. Dnes dávame tejto spolupráci primeraný právny základ. Ide o vyjadrenie nášho spoločného záväzku, ako spojencov v rámci NATO, voči transatlantickej bezpečnosti,“ uviedol po podpisovej ceremónii Naď. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Zdôraznil tiež, že USA sú pre Slovensko strategickým spojencom nielen z obdobia modernizácie OS SR, ale už z čias formovania nezávislého Československa, či integrácie našej krajiny do NATO.

Pri podpise dohody bol aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. „Posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom našej bezpečnosti, obzvlášť v čase prehlbujúcich sa neistôt a geopolitických pnutí, je pre Slovenskú republiku prirodzeným krokom. Navyše si treba uvedomiť, že tak robíme ako posledná krajina na východnej hranici EÚ a NATO,“ uviedol.

Prínos dohody pre obe krajiny vyzdvihol na podpisovej ceremónii aj Blinken. Zároveň sa ohradil voči dezinformáciám okolo dohody s tým, že dokument je založený na vzájomnej spolupráci a rešpekte a reprezentuje záujmy oboch vlád.

„Táto dohoda uľahčuje našim ozbrojeným silám koordináciu spoločného obranného úsilia, ako je vykonávanie spoločných vojenských cvičení. Vytvorí pravidelnejšie konzultácie medzi našimi krajinami o hrozbách pre našich občanov, medzinárodný mier a bezpečnosť,“ povedal.

Dohoda by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Predstavitelia vlády deklarovali, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia zmluvu kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporuje. V snahe zmierniť obavy časti verejnosti doložila k splnomocneniu na podpis interpretačné vyhlásenie. Obsahuje výklad častí zmluvy vyvolávajúcich najviac otáznikov. Vlastnú interpretačnú doložku má aj americká strana, podľa prezidentky je obsahovo v súlade so slovenskou.

Ako informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, rokovanie vo Washingtone bolo venované nielen obrannej spolupráci, ale aj aktuálnym otázkam vývoja vo východnej časti Európy a pokračujúcemu dialógu s Ruskom ohľadom bezpečnosti v Európe. Obe strany vyzdvihli intenzívne konzultácie americkej administratívy s európskymi partnermi a spojencami vo vzťahu k diplomatickému úsiliu a nachádzaniu politických riešení aktuálnych bezpečnostných výziev.

VIDEO: Podpis obrannej dohody medzi Slovenskom a USA.

Vládna koalícia dosiahla na schválení okupačnej zmluvy dohodu

Platnosť ale zmluva definitívne nadobudne, až keď ju ratifikuje prezidentka Zuzana Čaputová. Koalícia dosiahla na schválení zmluvy dohodu, takže v parlamente už len ťažko čakať nejaké prekvapenia. Opozícia však trvá na referende.

Jaroslav Naď (OĽaNO) odletel do USA aj s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nom. SaS) ešte v stredu. „Celé naše úsilie v súvislosti s touto dohodou má jeden jediný cieľ, a tým je posilnenie bezpečnosti a obrany štátu, ako aj schopnosť plniť spojenecké záväzky a vzájomné bezpečnostné záruky,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Podpisom zmluvy Naďa ešte minulý týždeň poverila hlava štátu. Tá síce uznala, že vojenská zmluva vytvára v časti verejnosti obavy, ona sama ich však nemá. „Prijatie tejto dohody podporujem. Považujem ju za štandardný spôsob, ako zlepšiť obrannú spoluprácu s našimi partnermi. Sme členskou krajinou NATO, sme súčasťou spoločných misií, cvičení a táto zmluva má prispieť práve k tejto spolupráci, brániteľnosti nášho územia a posilneniu obrany našej suverenity,“vyhlásila Čaputová ešte 20. januára.

Podobný postoj má aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Musíme mať politickú odvahu a postaviť sa za správnu vec! Ctím si naše záväzky voči NATO a som si vedomý zodpovednosti za bezpečnosť Slovenska aj celej Európy. Slovensko sa musí správať ako spojenec, inak zostane bez spojencov,“ tvrdí Heger, ktorého vláda dohodu 12. januára schválila jednohlasne.

Parlament by sa vojenskou zmluvou mohol zaoberať už na svojej najbližšej schôdzi, ktorá sa začína 15. marca. Všetky štyri vládne strany deklarovali, že ju podporia. Aj keď niekoľko málo vládnych poslancov vyjadrilo nerozhodný postoj, spomedzi štvorice koaličných strán len hnutie Sme rodina avizovalo, že ich poslanecký klub nebude pri hlasovaní jednotný.

„Je možné, že piati alebo šiesti poslanci nášho klubu sa zdržia,“ pripustil predseda hnutia Boris Kollár. Medzinárodné zmluvy sa v parlamente schvaľujú nadpolovičnou väčšinou všetkých členov, teda 76 hlasov poslancov. Vládna koalícia naďalej disponuje viac ako 90 hlasmi, takže problém v parlamente jej predstavitelia neočakávajú.

S Američanmi prídu aj peniaze

Podpísať s USA Defence Cooperation Agreement (DAC) sa podarilo po viac ako štyroch rokoch rokovaní. Dohoda upravuje základný právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA v záležitostiach obrany, bilaterálnych vzťahov a spolupráce v rámci NATO.

Podľa Naďa je dohoda logickým vyústením dlhodobej spolupráce slovenských ozbrojených síl s vojenskými silami USA a potrieb, ktoré vznikli pri cvičeniach, spoločnom pôsobení v zahraničných operáciách, alebo v diskusiách o ďalšom rozvoji ozbrojených síl. Podobnú rámcovú zmluvu má s USA podpísanú 23 z 30 členských krajín NATO.

Dohoda má uľahčiť poskytnutie pomoci americkými ozbrojenými silami v prípade potreby obrany územia Slovenska. Zároveň určuje podmienky na pôsobenie amerických síl na území Slovenska. Spojeným štátom umožní najmä využívanie vojenských letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač, ale prípadne aj iných dohodnutých zariadení a priestorov. Prítomnosť vojsk USA však naďalej ostane podmienená schválením slovenskou vládou. Naď preto vopred ubezpečil, že obavy zo straty suverenity nie sú namieste.

„Všetky základné ústavné parametre definované v ústave a ďalšej legislatíve budú zachované. Musím zdôrazniť, že nestrácame žiadnu suverenitu alebo nič podobné. O každom pôsobení zahraničných síl, v tomto prípade Spojených štátov, sa bude rozhodovať na úrovni vlády alebo v Národnej rade, podľa charakteru pohybu,“ ubezpečil pri predstavovaní zmluvy 14. decembra Naď.

Zároveň dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie financií určených na rozvoj vojenskej infraštruktúry na východnom krídle NATO. V prípade jej ratifikácie by malo Slovensko dostať z amerických vládnych zdrojov zhruba 100 miliónov dolárov (89 mil. eur) z programu Európska iniciatíva odstrašenia (EDI). Smerovať by mali najmä do úpravy letiskových plôch, zvýšenia kapacity pre pohonné hmoty a vybudovania skladových priestorov.

Dohoda prinesie Slovensku podľa náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Daniela Zmeka viacero benefitov. „Prvým sú spoločné výcvikové aktivity, ktoré takáto spolupráca administratívne zjednoduší a tiež stanoví presné pravidlá pre riešenie štandardných aj neštandardných situácií. V druhom rade nám to umožní lepšie ladiť naše národné aj nadnárodné plány pri hľadaní odpovedí na aktuálne bezpečnostné výzvy a v neposlednom rade je to otázka investícií do inforaštruktúry, ktorá nie je v optimálnom stave. Každé euro investované do týchto objektov je pri limitovaných zdrojoch vítané,“ zdôraznil.

Vyvoláme referendum

Pripravovaná zmluva má však aj množstvo kritikov, ktorí upozorňujú na jej nevýhodnosť, obmedzenie suverenity Slovenska, nedostatočnú úpravu riešenia prípadných sporov s USA, slabú ochranu práv slovenských občanov či dokonca možný rozpor s ústavou.

Navrhovaný text zmluvy ako problematický vyhodnotili napríklad propagátor iniciatívy Zjednotení za mier Eduard Chmelár, exminister vnútra za KDH Vladimír Palko či generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý k zmluve vypracoval viac ako 30 pripomienok a navrhol ju v tejto podobne neprijať.

Prezidentku kritici zmluvy žiadali, aby ju dala preskúmať Ústavnému súdu. Tá však na to podľa vlastných slov nenašla dôvod. „Analyzovali sme túto zmluvu z hľadiska potenciálneho rozporu s ústavou a musím konštatovať, že žiadny rozpor s ústavou sme tam neidentifikovali,“ skonštatovala Čaputová 20. januára. Pripomenula, že návrh na Ústavný súd môže podať až po jej obojstrannom podpise.

Obavy časti spoločnosti sa hlava štátu pokúsila zmierniť záväznou interpretačnou doložkou, ktorá vyjasňuje prípadné nejasnosti. Uvádza sa v nej, že na Slovensku nevytvoria USA vojenské základne, prítomnosť amerických vojakov budú naďalej schvaľovať slovenská vláda a parlament a doložka tiež konštatuje zákaz prítomnosti jadrových, biologických alebo chemických zbraní na území Slovenska.

Neštandardnosť zmluvy a obavy z prípravy obdoby Guantánama na Slovensku odmieta bezpečnostný analytik Adam Potočňák z Centra bezpečnostných a vojenskostrate­gických štúdií na Univerzite obrany v Brne. V januárovom rozhovore pre denník Pravda síce poukázal na niektoré právne nejasnosti zmluvy a v niektorých miestach aj na prílišnú ústretovosť voči USA, reči o „Guantáname na Slovensku“ však označil za „apokalyptické fabulácie“.

Napriek mnohým ubezpečeniam zmluvu vo veľkom kritizovala aj celá parlamentná opozícia. Predseda strany Smer Robert Fico tvrdí, že obranná dohoda s USA odovzdáva slovenské letiská i vzdušný priestor cudzím ozbrojeným silám a jej jediným účelom je priblížiť vojská USA k ruskej hranici.

Na návrh strany Smer sa mala 18. januára zmluva prerokovávať aj na mimoriadnej schôdzi Národnej rady. Opozícia chcela parlament zaviazať k vyhláseniu referenda o prijatí obrannej dohody s USA. Koalícia však otvorenie schôdze zablokovala. „Ak bude zmluva v parlamente schválená, vyvoláme referendum,“ varoval Fico a prisľúbil, že túto zmluvu v prípade účasti v ďalšej vláde zruší.

Okrem Smeru začalo petičnú akciu za vyhlásenie referenda pripravovať aj niekoľko ďalších politických či občianskych iniciatív. Prezidentka uviedla, že výsledok takéhoto referenda by rešpektovala. „Ak mi bude doručená takáto petícia, takéto referendum, samozrejme, vypíšem,“ prisľúbila s tým, že by rešpektovala aj výsledok referenda.

Zdroj: pravda.sk / cas.sk