EÚ žiada, aby jej Rusko vyplatilo 290 miliárd eur ako odškodné za „importozameščenije“, ktorým Moskva nahradila dovoz z EÚ vlastnou produkciou

Európska únia (EÚ) sa obrátila na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) s požiadavkou vymôcť od Ruska 290 miliárd eur ako odškodné za to, že Rusko nahradilo dovoz z EÚ vlastnou produkciou v rámci takzvanej politiky „importozameščenija“. Informáciu priniesol ruský portál Izvestija

Žaloba Bruselu sa odvoláva na to, že vraj tovar z krajín EÚ je v Rusku diskriminovaný a ruské úrady v rámci štátnych zákaziek uprednostňujú domácich dodávateľov pred potenciálnymi exportérmi z Európy. Európska komisia má pocit, že ruské firmy v tendroch úmyselne znižujú cenovú ponuku až o 15-30% v porovnaní s cenovou ponukou európskych firiem, aj keď po získaní zákazky obvykle zinkasujú podobnú sumu aká bola pôvodne v cenovej ponuke európskych konkurentov.

Európanom sa nepáči ani to, ruské firmy potrebujú na eventuálny dovoz strojárenskej produkcie z EÚ predbežný súhlas od komisie pre „importozameščenije“, zatiaľ čo na nákup analogickej strojárenskej produkcie ruskej výroby žiadne povolenie nepotrebujú.

Ďalšie výhrada Európskej komisie sa týka domácich ruských kvót na 250 druhov tovaru, vrátane dopravných prostriedkov, medicínskych zariadení, textilu a podobne, kde sa vyžaduje 90% podiel domácej produkcie. Brusel sa domnieva, že tieto kvóty diskriminujú európskych dodávateľov na ruský trh. Svojou žalobou na pôde WTO chce Brusel podporiť kampaň USA, ktoré už dávnejšie kritizujú ruskú politiku „importozameščenija“ ako neprípustné preferovanie domácich výrobcov.

Ruskí experti označili americké a európske výhrady voči „importozameščeniju“ za absolútne nepodložené a úplne irelevantné. Rovnaké opatrenia totiž aplikujú aj USA a EÚ, kde napríklad z čisto politických dôvodov vylučujú ruský Rosatom z tendra na modernizáciu atómových elektrární v Českej republike aj napriek jednoznačne najlepšej ponuke. Navyše pravidlá WTO vôbec nezakazujú členským krajinám stimulovať domácu výrobu daňovým a iným zvýhodnením, čo sa týka napríklad aj lokalizácie automobilovej produkcie. Rusko teda v žiadnom prípade nenarúša pravidlá WTO a nijakým spôsobom nenúti západné koncerny k lokalizácii ich výroby na území Ruska.

WTO sa žalobou EÚ bude zaoberať po línii interného výboru pre riešenie sporov za účasti expertov troch strán. V rámci tretej strany boli zaregistrovaní experti z 11 krajín, vrátane USA, Číny, Japonska, Indie a Ukrajiny. Podľa agentúry Bloomberg má ísť o jeden z najväčších sporov v histórii WTO, na posúdenie ktorého bude WTO potrebovať minimálne tri roky. Všeobecne sa predpokladá, že celý spor uviazne v byrokratických procedúrach bez akejkoľvek šance, že by EÚ dokázala vierohodne preukázať oprávnenosť svojich nárokov na to, aby jej Rusko uhradilo domnelé straty vo výške takmer 300 mld. €.

Gabriel Gačko

hlavné správy