Takto uvažovali PRED NAMI:

Žijeme (učíme sa) Život v Podnebesí,
vo všetkých inakostiach,
spoznajúc krásno ako Krásno,
(aj ošklivosť)

a vo všetkých odlišnostiach,
spoznajúc, ako sa činí Dobro,
(aj to, čo je nedobré)…
pretože
Bytie a nebytie sa navzájom rodí,
ťažké a ľahké sa navzájom tvorí,
dlhé a krátke sa navzájom vymedzuje,
horné a dolné sa navzájom prikláňa,
zvuky a pazvuky sa navzájom súzvučujú,
a Pred a Po sa navzájom sleduje.

A tak teda po Pravde
naozajstný Človek
zotrvávajúc v činnosti Nezasahovaním
a postupujúc poučovaním bez Slov,
desaťtisíce vecí, nech sa akokoľvek utvárajú,
Neznásilňuje!

Žije bez Privlastňovania,
Koná bez toho, aby na tom ľpel
a svoje Úspechy završuje bez toho,
aby sa pri nich zastavil.
No len preto, že na ničom neľpie
a pri ničom sa nezastaví,
neprestáva ísť Ďalej.

A tak len dodám, že lepšie je kráčať Životom ako Pozorovateľ ktorý dozrieva, ako zasahovať do Procesov ako nedozretý jedinec, ktorý každým zásahom mení vlastný proces výuky.

Sme tu, aby sme sa učili, aby sme Porozumeli tomu, čo voláme Život, aby sme ho vylepšovali vlastnými Skúsenosťami o Konaní Dobra v Harmónii a v Láske.

S úctou milan