Právnička Laššáková: Chcú nám zobrať zhromažďovacie právo. Nedajme si ho vziať! Pokojné zhromažďovanie sa občanov má absolútny charakter!

Právnička Judita Laššáková zároveň položila otázku tzv. tribúnom Novembra 89, komu v novembri 1989 ohlasovali protestné zhromaždenia.

Opakovanie je matkou múdrosti. Preto sa pokúsim opätovne zdôrazniť to, čo by malo byť v demokratickom a materiálnom právnom štáte zrejmé každému. Hlavne osobám, ktoré zastávajú ústavné a rôzne iné štátne funkcie. Dnes si opäť pomôžem aj citátom z knihy „Míľniky a náhrobky právneho štátu“.

No skôr, ako budem citovať, čo som v nej napísala, uvediem niekoľko poznámok. Áno, aj právo na zhromažďovanie je možné obmedziť. Avšak pokojné zhromažďovanie sa občanov, ktorí svoje právo aplikujú bez násilností, má absolútny charakter. Zdôrazňujem, že aj neohlásené!

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Tu mi napadá jedna otázka, na ktorú mi možno dajú odpoveď takzvaní tribúni Novembra 89: Komu ste v novembri 1989 ohlasovali protestné zhromaždenia? Alebo som sa mala opýtať takto: Koho ste v novembri 1989 žiadali o povolenie na zhromaždenie?

Prosím všetkých hejterov, aby si odpustili nejapné poznámky ohľadom súčasného ministra životného prostredia, že on určite protestné zhromaždenia „niekomu“ hlásil! To by predsa pán Budaj nepochybne nikdy neurobil, všakáno?!

A teraz k sľúbenému citátu.

Nižšie uvedený text sa nachádza v knihe „Míľniky a náhrobky právneho štátu“ na stranách 154 – 155, držte si klobúky a pripravte sa na trochu právničiny:

„Ako bolo uvedené v kapitole Rozšírenie témy ‚Obmedzenie základných práv a slobôd‘, štát tým, že sa zaviazal k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd, je viazaný touto povinnosťou. V takomto prípade má voči občanom záväzok. Tento môže byť buď pozitívny, alebo negatívny. Občan má právo na slobodné voľby a štát má povinnosť ich zabezpečiť. Jedna z mnohých slobôd, v ktorej sa tiež snúbia oba záväzky štátu naraz, je aj sloboda zhromažďovania.

Negatívnym záväzkom štátu v prípade slobody zhromažďovania je zákaz doň zasahovať. Tento je dokonca rozšírený na samotné organizovanie zhromaždenia. Štát nesmie podmieniť organizáciu žiadneho zhromaždenia povoľovacej povinnosti zo strany organizátorov. Štátu v podobe príslušných orgánov sa zhromaždenie ohlasuje.

Ako jedno z najdôležitejších politických práv nesmie podliehať povoleniu, inak by sa mohlo stať, že občania nespokojní s politikmi verejne neprejavia svoju nespokojnosť v uliciach, lebo štátny orgán im to jednoducho nepovolí. Preto táto sloboda nesmie a ani nie je viazaná zákonmi tak, aby štát mohol rozhodovať o uskutočnení takéhoto prejavu nesúhlasu občanov.

Zákonom stanovené podmienky dané sú, ale tie v žiadnom prípade neumožňujú štátnemu orgánu ‚vydať povolenie‘. Ohlásené zhromaždenie štátne orgány môžu zrušiť iba za zákonom daných podmienok, ktoré sú súdom preskúmateľné.

Pozitívnym záväzkom štátu v prípade slobody zhromažďovania je povinnosť štátu chrániť jeho priebeh. Ak sa stane, a aj sa stáva, že sa v rovnaký deň blízko seba majú uskutočniť dve zhromaždenia s antagonickým (nezmieriteľne protirečivým) heslom, povinnosťou štátu je umožniť, aby sa obe konali tak, ako boli nahlásené. Štát musí zmobilizovať svoje zložky zabezpečujúce poriadok, aby k verejnému prejavu občanov oboch, dokonca aj nezmieriteľných skupín, došlo.

Dohovor chráni slobodu zhromažďovania absolútne, to znamená, že štát musí vyvinúť maximálnu aktivitu, aby do zhromaždení nezasahoval, ale aby sa uskutočnili obe. Je už tradíciou, že na Slovensku sa v deň konania Dúhového pochodu za práva LGBTI+ ľudí organizuje aj Pochod za rodinu. Obe blízko seba.

Policajné zložky, ktoré je štát povinný zabezpečiť, majú za úlohu chrániť právo oboch skupín občanov vyjadriť svoju nespokojnosť, presvedčenie, vlastne čokoľvek, verejnou formou. Jediným kritériom na to, aby takéto zhromaždenie požívalo ochranu Dohovoru, je jeho pokojný priebeh. Násilnosti ani prípadné poškodzovanie majetku prejavené počas zhromaždení Dohovor nechráni. V takom prípade totiž už sloboda zhromažďovania naráža na iné práva, napr. na vlastnícke právo.“

Zdroj: Facebook Judita Laššáková