Ako žije človek, ktorý vlastní iba 50 vecí

68-ročný Nemec Joachim Klöckner, autor knihy „Malý minimalista“, je známy ako popularizátor myšlienky minimalizmu a obmedzenej spotreby. Žije z dôchodku, vlastní 50 vecí, vedie blog a prednáša o tom, ako sa vzdať zbytočností.

– Prvýkrát vo mne vznikla potreba optimalizácie v roku 1986. Bolo to začiatkom mája, keď som uvidel vločky snehu v uliciach rodného Kasselu: nebolo to oneskorené sneženie, ale následky černobyľskej katastrofy. Nechcel som zostať mimo, vyučil som sa ako energetický konzultant a začal som pomáhať spoločnostiam šetriť energiu. Bolo pre mňa veľkým potešením vykonávať túto prácu – najmä s vedomím, že prispievam k starostlivosti o životné prostredie. Na tomto pozadí som tiež začal optimalizovať svoj vlastný život: Začal som vyrábať nábytok vlastnými rukami – pre seba a pre svojich priateľov.

V priebehu času Klöckner predal a rozdal takmer všetok svoj majetok. Ako sám hovorí, keď sa zbavil všetkých vecí, ktoré sa hromadili dlhé roky, pocítil obrovskú úľavu – v živote akoby sa uvoľnil priestor pre fantáziu, myšlienky o sebe, mier a šťastie.

V roku 2008 sa presťahoval z malého Kasselu do Berlína, ale dlho sa nezdržal v jednom byte.

– Každým presunom som si so sebou bral čoraz menej vecí. Postupne sa môj šatník zmenšil na dva páry spodnej bielizne, ponožiek a topánok. K dispozícii mám tiež dve tričká a dve kombinézy – letnú s krátkymi rukávmi, zimnú s dlhými, deku a ruksak. To je asi všetko. Veci kupujem v obchode s pracovnými odevmi, takže sú biele a žlté, čo je mimochodom veľmi praktické. Môžem prať všetko spolu: farby nevyblednú a ja šetrím energiu. Väčšinou spím na nafukovacom matraci. Už teraz, ako vlastník plus alebo mínus päťdesiat vecí, sa pravidelne pýtam sám seba – potrebujem túto deku alebo sa bez nej zaobídem? A často niečo odmietam. Môj proces zbavovania sa prebytku trvá už viac ako dvadsať rokov.

Jediné, čo Klöckner v zásade nemôže odmietnuť, sú tablet, telefón a hodinky Apple Watch. Posledné menované mu pomáhajú sledovať jeho srdcovú frekvenciu, pretože jeho otec zomrel na srdcové problémy. Momentálne si Nemec prenajíma izbu v štúdiu umelca. Jeho hlavným zdrojom príjmu je dôchodok a poplatky za semináre o minimalizme: životný štýl dôchodcu je obzvlášť zaujímavý pre Švajčiarsko, Rakúsko a Nemecko a často cestuje s lekciami, aby prednášal v rôznych krajinách.

– Priatelia a príbuzní reagovali zvedavo na zmeny v mojom živote. Niektorí – s nepochopením. Moja matka povedala: „Áno, človek je schopný žiť ako ty. Po vojne sme boli všetci nútení žiť takto. Nechápem však slobodnú voľbu v prospech takého životného štýlu.“ Môj 32-ročný syn tiež žije úplne inak – má obrovské množstvo vecí a úprimne povedané, robí mi to radosť. To znamená, že si vybral svoju vlastnú cestu, slobodnú od môjho vplyvu.

Klöckner hovorí, že zbavenie sa nepotrebných vecí robí človeka oveľa šťastnejším, pretože je vo väčšej harmónii s okolitým svetom, vďaka čomu sa zvyšuje obsah tzv. hormónov šťastia – dopamínu, serotonínu a oxytocínu. Mnoho obyvateľov miest dnes trpí depresiou kvôli tomu, že dlhú dobu nedostávajú tieto hormóny. Podľa jeho názoru je každodenný život súčasného človeka nabitý myšlienkami o daniach, dome, nadchádzajúcich výdavkov a ďalších hmotných veciach.

– Radosť z nákupu sa vyparí za pár sekúnd: Podľa výskumov pocit spokojnosti z nákupu niečoho nového trvá v priemere osem sekúnd. A čím viac vecí si človek kúpi, tým viac miesta a myšlienok budú zaberať – ako je údržba bytu, domu, auta, dane za všetko toto príslušenstvo. Keď som sa zbavil prebytku, získal som čas pre život a ľudí: spoluprácu (serotonín) a komunikáciu (oxytocín).

Ako hovorí Nemec, bude trvať niekoľko generácií, kým sa ľudia naučia efektívne vypĺňať svoj priestor. Minimalizmus je len jedným z nástrojov, ktorý pomáha individuálne pristupovať k scenáru vášho života a uvoľňuje priestor pre kreativitu.

– Po jednom z mojich seminárov mi zavolal poslucháč a povedal mi príbeh. Spolu s manželkou boli v hypermarkete, nabrali dva vozíky „potrebných“ vecí a potom sa jeho žena obrátila k nemu a povedala: „Pamätáš, ako si mi hovoril o pánovi Klöcknerovi? Si si istý, že všetky tieto veci skutočne potrebujeme?“ Nechali oba vozíky v obchode a šli šťastní domov. V istom zmysle som nechtiac prešiel od energetického konzultanta ku konzultantovi životného štýlu. Ak chcete odo mňa radu, tu je: začnite svoje odmietnutie od malého. Mnohí majú veci, ktoré už rok nepoužívali. Takže, zbavte sa ich. Predajte ich na eBay, prineste ich do bazáru alebo ich jednoducho dajte iným – oni budú šťastní.