Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Opatrenie ministerstva zdravotníctva a hlavného hygienika, ktoré obmedzilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bolo protiústavné

Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR a Hlavného hygienika SR, ktorým došlo k obmedzeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov SR, bolo protiústavné. Skonštatovalo to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) ako národná inštitúcia pre ľudské práva a národný antidiskriminačný orgán

Stredisko zverejnilo na webovej stránke Správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania za rok 2020, ktorá hodnotí výkon vybraných ľudských práv a základných slobôd na Slovensku počas pandémie ochorenia COVID-19. Pandémia podľa SNSĽP zvýšila citlivosť spoločnosti na porušovanie ľudských práv.

„Z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 mnohí obyvatelia SR stratili prístup k včasnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti,“ uviedlo stredisko s tým, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu obsahuje výpočet ľudských práv a slobôd, ktoré možno v čase núdzového stavu obmedziť a právo na zdravotnú starostlivosť a prístup k nej medzi vymenovanými právami nie sú.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Pandémia mala podľa SNSĽP osobitne negatívny vplyv na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva

„Aj keď pandemická situácia zmenila spôsob života každého jednotlivca, ľudia z marginalizovaných rómskych komunít, občania so zdravotným znevýhodnením, ľudia bez domova, ženy, deti a mnohí ďalší pociťovali dôsledky prijímaných opatrení podstatne citlivejšie. Dopady ochorenia COVID-19 na spoločnosť ešte viac zviditeľnili zraniteľnosť týchto skupín obyvateľstva a prehĺbili rozdiely medzi nimi a ďalšími spoločenskými subjektami,“ uviedlo SNSĽP.

Národná inštitúcia pre ľudské práva považuje za problematickú plošnú karanténu rómskych osád, v ktorých sa potvrdili prípady ochorenia COVID-19. Ochrana zdravia pred nekontrolovateľným komunitným šírením ochorenia je podľa strediska legitímnym cieľom na prijatie opatrení.

„Avšak plošná karanténa vo forme zákazu styku s ostatným obyvateľstvom mohla neprimerane obmedziť osobnú slobodu obyvateľov dotknutých osád a presiahnuť rámec prípustného obmedzenia slobody pohybu,“ vysvetlilo SNSĽP, ktoré počas roka 2020 poukazovalo na neprimeranosť a neodôvodnenosť opatrení súvisiacich s izoláciou Rómov.

Inštitúcia sa zaoberala aj zákazom vychádza v kontexte celoplošného testovania

Inštitúcia sa zaoberala aj zákazom vychádza v kontexte celoplošného testovania. Skonštatovali, že obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania prijatým v súvislosti s testovaním obyvateľstva na ochorenie COVID-19 bolo v súlade s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Kriticky však stredisko zhodnotilo, že napriek deklarovanej dobrovoľnosti testovania boli výnimky zo zákazu vychádzania nastavené tak, že niektoré osoby sa nemohli slobodne rozhodnúť, či sa na testovaní zúčastnia alebo nie.

„Významným zásahom do základných ľudských práv a slobôd, ku ktorému došlo v priamej príčinnej súvislosti zo zákazom vychádzania, bol zásah do práva na prácu. Medzi výnimkami určenými vecným rozsahom sa totiž nenachádzala cesta do a zo zamestnania a cesta na výkon podnikateľskej činnosti,“ pokračovalo SNSĽP.

Ako ďalej skonštatovalo, mimoriadne prísne opatrenia v oblasti vzdelávania, ktoré nereflektovali regionálne rozdiely šírenia ochorenia COVID-19, a celoplošné uzavretie základných, stredných škôl a školských zariadení v dôsledku pandémie, priniesli nielen nové prekážky v oblasti prístupu k vzdelávaniu, ale prehĺbili aj dlhodobo prehliadané problémy.

„V zmysle hodnotiacich záverov strediska bol postup ministra školstva protiústavný, keď svojimi rozhodnutiami, postupujúc podľa školského zákona, niekoľkokrát a opätovne mimoriadne prerušil školské vyučovanie. Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase núdzového stavu určuje predovšetkým ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý v článku 5 ods. 4 obsahuje taxatívny výpočet základných práv a slobôd, ktoré možno obmedziť v čase núdzového stavu. Článok 5 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu však neumožňuje obmedziť právo na vzdelanie,“ dodalo SNSĽP.

zdroj: hlavné správy