Igor Matovič neodchádza. Pri výpadku Eduarda Hegera môže riadiť vládu

Takmer mesiac trvajúca kríza znížila tlak, ktorý sa nahromadil v koalícii, ale prijaté riešenie nadobro neodstránilo príčinu konfliktov. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa s Richardom Sulíkom (SaS) udobrili dvakrát aj vlani, neznamenalo to však zvrat.

Logika veci napovedá, prečo by to malo byť tento rok iné? Po istom čase sa môžu znovu ocitnúť v konflikte. Podmienky na to sú stále priaznivé a koalícii politika trestov a odpustení nemusí ďalšie tri roky fungovať.

Po pravici premiéra

Matovič od okamihu, ako vstúpil do politiky cez SaS v roku 2010, narážal na šéfa strany Sulíka. Ten o ňom v roku 2011 v Slovenskej televízii vyhlásil, že poslanecký klub SaS si vydýchol po tom, ako Matoviča zo svojich radov vylúčil. Matovič zase v TV Markíza hovoril, že sa cítil ako „prašivý pes“, ktorého hodili cez palubu.

Vyzerá to tak, že Sulík a Matovič budú oproti sebe stáť na tenkom ľade najmä ako členovia vlády a napokon aj ako šéfovia svojich strán na koaličných radách. Ak sa nezmenia menovacie dekréty v Prezidentskom paláci, tak Matovič bude vicepremiérom a ministrom financií a bude sedieť po pravici premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).

Sulík sa tiež vráti do vlády ako vicepremiér a minister hospodárstva. V prípade svojej neprítomnosti môže Heger poveriť vedením vlády vicepremiéra Matoviča.

Vicepremiér nie je tretí najvyšší ústavný činiteľ

Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová portálu Webnoviny.sk povedala, že premiér je tretím najvyšším ústavným činiteľom.

„Vicepremiér  ale nie je tretím ústavným činiteľom, z pozície premiéra odstupuje. To, že si vybral takúto neštandardnú situáciu, je už na hnutí OĽaNO. Personálnu politiku OĽaNO nerobíme. Rovnako požadujeme, aby ju nerobili oni nám,“ uviedla Zemanová.

Po demisii premiéra a vymenovaní novej vlády pod vedením Hegera bude musieť kabinet do 30 dní predložiť do parlamentu programové vyhlásenie a požiadať poslancov o vyslovenie dôvery.

Otázkou je, do akej miery chce nový kabinet svoje programové vyhlásenie zmeniť v porovnaní s dokumentom, ktorý predkladala do parlamentu Matovičova vláda. Zemanová povedala, že principiálne SaS nechce obsahovo otvárať vládny program.

„Je možné, že niektoré body bude treba aktualizovať. Z našej strany by sme tam nechceli nejaké veci vkladať, aby zase neprebiehala trojtýždňová debata o programovom vyhlásení,“ dodala poslankyňa.

Najmenej bolestivé riešenie

Úvahy o vláde, v ktorej by bol Matovič, ale nie Sulík, sa nenaplnili. Premiér Matovič ustúpil od svojich podmienok. Prečo napokon zvolil takéto riešenie?

„Pravdepodobne za týmto rozhodnutím vidí väčší prospech pre seba a pre svoje hnutie ako v prípade, že by vládna koalícia skončila,“ zhodnotil politológ Jozef Lenč.

Podľa neho boli zásadné vyjadrenia Borisa Kollára (Sme rodina) o tom, že odmieta iné riešenie ako štvorkoalíciu a ak sa v koalícii nedohodnú, budú predčasné voľby. „Tento Kollárov argument bol rovnako silný ako argument predsedníčky Za ľudí Veroniky Remišovej, že nepôjdu do trojkoalície,“ povedal politológ.

Podľa Lenča premiér Matovič pristúpil preto k riešeniu, ktoré bolo pre neho najmenej bolestivé. „Na jednej strane ,prinútil‘ všetkých ostatných, aby ho vyhlásili za veľkého štátnika, ktorý urobil veľké gesto a na druhej strane dostane jedno z najvplyvnejších ministerstiev v budúcej vláde,“ uviedol politológ.

Hranice prezidentky

Prezidentka Zuzana Čaputová dohodne s budúcim premiérom Hegerom ďalší postup pri zmene vlády. Nastáva situácia sčasti podobná ako v roku 2018.

Prezident Andrej Kiska ešte pred vymenovaním Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD) konzultoval s budúcim premiérom mená nových členov vlády. Prezident mal vtedy výhrady k obsadeniu rezortu vnútra. Pellegrini neskôr musel prísť s návrhom nanovo.

Prezidentka Čaputová by teraz tiež mohla mať výhrady k niektorým novým alebo staronovým členom vlády ešte predtým, ako vymenuje za premiéra Hegera. Jedna vec sú však ústavnoprávne limity prezidentky a druhá vec je, kde má svoje politické hranice.

Podľa Lenča existuje možnosť, že by hlava štátu mohla mať personálne pripomienky. „Otázne je, do akej miery bude chcieť vstupovať do konfliktu s Igorom Matovičom. Takýmto spôsobom by bola v konflikte nielen s Matovičom, ale aj so zvyškom koalície, ak by to nebolo vopred dohodnuté,“ usúdil politológ.

Podľa neho by prezidentka mohla mať výhrady nielen k Matovičovi, ale možno aj k vicepremiérovi Holému, prípadne ďalším. „Nemyslím si však, že to urobí,“ dodal Lenč.

Mesiáš, spasiteľ

Premiér Matovič dal svoje odstúpenie do súvisu s Veľkým týždňom, ktorý slávia kresťania ako symbol utrpenia, obety a odpustenia. Tvrdil, že sa vždy riadil starozákonným pravidlom  – oko za oko, zub za zub. „Dnes som nastavil druhé líce,“ napísal na sociálnej sieti.

Podľa Lenča premiér svoju interpretáciu postavil na narcistickom princípe človeka, ktorý vníma seba ako trestajúceho Boha.

„Princíp – oko za oko, zub za zub – je vlastne starozákonný trestajúci Boh a na druhej strane odpúšťajúci Boh, teda Ježiš je ten, ktorý nastaví druhé líce. Stačí v neho veriť a on vás spasí. On sám seba štylizuje do pozície mesiáša spasiteľa,“ priblížil Lenč.

Premiér raz a dosť?

Na Slovensku je trojnásobným premiérom Vladimír Mečiar a Robert Fico. Dvojnásobným šéfom vlády bol Mikuláš Dzurinda. Len symbolický rok a pár dní viedol vládu Matovič. Bolo to však naposledy?

Politológ by zatiaľ nezavrhoval možnosť, že Matovič bude znovu premiérom, aj keď sa mu to teraz javí ako veľmi nepravdepodobné. Podľa Lenča v neprospech Matoviča hrá verejná mienka, ktorá je výrazne proti nemu.

„Neviem si predstaviť, aký politicky majstrovský kúsok by musel urobiť, aby ten pocit verejnosti zvrátil,“ poznamenal. Ako ďalej podotkol, hnutie OĽaNO by muselo získať taký volebný výsledok, aby opäť zostavovalo vládu.

„To, ako Matovič rozdeľuje spoločnosť, politikov a čo urobil počas ročného vládnutia, si myslím, že bude mementom pre mnohých, ktorí by s ním teoreticky chceli ísť do vlády po ďalších voľbách,“ uzavrel Lenč.

Autor: Igor Stupňan

Zdroj: SITA