Nitra sa v júni 2026 záhadne rozrástla o štyritisíc cudzincov, ktorí už v júli pribudli medzi voličov s právom hlasovať v komunálnych voľbách

V Nitre pribudlo v júni 2026 4-tisíc cudzích štátnych príslušníkov s trvalým pobytom. Cudzinci tvoria takmer 20 percent všetkých obyvateľov mesta.

V meste pod Zoborom sa dejú zvláštne veci. V rozmedzí necelých troch júnových týždňov tam pribudlo 3.995 obyvateľov. V priebehu pár dní sa v Nitre administratívne „udomácnilo“ takmer 4-tisíc cudzích štátnych príslušníkov. Na situáciu upozornila facebooková stránka Ortodoxní Nitrančani a jej admin, Mgr. Mário Šturdík, kandidát na post mestského poslanca v Nitre. Jeho a tiež dlhoročnú poslankyňu Mestského zastupiteľstva, Mgr. Petru Ajdariovú, oslovil aj Hlavný denník.

Poslanci nitrianskeho Mestského zastupiteľstva (MsZ) sa o situácii dozvedeli až na zasadnutí spred niekoľkých dní. Šturdík preto varuje aj občanov iných miest, aby si dávali pozor na to, kto bude v ich meste, či obci voliť ako zastupiteľstvo. „Nitra nie je na predaj, žiadne slovenské mesto nie je na predaj,“  hovorí Šturdík, podľa ktorého nie je normálne, že za zhruba pätnásť pracovných dní do jedného mesta pribudnú bezmála štyri tisícky obyvateľov. Bude preto žiadať kompetentných o audit schvaľovania trvalých pobytov, podľa ktorého tento proces prebehol.

Medzi tými, ktorí o ničom netušili, bola aj dlhoročná poslankyňa MsZ, Mgr. Petra Ajdariová. Tá pre Hlavný denník povedala, že v prvom momente, ako sa k nim informácia dostala, boli zaskočení. „Ten istý materiál, ktorý sme prerokovávali na mimoriadnom zastupiteľstve, sme prerokovávali aj na júnovom zastupiteľstve, kedy bolo treba do istého termínu odovzdať zastupiteľstvom prerokované volebné obvody v meste,“ vysvetlila poslankyňa.

„Vec je v štádiu zbierania informácií. Poslanci sa budú zaujímať o to v akom čase boli vybavované žiadosti, či priebežne počas rokov, alebo len v čase 15 pracovných dní počas júna. Tak isto prečo to zamlčali v júnovom zasadnutí v materiáloch a v júli už boli zahrnutí ako voliči. Tiež ako prebiehala metodika udeľovania a účel,“ povedal pre Hlavný denník kandidát za Chrenovú a Janíkovce.

Mnohým čitateľom asi napadne otázka – kde je tu problém, veď ľudia sa bežne sťahujú a možno si to na evidencii obyvateľstva nechali naraz. „Môžeme spoločne rozoberať, na čo by mohli slúžiť. V posledných komunálnych voľbách primátora vyhral Marek Hattas približne s 8 tisíc hlasmi. Boli tam ďalší šiesti kandidáti, on prišiel s témou nejakého parku… Nedokázal nikde nič povedať, opakoval len rekonštrukciu jedného parku. A nakoniec mu osemtisíc hlasov stačilo na to, aby Nitru ovládol,“ povedal Pavol Slota v rozhovore pre Slobodný vysielač v poslednej relácii Čo týždeň dal, kde bol Mário Šturdík hosťom a rovnako podotkol, v čom tkvie nebezpečenstvo takéhoto skokového nárastu nových voličov.

Väčšina novo zapísaných Nitrančanov je pôvodne z  Ukrajiny. Mnohí zástancovia súčasného vedenia mesta operujú tým, že odporcovia tohto kroku nemajú súcit s ľuďmi z krajiny zmietanej vojnou. „Toto je otázka integrity nášho volebného procesu a férovosti voči občanom. Tieto trvalé pobyty neboli udelené bežným spôsobom, a verte či nie, toto nie je o nedostatku empatie voči ukrajinským občanom,“  podotkol Šturdík Slota tiez otvoril úvahu, že sa piaty rok šmahom ruky legalizujú pobyty každému, takže pár tisíc voličov môže „preorganizovať“ voľby v ktoromkoľvek meste, aj v Žiline. Prednosta MsÚ na mimoriadnom zastupiteľstve, ktoré sa dalo sledovať online, vyhlásil, že podľa ich výpočtov týchto takmer 4-tisíc voličov nemá ako ovplyvniť voľby.

„Nemám problém s tým, že si tu niekto nahlási trvalý pobyt. Chce tu žiť, chce tu pracovať, nech sa mu darí. To, čo prekáža mne je fakt, že nám nie sú poskytované úplné informácie a to, zvlášť vo volebnom roku vzbudzuje priveľa otáznikov,“  priblížila Ajdariová, podľa ktorej štyritisíc nových voličov môže výrazne zasiahnuť do volebného výsledku. Ani ona, ani niekoľkí ďalší poslanci teda nesúhlasia s prednostovým tvrdením, že to volebnú mapu Nitry prepísať nemôže.

Šturdík pre HD vysvetľuje, že poslancom a Nitrančanom nejde o to, aby týmto ľuďom spôsobovali nejaké problémy, ale sú to ľudia, na ktorých sa pozerá nie len z hľadiska slovenskej, ale aj z hľadiska európskej legislatívy. A práve podľa niekdajšieho rozhodnutia aj Bruselu, aj minulých slovenských vlád, dostali títo ľudia povolenie na pobyt s určitými obmedzeniami. Voliť do samospráv podľa takto nastavených pravidiel môžu. Potvrdilo to aj ministerstvo vnútra SR. Či je však správne, aby cudzinci, ktorí nie sú občanmi SR mali získaným TP volebné právo zasahovať do toho akým smerom sa bude uberať vaše mesto, či obec je naozaj na pováženie.

Petru Ajdariovú tiež zaujíma, akým spôsobom a v akom časovom horizonte bolo tých takmer 4-tisíc cudzincov do zoznamu Nitrančanov s trvalým pobytom zapísaných. Všetko je to potrebné poriadne prešetriť a aj Šturdík, ako poslanecký kandidát, bude žiadať o okamžitý audit. „Chcem poznať presné dáta minulosti týchto osôb, akým spôsobom im boli schválené tieto trvalé pobyty, akou metódou postupovali. Ide o krajinu, ktorá patrí k najskorumpovanejším v Európe a to nehovorím zďaleka iba ja,“  obáva sa Šturdík.

Ten zastáva názor, že minimálne v najbližších komunálnych voľbách by týchto 4-tisíc ľudí nemalo mať možnosť hlasovať. „V Nitre ako aj iných slovenských mestách, žijú ľudia, ktorí tu po celé desaťročia platia dane, žili tu generácie ich predkov a tak si zaslúžia, aby o osude Nitry, ako aj každého slovenského mesta či obce, rohodli oni, nie narýchlo vytvorené administratívne počty. Takto získané hlasy nie len ovplyvnia výsledky volieb, ale môžu ovplyvniť aj kultúrne smerovania miest a obcí, čím sa vytvára priestor pre oslabovanie odkazu Cyrila a Metoda , ktorých posilstvo je priamo zakotvené v preambule Ústavy Slovenskej republiky“, upozornil Šturdík. V súvislosti s komunálnymi voľbami má obavy z hrozby ovplyvnenia aj volieb do VÚC. Celú vec objasní fakt, či boli žiadatelia o pobyt vybavovaní priebežne, alebo skutočne len v rozmedzí tých 15-tich pracovných dní.

V Nitre žije 19 percent cudzincov, mesto chce zlepšiť ich integráciu

Mesto Nitra sa chce zapojiť do národného projektu zameraného na dlhodobú integráciu cudzincov. Účasť v ňom už pred časom schválilo mestské zastupiteľstvo. Podľa mestského úradu je dôvodom počet cudzincov, ktorý dlhodobo žijú v Nitre.

„K začiatku roka 2026 žilo na území mesta Nitra 17.432 cudzincov, z toho približne 4980 osôb s dočasným útočiskom. Pri celkovom počte 91.980 osôb žijúcich v meste je 74.548 obyvateľov s trvalým pobytom a 17.432 cudzincov. Cudzinci tak predstavujú približne 18,95 percenta všetkých ľudí žijúcich v Nitre. Takmer každý piaty obyvateľ mesta je teda cudzinec,“ priblížil magistrát.

Ako doplnil, oprávnené výdavky na projekt sú v hodnote 1.114.037,60 eura. Aby ich mesto mohlo čerpať, plánuje vytvoriť konzorcium so Slovenskou humanitnou radou (SHR) a Nitrianskou komunitnou nadáciou (NKN). Hlavnou aktivitou projektu je financovanie organizácií, ktoré zabezpečujú dlhodobú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov.

Mesto už pred časom vytvorilo v spolupráci s NKN a SHR platformu COMIN – Kontaktné miesto pre cudzincov, ku ktorej sa v roku 2023 prostredníctvom siete Blue Dot oficiálne pripojili aj organizácie UNICEF a UNHCR. Novovytvorené konzorcium bude podľa radnice koordinovať činnosti COMIN-u pri jeho aktivitách zameraných na integráciu cudzincov.

Zdroj: hlavnydennik.sk / post.sme.sk / InfoVojna