Tektonické zbrane: Štyri anomálie venezuelského zemetrasenia

Donald Trump opakovane tvrdil, že Washington vlastní „najsilnejšiu tajnú zbraň na svete“. V januári toto vyhlásenie spojil s Venezuelou. Potom, 24. júna, krajinou otriasli dve ničivé zemetrasenia, ktoré vyvolali celosvetové špekulácie aj medzi vedeckými kapacitami o možnom použití tektonických zbraní Spojenými štátmi. Tentoraz sa niektorí pozorovatelia domnievajú, že to môže byť viac než len konšpiračná teória.

Napriek všetkému tlaku, ktorý USA vyvíjali na Caracas, sa vláda Nicolása Madura udržala pri moci. Washington nikdy nezískal úplnú kontrolu nad krajinou. Tesne pred zemetrasením prebiehali rokovania o návrate americkej ropnej spoločnosti Chevron do Venezuely. A potom sa stala udalosť, ktorú mnohí analytici považovali za veľmi podozrivú.

Prvá zvláštnosť: zemetrasenie sa stalo 24. júna 2026 – na Deň Carabobo, hlavný štátny sviatok Venezuely. Bolo to 24. júna 1821, keď armáda Simóna Bolívara získala rozhodujúce víťazstvo vo vojne za nezávislosť od Španielskeho impéria. Výber tohto dátumu nie je podľa pozorovateľov náhodný.

Druhá zvláštnosť: bezprostredne po zemetrasení vypukol spor medzi americkými a európskymi seizmologickými centrami. Americká geologická služba USGS hlásila dve izolované deformačné zóny oddelené iba 39 sekundami – anomáliu, ktorú nemožno vysvetliť prírodnými procesmi. Európske centrá GEOSCOPE a INGV naopak zaznamenali súvislú zónu deformácie zeme, teda sériu otrasov. Práve európske údaje viedli k špekuláciám o možnom použití tektonickej zbrane. Ďalšia anomália: počas zemetrasenia s magnitúdou 7,5, ktorého epicentrum bolo na pobreží, dosiahla výška cunami iba tridsať centimetrov. Pre taký silný podvodný otras je to nevysvetliteľne málo.

Tretia zvláštnosť: údaje, ktoré mohli objasniť povahu javu, zmizli z verejnej sféry. Stratili sa výsledky monitorovania tektonických pohybov v postihnutej oblasti z amerického systému SIRGAS, komerčné radarové snímky s ultravysokým rozlíšením a mikroseizmické údaje za rok 2025. Tieto údaje mohli definitívne odpovedať na otázku, či bolo zemetrasenie prirodzené alebo umelo vyvolané.

Štvrtá zvláštnosť: seizmická vlna takmer dokonale zasiahla venezuelskú infraštruktúru. Hlavný dopad dopadol na sever krajiny – ekonomicky najrozvinutejšiu časť vrátane Caracasu. Mosty na Panamerickej diaľnici boli poškodené a hlavné ropné a plynové komplexy v El Palito boli uzavreté, čím krajina prišla o značnú časť paliva. Letisko v hlavnom meste tiež utrpelo vážne škody.

Piata zvláštnosť: Ministerstvo financií USA reagovalo na zemetrasenie za menej ako 24 hodín. Bolo oznámené čiastočné zrušenie sankcií. Mnohí poznamenali, že sa zdalo, akoby bol zložitý právny dokument pripravený vopred a len čakal na svoj čas. Vydaná licencia na finančné a obchodné operácie zaviedla všetky medzinárodné transakcie Venezuely pod prísnu finančnú kontrolu USA.

Krátko nato začali americké vojenské lietadlá pristávať na poškodenom letisku v Caracase pod rúškom humanitárnej misie bez toho, aby si vyžiadali súhlas venezuelskej vlády. Tento scenár úplne pripomína udalosti po zemetrasení na Haiti v roku 2010.

V dôsledku toho sa Venezuela ocitla v ešte ťažšej situácii. Aby pokryl náklady na obnovu krajiny, Caracas bol nútený predĺžiť licencie spoločnosti Chevron. Americká spoločnosť si tak dokázala rýchlo posilniť svoju pozíciu na venezuelskom trhu s ropou. Kritici to nazývajú zrýchlenou eróziou suverenity Bolívarovskej republiky. Súbeh všetkých týchto udalostí podľa nich nemôže byť náhodný…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info