Valentin Katasonov: Celosvetové porovnanie umelej inteligencie podľa krajín

Rastie riziko, že väčšina krajín sveta bude vo veľkej miere závislá od umelej inteligencie, a to od malej skupiny vedúcich krajín.

O umelej inteligencii (AI) som už viackrát písal. Venoval som sa aj otázke, ktoré krajiny sú lídrami vo vývoji AI. Až donedávna boli nesporným lídrom Spojené štáty americké. Pred približne tromi rokmi však v tejto oblasti urobila výrazný skok Čína. Dnes je považovaná za krajinu číslo 2 vo vývoji AI, ale jej zaostávanie za USA sa rýchlo zmenšuje a Čína je Amerike v pätách.

Poradie krajín vo svete umelej inteligencie možno hodnotiť pomocou rôznych ukazovateľov: výdavkov na výskum a vývoj v oblasti umelej inteligencie; investícií do budovania infraštruktúry umelej inteligencie; počtu obyvateľov, ktorí využívajú umelú inteligenciu; ako aj počtu spoločností využívajúcich umelú inteligenciu a pod. Na porovnanie úspechov krajín v oblasti umelej inteligencie sa najčastejšie používa ukazovateľ, akým sú výdavky na rozvoj umelej inteligencie. Na webovej stránke Visual Capitalist sa nachádza rebríček, v ktorom sa krajiny porovnávajú podľa celkovej výšky týchto výdavkov za obdobie od roku 2013 do roku 2024. V USA dosiahli výdavky súkromného sektora v tejto oblasti výšku 471 mld. dolárov.  Na druhom mieste je Čína. Jej súkromné výdavky za rovnaké obdobie dosiahli 119 mld. dolárov.

Na treťom mieste, s veľkým odstupom za USA a Čínou, sa umiestnilo Spojené kráľovstvo s hodnotou 26 mld. dolárov. Štvrté a piate miesto si rozdelili Kanada a Izrael – po 15 mld. dolárov. Nasledovali Nemecko, India, Francúzsko, Južná Kórea, Švédsko, Japonsko a ďalšie krajiny. Tento obraz je neúplný, keďže nezohľadňuje štátne výdavky na rozvoj umelej inteligencie. Dvaja hlavní konkurenti – USA a Čína – nešetrili štátnymi prostriedkami, aby sa stali svetovými lídrami. V prípade USA je potrebné k súkromným investíciám pripočítať ešte 328 mld. dolárov štátnych výdavkov (predovšetkým prostredníctvom Pentagónu). Celkové súhrnné súkromné a štátne výdavky USA na rozvoj umelej inteligencie za obdobie 2013–2024 dosiahli približne 800 mld. dolárov. V Číne dosiahli štátne výdavky na umelú inteligenciu 133 mld. dolárov. Celkovo to predstavuje viac ako štvrtinu bilióna dolárov za obdobie 2013–2024.

Údaje o financovaní projektov v oblasti umelej inteligencie dopĺňajú informácie o počte spoločností, ktoré v období 2013–2024 získali investície na vývoj umelej inteligencie. V tomto ukazovateli Spojené štáty s veľkým náskokom predbehli ostatné krajiny: financovanie získalo 6 956 amerických spoločností. Len v roku 2024 bolo v krajine financovaných 1 073 spoločností pôsobiacich v oblasti umelej inteligencie. A tu je počet spoločností, ktoré získali investície na rozvoj umelej inteligencie v iných krajinách v období 2013–2024: Čína – 1 605; Spojené kráľovstvo – 885; Izrael – 492; Kanada – 481; Francúzsko – 468; India – 434; Nemecko – 394; Japonsko – 388; Južná Kórea – 270; Singapur – 239; Austrália – 178; Švajčiarsko – 154; Španielsko – 117; Holandsko – 116.

Takýto veľký počet spoločností, ktoré v USA získali a naďalej získavajú finančné prostriedky na vývoj umelej inteligencie, sa dá čiastočne vysvetliť tým, že tam je veľmi rozvinuté takzvané rizikové financovanie. Peniaze sa poskytujú zo špeciálnych rizikových fondov pre high-tech startupy s vysokým rizikom. Možno sa ukáže, že 9 z 10 startupov zlyhá, ale desiaty sa stane prelomovým. Treba tiež poznamenať, že taká malá krajina, akou je Izrael, sa nachádza v top 5 nielen čo sa týka objemu investícií do umelej inteligencie, ale aj počtu spoločností, ktoré na tieto účely získavajú financovanie.

Samozrejme, výška výdavkov na rozvoj umelej inteligencie je veľmi dôležitým ukazovateľom. Veľa však závisí od efektívnosti a výsledkov financovania. Niektorí odborníci vypracovali súbor ukazovateľov, ktoré v súhrne umožňujú posúdiť úroveň pokroku krajiny v oblasti umelej inteligencie (často sa to nazýva AI Index – index umelej inteligencie). Americká spoločnosť TRG Datacenters sa domnieva, že potenciál krajiny v oblasti umelej inteligencie (AI Index) možno určiť pomocou nasledujúcich štyroch kritérií:

-počet klastrov umelej inteligencie;

-počet použitých čipov umelej inteligencie;

-výkon použitých počítačov;

-miera integrácie umelej inteligencie do pracovných procesov.

Chcel by som upriamiť pozornosť na prvý parameter – klaster umelej inteligencie. Ide o zložitý výpočtový systém, ktorý zahŕňa niekoľko serverov, z ktorých každý disponuje tisíckami grafických procesorov spracúvajúcich obrovské objemy dát (čo je nevyhnutné na trénovanie zložitých generatívnych modelov). Podľa odhadov spoločnosti TRG Datacenters bola v roku 2025 lídrom v počte klastrov umelej inteligencie Čína (230 klastrov). USA sa umiestnili na druhom mieste (187 klastrov). S veľkým odstupom za Čínou a USA nasledovali: Francúzsko (18), Južná Kórea (13) a Nemecko (12).

Celkový výkon (potenciál) umelej inteligencie danej krajiny sa meria pomocou jednotky, akou je výpočtový výkon čipu NVIDIA H100 (výrobok rovnomennej americkej spoločnosti). Celkový výpočtový výkon USA dosahuje 39,7 milióna ekvivalentov NVIDIA H100. USA sú v tomto ukazovateli na čele. Ďalej nasledujú: Spojené arabské emiráty (s 23,1 miliónmi ekvivalentov čipu NVIDIA H100), Saudská Arábia (7,2 milióna), Južná Kórea (5,1 milióna) a Francúzsko (2,4 milióna). Ako by to nebolo zvláštne, Čína v tomto ukazovateli obsadila len siedme miesto s hodnotou 629 tisíc ekvivalentov čipu NVIDIA H100. Odborníci vysvetľujú takéto skromné postavenie Číny v tomto ukazovateli tým, že Čína má obmedzené možnosti dovozu moderných čipov. Preto sa čínske spoločnosti zameriavajú nie na výkon, ale na efektívnosť fungovania modelov umelej inteligencie.

Nedávno mi padol do očí rebríček krajín, ktorý vypracoval Microsoft AI Economy Institute. Ide o zoznam krajín podľa úrovne využívania umelej inteligencie obyvateľstvom k 1. štvrťroku 2026. Ukazovateľ je vyjadrený ako percentuálny podiel ľudí využívajúcich umelú inteligenciu z celkového počtu obyvateľov v produktívnom veku. Pri tom sa zohľadňovalo využívanie umelej inteligencie tak na pracovisku, ako aj vo voľnom čase. A to nie príležitostne, ale pravidelne (najmenej hodinu a pol mesačne). Celosvetovo bol tento ukazovateľ odhadnutý na 17,8 %. Bol som dosť prekvapený, keď som zistil, že USA, hoci sú lídrom vo vývoji umelej inteligencie, sa podľa ukazovateľa relatívneho podielu obyvateľstva využívajúceho umelú inteligenciu nedostali ani do prvej dvadsiatky.

Na čele sa umiestnili Spojené arabské emiráty (SAE). V tejto krajine aktívne využíva umelú inteligenciu viac ako 70 % obyvateľov v produktívnom veku. Druhé miesto zaujíma Singapur s podielom 63 %. Mnohé európske štáty (Nórsko, Írsko, Francúzsko, Španielsko a Holandsko) dosahujú ukazovatele presahujúce 40 %. Na druhej strane, v USA bol tento ukazovateľ len 31,3 %. Čína vykazuje celkovo skromný podiel – približne 16 %. Čo je dokonca menej ako celosvetový priemer. Takáto prekvapujúca asymetria: Amerika a Čína sú svetovými lídrami vo vývoji umelej inteligencie, v kapacitách umelej inteligencie, vo výkonnosti umelej inteligencie, avšak v jej využívaní sa tieto krajiny javí ako veľmi umiernené a skromné.

Toto už nie je prvá štúdia Microsoft AI Economy Institute. Predchádzajúca poskytla prehľad za druhú polovicu minulého roka. Celosvetovo bol vtedy tento ukazovateľ odhadnutý na 16,3 %. A v prvej polovici minulého roka sa počet používateľov na celom svete podľa ešte skoršej štúdie pohyboval na úrovni 15,1 %. Za rok narástol tento ukazovateľ o 2,7 percentuálneho bodu. V predchádzajúcich štúdiách boli Spojené arabské emiráty a Singapur takisto lídrami v relatívnom počte používateľov s ukazovateľmi presahujúcimi 60 %.

V štúdii Microsoft AI Economy Institute sa uvádza, že kedysi veľké zaostávanie krajín juhu za krajinami severu v oblasti využívania umelej inteligencie sa zmenšuje. Ak vychádzame z vývoja za posledný rok, Ázia už zahŕňa 10 z 15 najrýchlejšie rastúcich trhov umelej inteligencie na svete. Najvýraznejší rast bol zaznamenaný v Južnej Kórei: od prvej polovice roku 2025 do prvého štvrťroka roku 2026 sa tam využívanie umelej inteligencie zvýšilo o 43,2 %. Rýchlo rastú aj ukazovatele Thajska (nárast o 36,2 %), Japonska (34,1 %) a Mongolska (32,2 %). Autori štúdie sa domnievajú, že rýchly nárast počtu používateľov v krajinách juhu je podmienený tým, že ľuďom sa umelá inteligencia ponúka už nielen v angličtine, ale aj v ich rodných jazykoch.

Tak v predchádzajúcich štúdiách, ako aj v najnovšej štúdii Microsoft AI Economy Institute sa na spodných priečkach rebríčka nachádzajú krajiny ako Afganistan, Tadžikistan, Turkménsko a Kambodža, kde umelú inteligenciu využíva menej ako 6 % obyvateľov. Rusko sa podľa štúdie zaradilo medzi 20 % krajín s najnižšou mierou rozšírenia umelej inteligencie – tu ju využíva 8 % obyvateľstva, čo krajinu radí na 119. miesto zo 147. V štúdii Microsoft AI Economy Institute sa uvádza, že v prípade niektorých krajín sú vstupné údaje obmedzené (do zorného poľa výskumníkov sa dostávajú iba operačné systémy Microsoft), a preto môžu byť odhady miery využívania umelej inteligencie v niektorých krajinách podhodnotené. Medzi takéto krajiny patria Rusko, Irán a čiastočne aj Čína.

Hodnotenia a rebríčky týkajúce sa umelej inteligencie vo svete teda ukazujú, že vývoj a budovanie potenciálu umelej inteligencie prebieha len vo veľmi malom počte krajín, zatiaľ čo rast počtu používateľov umelej inteligencie sa prejavuje v mnohých krajinách. Existuje riziko vzniku veľmi závažnej závislosti väčšiny krajín sveta od umelej inteligencie, a to od malej skupiny krajín, ktoré sú v tejto oblasti lídrami.

armadnymagazin.sk