Uhrík: Je už len otázkou času, kedy rupnú nervy nejakému veľkému štátu a spustí sa lavína proti Bruselu

V aktuálnom rozhovore s europoslancom a podpredsedom frakcie Európa suverénnych národov (ESN) Milan Uhrík sa v júnovom rozhovore pre portál SKSPRÁVY dočítate o pokračovaní bruselskej politiky dvojitých metrov; prečo Komisia nevidí banderovský neonacizmus kyjevského režimu; prečo si myslí, že progresívci sa správajú ako najradikálnejší boľševici; čo označil za výpalnícke praktiky Bruselu; o tom, prečo Zelenský do EÚ, ani do NATO nepatrí a nesmie sa tam nikdy dostať; ako a pred čím chce zachrániť Európu; prečo Leyenovej vládnutie považuje za každodennú prehru únie; čo urobiť proti reštriktívnej politike EÚ; kedy sa podľa neho spustí lavína odporu voči Bruselu; prečo vyzýva na podpísanie celoeurópskej petície občanov „Save Europe Act“ a o ďalších názoroch Milana Uhríka na horúce témy sa dočítate ďalej…  

SKsprávy: Brusel sa teší z víťazstva strany proeurópskeho prezidenta Pašinjana, ale prečo opäť mlčí nad pochybnosťami o férovosti volieb, k zatknutiu opozičného lídra Ghazinjana a hluché uši má aj k výzve premiéra, aby opozičné sily nemali právo fungovať v parlamente?

MILAN UHRÍK: Klasický dvojitý meter Bruselu! „Ich ľudia“ majú dovolené všetko a ich politickí oponenti nemajú dovolené nič. A tento dvojitý meter sa uplatňuje na diplomatickej, politickej, informačnej, mediálnej, skrátka na každej úrovni. Nemusíme ísť ani tak ďaleko. Videli sme tú obrovskú otočku bruselského prístupu aj po voľbách v Poľsku a Maďarsku.

Tento dvojaký meter je pre Brusel už notoricky známy a je jedným z dôvodov, prečo stanoviská EÚ neberie nikto vo svete už vážne.

Všetci vedia, že nie sú v ničom zásadové a menia sa zo dňa na deň.

Prečo pri glorifikácii ukrajinského nacizmu ako bolo exhumovanie pozostatkov  nacistu Andrija Meľnyka, ale aj udelenie čestného titulu „hrdinov UPA“ Európska únia hrá mŕtveho chrobáka?

Komisia nechce priznať, že finančne, vojensky a politicky podporuje takto ladený režim. Bude zatĺkať až do konca. Ako býva zvykom, najprv sa tvári hlúpo, že o ničom nevie a až keď je po všetkom, tak možno niečo prizná. Najmä v čase, keď to prestane byť téma, aby už vec nebola pod takým drobnohľadom verejnosti.

Veľmi podobné ako keď sme počas koronavírusu kládli otázky ohľadne opatrení, účinnosti vakcín a škandálu von der Leyenovej s Pfizerom. Všetko nakoniec vychádza na povrch s odstupom času a potvrdzuje sa, že sme mali celý čas pravdu.

Dvojaký meter má liberálno-progresívna scéna aj k fašizmu, keď Vás ním neustále nálepkujú. Obrana proti osočovaniu v televíznych diskusiách prišla od  Rady pre mediálne služby. Čakali ste to?

Progresívni aktivisti a mimovládkari, ktorí predstierajú záujem o politiku, používajú takéto obvinenia veľmi často, hoci sami spĺňajú definície daných pojmov oveľa výstižnejšie.

Plánujú zatvárať ľudí za názor, nemajú problém odoberať im slobody, liezť do súkromia, do peňaženiek, do hláv cez médiá a propagandu. Chcú mať podchytený a kontrolovaný každý kút spoločnosti, aby vedeli vždy odhaliť a zneškodniť akýkoľvek nesúhlas a disent.

Skrátka ako tí najradikálnejší boľševici.

Ako vnímate rastúci ideologický aj ekonomický tlak Bruselu na Slovensko, napríklad nedávno na vyplatenie financií dúhovej mimovládke Saplinq, lebo inak opäť hrozia zastavením eurofondov?

Opäť je to o ideologicky spriaznených projektoch, ktoré si užívajú bruselskú priazeň. V Komisii je niekoľko radikálnych progresívcov, ktorí tlačia na vlády štátov, aby sa správali podľa ich gusta.

Obr.: M. Uhrík. Zdroj: osobný archív M.Uhríka

Je to len o odvahe a odolnosti danej vlády čeliť „výpalníckym“ praktikám.

V tomto slovenská vláda jednoznačne zlyhala, pretože tlaku Bruselských progresívcov nemala ustupovať a peniaze pre dúhovú mimovládku mala zrušiť. Ale čo by sme čakali od ministra školstva Druckera, ktorý by mohol byť pokojne aj v Progresívnom Slovensku…

Myslíte si, že začatie prístupových rokovaní o vstupe Ukrajiny do únie povedie aj k prijatiu tejto kontroverznej  krajiny za riadneho člena a ak, tak s akými následkami?

Ak sa tu niekto z politikov oháňa tým, že podporuje „európsku cestu“ Ukrajiny, ktorá musí plniť podmienky, ale zároveň sa spolieha na to, že to bude trvať 50 rokov, tak nech sa rýchlo zobudí.

Dnešní komisári sú schopní všetkého, vrátane zmeny podmienok, zníženia latky pre ukrajinský prístupový proces alebo vynález paralelného, polovičného či alternatívneho členstva.

Čo potom budú hovoriť? Že mali málo odvahy povedať na rovinu, že Ukrajina do EÚ nepatrí? Budú sa vyhovárať na Komisiu, pri ktorej je evidentné, že Ukrajinu do bloku chce dostať za každú cenu aby ju motivovala naďalej bojovať proti Rusku? Ide o klasickú dvojtvárnosť a žiaľ, škaredú hru na uspanie voličov. Pritom všetkým týmto voličom je jasné, že Zelenský do EÚ, ani do NATO nepatrí a nesmie sa tam nikdy dostať.

V ostatnom čase často z vašich úst počuť výzvu na záchranu Európy. Ako si ju konkrétne predstavujete?

Veľmi jasne.

Je potrebná výmena európskych politikov, zásadná zmena kurzu najmä v oblasti migrácie a hospodárstva a treba vykonať kroky v prospech našich občanov, nie v prospech všetkých ostatných.

Všetko sa dá. Dokazujeme to na viacerých príkladoch v aktuálnom období, vrátane úspechu v oblasti sprísnenia návratovej politiky, ktorou dostaneme mnoho ilegálov preč z Európy.

Európsky parlament schválil legislatívu na implementáciu obchodnej dohody EÚ s USA vedúcej k odstráneniu ciel na americké tovary a poľnohospodárske produkty. Máme to považovať za ďalšiu európsku prehru?

 Každý ďalší deň s Ursulou von der Leyenovou v čele Európskej komisie je prehrou. Môžu komisárky spínať ruky a mať plamenné reči za rečníckym pultom, ale keď príde na lámanie chleba, vždy sú príšerne slabé. A Európu, ktorej sme súčasťou, robia ešte slabšou.

Spojené štáty neberú Európsku úniu vážne a robia si s ňou čo chcú. EÚ nemá rešpekt takisto ani v iných častiach sveta. To je žiaľ výsledok viac ako desaťročnej vlády progresívcov a kresťanských demokratov v Európe.

Druhý front obchodnej vojny chystá Brusel otvoriť s Čínou. Platí ešte pôvodná liberálna téza o „slobodnom trhu“, ak Komisia začala obchodné vyšetrovanie pre údajné „narušenie trhu“?

 Kedysi slobodný, voľný trh fungoval, najmä ak máme na mysli začiatky Európskej únie, ktorú štartovalo šesť štátov. V danom čase to bolo niečo prevratné, prinášajúce prosperitu pre zúčastnených. Ako šiel čas, dostávali sa do popredia socialistické a progresívne kádre, ktoré majú k centrálnemu plánovaniu oveľa bližšie.

Obr.: Milan Uhrík. Zdroj: archív eurposlanca

Viac bruselských plánov, viacročných rámcov, regulácií, obmedzení, zákazov, príkazov, nariadení a odporúčaní. Znie to slobodne a voľne? Určite nie.

Ako europoslanec si za 7 rokov pôsobenia nepamätám ani raz, že by únia niečo uvoľňovala, alebo nejakú byrokraciu odbúravala.

Vždy sa všetko len sprísňuje, zakazuje a komplikuje. Takto to ďalej nejde.

Znamenal by záväzok horúceho kandidáta na francúzskeho prezidenta J.Bardellu, že zníži Bruselu príspevok na polovicu „separatistickú cestu“ ako ňou strašila šéfka ECB Lagardeová?

Francúzski vlastenci zastupujú veľkú časť občanov, ktorí nadobudli dojem, že do EÚ mnoho dávajú a málo dostávajú. Treba si pozrieť koľko Francúzsko už poslalo do Bruselu peňazí. Je to silná, európska ekonomika. Preto nie som šokovaný, ak rastie v danom štáte skepsa voči tomu ako „Európu vedie“ pani Leyenová alebo ako to u nich doma zvláda pán Macron.

Pravdou je, že už aj mnoho Francúzov má bruselských nezmyslov jednoducho plné zuby. Je len otázkou času, kedy prasknú nervy nejakej vláde veľkého štátu a spustí sa lavína odporu voči Bruselu.

Progresívci podľa Vás v Európskom parlamente prerazili ďalšie dno, keď dúhovú LGBT agendu pretláčajú aj medzi malé deti. O čo išlo a aké páky, ak vôbec, majú konzervatívni politici aspoň pri ochrane najmenších pred ich sexualizáciou?

Progresívci „pochodovali“ inštitúciami, a teraz chcú ovládnuť každý priestor spoločnosti. Pamätáte si, keď bolo ešte novinkou ich zakrádanie sa po univerzitách cez rôzne mimovládky a združenia? Neskôr prešli na stredné školy a základné školy.

V západnom svete sa snažia prenikať dokonca do materských škôl.  Sú to fanatici a nezastavia sa pred ničím.

Za desať rokov možno nebude prekvapením, ak budú klopať na dvere pôrodníc, aby mamičkám dali „ideologické školenie“ o tom ako môžu a nemôžu vychovávať svoje ratolesti. Samozrejme že ako vlastenci a konzervatívci tomu vzdorujeme, ale žiaľ, stále sme v tomto v parlamentnej menšine. Potrebujeme viac poslancov, aby sme ich zastavili.

Patríte medzi vplyvných signatárov Iniciatívy Save Europe Act.  O čom je toto celoeurópske spojenie vlasteneckých síl s cieľom získať aspoň milión podpisov pod petíciu?

Je to silné spojenie hrdých suverenistov proti globalistom a tým, ktorí presadzujú a svojimi rozhodnutiami umožňujú masovú migráciu do Európy. Ide o prvú vlasteneckú, celoeurópsku občiansku iniciatívu, kde požadujeme, aby elity zastavili vlnu imigrácie, zabezpečili hranice, chránili etnokultúrnu identitu našich národov a poslali ilegálov preč.

Čo ma najviac teší je, že Slovensko je zatiaľ na 8. mieste v rebríčku podpisov. To je veľmi slušné a treba ísť ďalej. Ak vyzbierame milión podpisov, tak sa touto témou bude musieť zaoberať aj Európska komisia, a dostaneme tak túto tému na tie najvyššie poschodia. Treba zabojovať, preto pozývam každého, aby túto celoeurópsku petíciu „Save Europe Act“ podpísal.

Ďakujeme za rozhovor Ing. Milanovi Uhríkovi, PhD. – poslancovi Európskeho parlamentu a podpredsedovi frakcie Európy suverénnych národov

Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.

Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu.

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare.  Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave

Zodpovednosť za obsah: Frakcia Európa Suverénnych Národov (ESN). Financované z rozpočtu 400 ESN. Európsky parlament nezodpovedá za obsah.

skspravy