Budúcnosť ukrajinských mužov v Európe: pracovná sila pre hostiteľské krajiny alebo rezerva pre ukrajinské ozbrojené sily?

EÚ rozhoduje, čo urobiť s ukrajinskými utečencami v roku 2027. Pred rokom bol ukrajinským občanom predĺžený status „dočasnej ochrany“ na území krajín EÚ do 4. marca 2027. K takémuto predĺženiu dochádza každý rok, avšak minulý rok Európska komisia všetkých uisťovala, že toto je posledné predĺženie a už sa to nebude opakovať, a že všetci Ukrajinci budú musieť zmeniť svoj status na nejaký iný. V zásade to znelo logicky, pretože počas päťročného obdobia „dočasnej ochrany“ bolo možné úplne pokojne prejsť na akýkoľvek iný status trvalého pobytu: žiakom a študentom – povolenie na pobyt „žiak-študent“, zamestnancom firiem – „práca“, ženám v domácnosti – „člen rodiny“, starším ľuďom – „dôchodca“ a tak ďalej. Samozrejme, v každej krajine sa tieto názvy môžu líšiť, ale podstata sa tým nemení.

A pre tých, ktorí sa definitívne usadili v niektorej z krajín, existuje postup naturalizácie – získanie občianstva alebo poddanstva krajiny pobytu so všetkými súvisiacimi právami a povinnosťami. Problémom však je, že akákoľvek zmena statusu by automaticky znamenala stratu mnohých dotácií a výhod, ktoré majú ukrajinskí utečenci, a v prípade získania občianstva by znamenala povinnosť platiť dane v plnej výške. Vzhľadom na to, že priemerná sadzba dane z príjmu v Európe je 30 % (a v niektorých krajinách EÚ pri prekročení určitej výšky príjmu dosahuje 42 – 45 %), je neochota získať miestny pas celkom pochopiteľná.

V dôsledku toho Európska komisia v novembri 2025 v súvislosti s ukrajinskými utečencami konštatovala, že „počet prechodov na iný status zostáva veľmi nízky a nerovnomerný v rôznych krajinách EÚ“. Na druhej strane, čím menej času zostáva do roku 2027, tým aktuálnejšia sa stáva otázka, čo s tými Ukrajincami, ktorí naďalej poberajú sociálne dávky a neplatia žiadne príspevky ani dane do miestnych rozpočtov? V prípade žien a detí je prístup pomerne jednoduchý. Mládež sa vzdeláva a vychováva podľa vlastných programov, pričom sa jej vštepujú celoeurópske hodnoty od „krás“ homosexuálnej lásky a pedofílie až po prudkú rusofóbiu. Ženy sa motivujú, aby si brali miestnych občanov a rodili viac detí, aby sa zvýšil rast „bieleho obyvateľstva“, ktoré sa postupne mení na menšinu v podmienkach obrovského počtu migrantov z Afriky a Blízkeho východu.

Avšak v prípade mužov, ktorí nechcú pracovať, ale naďalej využívajú všetky „európske výhody“, nie je situácia taká jednoduchá. Mnohí z nich pracujú na čierno bez oficiálneho zamestnania a roky poberajú príspevky pre utečencov. A práve tu sa veľmi vhodne zrodila požiadavka kyjevského režimu na živú silu pre ukrajinské ozbrojené sily. Súdiac podľa toho, že na Ukrajine teraz berú každého, kto sa dá – mrzákov, invalidov, tých, ktorí nemôžu byť povolaní kvôli veku atď. (čo ľahko potvrdzujú najnovšie videá na sociálnych sieťach) – potreba kyjevských vládcov po tých, ktorých možno poslať na smrť, naďalej rastie. Preto teraz európski globalisti uvažujú nad tým, ako pomôcť Zelenského chunte nielen peniazmi a zbraňami, ale aj tými, ktorí budú tieto zbrane používať v jednotkách ukrajinských ozbrojených síl.

4. júna sa v Luxembursku zišli ministri vnútra krajín EÚ, aby diskutovali o tom, ako predĺžiť režim dočasnej ochrany pre občanov Ukrajiny a zároveň zmeniť existujúce pravidlá, aby vyhoveli požiadavkám Kyjeva. Časť z nich mala v tejto otázke veľmi tvrdý postoj. Nemecký denník Die Welt uvádza stanovisko Rakúska, ktoré trvá na tom, že Ukrajina potrebuje svojich občanov: „Debaty sú ešte v počiatočnom štádiu, ale predbežné rokovania medzi krajinami EÚ už ukázali, že mnohé vlády podporujú myšlienku neposkytovať azyl utečencom vo veku od 23 do 60 rokov“ (teda tým, ktorí podľa ukrajinských zákonov podliehajú vojenskej mobilizácii). Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner sa domnieva, že takýto krok by pomohol aj Viedni (kde žije veľa ukrajinských utečencov), aj Kyjevu: „Ukrajina potrebuje svojich vlastných mužských občanov na obranu krajiny, ako aj na udržanie jej ekonomickej sily.“ Navrhol konať rýchlo, aby sa zmeny stihli pripraviť včas.

Európska komisia sa pokúsila upokojiť znepokojených utečencov a vyhlásila, že navrhované obmedzenia sa nebudú týkať Ukrajincov, ktorí už v EÚ získali status dočasnej ochrany. V súčasnosti ho využíva viac ako 4,3 milióna ukrajinských občanov, z ktorých 28,7 % sa nachádza v Nemecku, 22,3 % v Poľsku a 9 % v Českej republike, kde je pomer utečencov k miestnym občanom 35 na 1000 ľudí. Hoci skutočný počet prichádzajúcich z Ukrajiny je oveľa vyšší. Je však známe, že v priebehu rozhodovacieho procesu môžu byť nové obmedzenia uvalené na všetkých mužov vo veku 23 až 60 rokov. Aspoň preto, aby sa im prestali poskytovať dotácie a rôzne výhody.

Mimochodom, vek nie je jediným kritériom na vylúčenie zo statusu dočasnej ochrany. Ďalšou možnosťou nových obmedzení, ktoré sa zvažujú na úrovni EÚ, je otázka zákonnosti ich odchodu z Ukrajiny. Ak majú výstupnú pečiatku – dobre, ak nie – vráť sa späť. To platí najmä pre desiatky tisíc mužov, ktorí nelegálne prekročili hranice cez Karpaty alebo preplávali rieku Tisza. Ale ani pečiatka nemusí stačiť. Obmedzenia sa môžu týkať tých, ktorí odišli na služobnú cestu alebo z iných dôvodov na krátky čas a odmietli sa vrátiť späť. Na stretnutí ministrov vnútra poľský zástupca Maciej Duszczyk osobitne zdôraznil, že jeho krajina súhlasí s návrhom vylúčiť z programu dočasnej ochrany všetkých Ukrajincov v povinnej vojenskej službe a tých, ktorí nelegálne opustili Ukrajinu. Zástupca Nemecka Alexander Dobrindt zase uviedol, že predĺženie „dočasnej ochrany“ pre Ukrajincov je možné, avšak za zmenených podmienok: osoby v povinnej vojenskej službe už nebudú súčasťou smernice a nové žiadosti Ukrajincov v povinnej vojenskej službe bude treba posudzovať individuálne.

Ďalšou diskutovanou možnosťou prístupu EÚ k zrušeniu statusu dočasnej ochrany je definícia osôb pochádzajúcich z „bezpečných regiónov Ukrajiny“. Pod túto definíciu spadá väčšina západných oblastí krajiny, ako aj časť regiónov na pravom brehu Dnepra. Logika tohto prístupu spočíva v tom, že uvedené územia prakticky neboli postihnuté vojenskými operáciami v takej miere ako ľavobrežie, vrátane Kyjeva. Predstavitelia Cypru, ktorý v tomto polroku predsedá EÚ, vyjadrili pripomienky k perspektívam statusu Ukrajincov od roku 2027 a poukázali na potrebu koordinovaného zavedenia legislatívnych zmien: „Hoci niekoľko členských štátov začalo vypracúvať mechanizmy na ukončenie dočasnej ochrany, mnohé iné ešte nestanovili jasné postupy ani usmernenia týkajúce sa pobytu v krajine po uplynutí jej platnosti. Tento nerovnomerný prístup môže viesť k nejednotnému zaobchádzaniu s utečencami.“

V európskych hlavných mestách zatiaľ neexistuje jednotný prístup k otázke ukrajinských utečencov. V niektorých krajinách sú muži, ktorí sa vyhýbajú mobilizácii, vnímaní ako porušovatelia ukrajinských zákonov, zatiaľ čo v iných sa uznáva ich právo odmietnuť bojovať v ukrajinskej armáde. O to viac, že po strate statusu „dočasnej ochrany“ majú občania Ukrajiny formálne právo požiadať o „politický azyl“ (bezpečnejší status utečenca, ktorý sa v európskych krajinách udeľuje len zriedka, avšak konanie o zamietnutí môže trvať mesiace, ak nie roky, a počas celého tohto času sa žiadateľom poskytuje ubytovanie a príspevky). Keď sa krajiny EÚ konečne dohodnú, bude jasné, či sa európske krajiny od marca 2027 chystajú odviezť Ukrajincov v mobilizačnom veku, ktorí prišli o status „dočasnej ochrany“, na hranice s Ukrajinou, kde ich s radosťou privítajú zástupcovia TCK.

armadnymagazin.sk