Ekologické mestá – jediná možnosť pre existenciu miest budúcnosti

V súčasnosti je čoraz viac miest naklonených verzii, že realizácia koncepcie trvalo udržateľného rozvoja v mestskom prostredí nie je len otázkou času, ale v súčasnosti dôležitou konkurenčnou výhodou, ktorá sa stáva každým dňom čoraz dôležitejšou. Už teraz sa medzi poprednými mestami vedie boj o titul najzelenšieho mesta.

Napríklad kanadský Vancouver plánuje čoskoro dosiahnuť, aby všetky jeho budovy boli uhlíkovo neutrálne, Londýn oznamuje svoj úmysel stať sa „najčistejším a najzelenším mestom sveta“, Paríž „najudržateľnejšou metropolou“ a Kodaň do roku 2025, prvé uhlíkovo neutrálne hlavné mesto. New York tiež rozvinul svoj ekologický kurz podporený finančnými prostriedkami a cestovnou mapou. Mestá bez takýchto „zelených“ stratégií sa čoskoro nebudú považovať vôbec za konkurencieschopné.

V analytickom prehľade „Desať téz o meste budúcnosti“ profesor Friedrich von Borries ukazuje hlavné smery novej stratégie urbanizácie budúcnosti, ktorá vyrieši najakútnejší problém našej doby – protiklad mesta a prírody. Zároveň autor nehovorí o návrate k starému konceptu záhradného mesta s budovami s nízkou hustotou a veľkými plochami zelene.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Kompaktné mesto, ktoré efektívne využíva celé územie mesta a má hustú sieť parkov, zeleninových záhrad, záhrady na strechách, skleníky, zelené fasády a uličky, je v rámci tohto konceptu ideálne, tzv. zelený skelet mesta. V tomto prípade však hovoríme o výraznom náraste zeleného územia v meste v oblasti krajinotvorby, ako aj o jeho rovnomernejšom rozmiestnení po území, čo umožňuje doslova návrat do prírody. Aj možnosť rozširovania biodiverzity v mestskom prostredí je v súčasnosti stále podceňovaná.

V súčasnosti vykazuje množstvo ekologickejších mestských priestorov oveľa väčšiu biodiverzitu ako v mnohých vidieckych oblastiach, kde intenzívne poľnohospodárstvo tieto oblasti dôkladne vyčistilo. Napríklad nemecký biológ Josef Reichholf nazýva Berlín „mestom s najväčšou rozmanitosťou živých druhov v Nemecku“. V mestskej oblasti boli pozorované dokonca bobry, žeriavy a orly biele. To znamená, že s ďalším zvyšovaním životnej úrovne sa maximálny dopyt bude venovať takým urbanizovaným oblastiam, v ktorých sa dosiahne skutočná rovnováha medzi plnohodnotnou prítomnosťou človeka a prírody, pretože to nielen zmierňuje riziká prežitia civilizácie, ale tiež výrazne zvyšuje pohodlie bývania na týchto územiach.

Podľa prieskumov verejnej mienky známeho nemeckého časopisu, väčšina opýtaných Nemcov nazýva malé mesto na juhu Nemecka Freiburg, najlepším pre život. Je jedným z najznámejších eko-miest na svete.

zdroj a preklad: OZ Biosféra www.biosferaklub.info