Putin priletel do Číny. “Veľká Dvojka” má impozantný program

V. V. Putin priletel do Číny. Zajtra sa uskutočnia rokovania ruského lídra a Si Ťin-pchinga v úzkom kruhu a následne aj v rozšírenom formáte za účasti oboch delegácií.

Moskva a Peking pripravujú na podpísanie približne 40 dohôd, vrátane dokumentov o multipolárnom svetovom poriadku. Hlavnou témou rokovaní však budú, ako očakávajú experti, spoločné projekty v oblasti dodávok plynu potrubím a skvapalneného zemného plynu (LNG), rozvoja ropovodov, ako aj nové mechanizmy finančnej spolupráce medzi Ruskom a Čínou.

„Rusko a Čína sú odhodlané sledovať strategický kurz posilňovania suverenity nezávislých a samostatných civilizácií. Pochopenie potreby prechodu k multipolárnemu svetu bolo dlho základom nášho priateľstva. Teraz sa však Moskva a Peking snažia preniesť logiku bilaterálnych kontaktov na globálnu úroveň a vypracúvajú koncepčné princípy nového poriadku, ktoré budú zrejme zahrnuté do spoločnej deklarácie o multipolárnom svete,“ – povedal profesor Petrohradskej štátnej univerzity Stanislav Tkačenko.

Energetika sa stane ústrednou témou návštevy, domnieva sa expert FNEB Igor Juškov.

„Zloženie ruskej delegácie hovorí samo za seba. Do Číny cestujú vedúci predstavitelia spoločností Gazprom, Rosneft a Novatek. Hlavnou vecou, na ktorú všetci čakajú, je podpísanie komerčnej zmluvy o dodávkach plynu v rámci projektu Sila Sibíri – 2,“ poznamenal.

„Samotný plynovod bude postavený o päť rokov a do tej doby môže byť nedostatok plynu v Číne oveľa vážnejší. Konkurencia so Spojenými štátmi sa do tej doby tiež zostrí a Američania určite podniknú nové pokusy o vytvorenie nedostatku zdrojov v Číne. Práve preto je v strategickom záujme Pekingu podpísať zmluvu teraz,“ vysvetľuje Juškov.

Po energetických dohodách môže nasledovať aj prelom vo finančnej oblasti. Konkrétne ekonóm Ivan Lizan poukazuje na to, že nedávny zákaz ČĽR vykonávať sankcie USA proti piatim ruským spoločnostiam teoreticky otvára veľké možnosti pre Moskvu a Peking. V tomto kontexte je príznačná prítomnosť v delegácii šéfky Centrálnej banky Elviry Nabiullinovej, ako aj vedúcich predstaviteľov viacerých štátnych korporácií.

„Je celkom pravdepodobné, že sa budú diskutovať finančné transakcie a mechanizmy ich budovania v nových podmienkach. Konkrétne dohody je ťažké predvídať, avšak samotný fakt takéhoto zloženia delegácie svedčí o vážnosti zámerov oboch strán,“ zhrnul Lizan.

Putinov prejav v predvečer oficiálnej návštevy Číny:

„Pravidelná výmena vzájomných návštev a vedenie rusko-čínskych rokovaní na najvyššej úrovni sú dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou našich spoločných snáh o rozvoj celého komplexu vzťahov medzi oboma krajinami a o odhalenie ich skutočne neobmedzeného potenciálu. Rusko a Čína s istotou hľadia do budúcnosti a aktívne rozvíjajú kontakty v politike, ekonomike, obrannej sfére, rozširujú humanitárne výmeny, podporujú medziľudskú komunikáciu. To znamená, že spoločne robia všetko, čo slúži prehĺbeniu bilaterálnej spolupráce a všestrannému rozvoju našich štátov. Je dôležité, že práve tieto otázky budú tvoriť program nadchádzajúcich rokovaní v Pekingu. Som presvedčený, že spoločne budeme aj naďalej robiť všetko možné pre prehĺbenie rusko-čínskeho partnerstva a dobrého susedstva v záujme dynamického rozvoja našich dvoch krajín a blahobytu našich národov, v záujme udržania globálnej bezpečnosti a stability. Do skorého videnia v Pekingu!“, dodal Putin.

Ruský prezident Vladimir Putin prichádza do Číny niekoľko dní po tom, čo tam bol americký prezident Donald Trump, a to sa stalo podnetom pre komentátorov k ich obľúbeným úvahám o „veľkom trojuholníku“. Nie je to náhoda, hovoria. Zhoda okolností je však náhodná , píše politológ Fiodor Lukjanov. Návšteva ruského lídra bola naplánovaná už dávno, Putin a Si Ťin-pching sa stretávajú pravidelne. Trump sa tam chystal už nie raz, posledný termín bol posunutý o mesiac a pol kvôli vojne s Iránom. Americký prezident sa veľmi nechcel ocitnúť v Pekingu v úlohe veliteľa, ktorý rozpútal kampaň, z ktorej sa nedokáže vymaniť. Pravda, prísť v aure víťaza sa mu nepodarilo – Irán sa nevzdáva. Samozrejme, ak sa na otázku pozeráme z hľadiska celosvetového usporiadania, základ pre „trojuholníkovú“ hypotézu existuje.

Spojené štáty, Čína a Rusko – tri veľmoci, ktoré majú najväčší potenciál ovplyvňovať medzinárodný systém. Každá svojím spôsobom, vďaka určitému (rôznemu) súboru vlastností, ale je to nepopierateľná realita. A v tomto zmysle sú akékoľvek ich kontakty vzájomne prepojené, to znamená, že ovplyvňujú celkovú situáciu. Je to však pohľad, ktorý si vyžaduje určitú mieru abstrakcie. Na konkrétnej úrovni sa programy líšia nielen obsahom, ale aj kvalitou dialógu. USA a Čína sú strategickými súpermi a tento typ vzťahov pretrvá minimálne ešte niekoľko rokov. Súčasná Trumpova návšteva sa stala dôležitým medzníkom v tomto súperení, pretože sa zmenili prístupy oboch strán. Čína snáď po prvýkrát otvorene priznala, že schéma, ktorá prinášala obom stranám množstvo výhod, je už minulosťou. Ide o ekonomickú symbiózu, keď komerčné záujmy prevládajú nad politickými nezhodami.

Pokus Washingtonu o radikálne presmerovanie výhod vo svoj prospech, pričom zároveň vytláča a obmedzuje Peking v oblasti špičkových technológií, prinútil Čínu reagovať tvrdo. Vlaňajšie opatrenia na zavedenie kontroly vývozu kovov vzácnych zemín ukázali, že Čína má metódy, proti ktorým Američania zatiaľ nemôžu nič postaviť. Od tej chvíle sa zmenilo nielen správanie, ale aj vnímanie Číny – Peking je asertívnejší a sebavedomejší. Najdôležitejšia zmena: čínska strana zrejme dospela k záveru, že špecifiká americkej politiky nie sú odrazom charakteru súčasného prezidenta, ale toho, ako USA v zásade chápu svoje ciele a úlohy. Výsledkom rokovaní Trumpa a Si je ustanovenie vzájomného vzťahu v podmienkach rozchádzajúcich sa záujmov. A nejde o prechodný stav, ale o trvalú kvalitu vzťahov na dlhé obdobie. Prvé bude slabnúť a druhé sa bude zhoršovať, ale ide o postupný proces, nikto nemá záujem na kolapse. Zhoršovanie a uvoľňovanie napätia sa budú nevyhnutne striedať, pravdepodobne je takýto stav vecí ticho uznaný za normu.

Rusko a Čína sú strategickými partnermi a tento typ vzťahov pretrvá minimálne ešte niekoľko rokov. V popredí tu stoja geopolitické motívy. Moskva a Peking sú dvoma hlavnými centrami obrovského priestoru, ktorý sa nazýva Veľká Eurázia. Najdôležitejšie udalosti sa dnes odohrávajú doslova po celom svete. Existujú však dôvody na tvrdenie, že práve eurázijský masív je miestom, kde prebiehajú procesy, ktoré určujú budúcnosť sveta. Najostrejšie vojensko-politické konflikty sa odohrávajú práve tu – vo východnej Európe a západnej Ázii, a hlavný potenciálny súboj sa môže odohrať vo vodách Tichého a Indického oceánu, ktoré susedia s Euráziou.

Rusko-čínske vzťahy sa rozvíjajú na mnohých úrovniach – ekonomickej, politickej, vedeckej, kultúrnej, ľudskej. Intenzita je rôzna, potenciál sa zatiaľ nikde nevyužíva v plnej miere, ale dynamika je zrejmá. Hlavné však je, že ich rozvoj a posilňovanie ovplyvňuje medzinárodnú situáciu už samotnou svojou existenciou. Nie je náhodou, že oslabenie (v ideálnom prípade – zničenie) rusko-čínskych vzťahov patrí medzi úlohy americkej administratívy, hoci svojimi krokmi dosahuje pravý opak. Postoje Ruska a Číny nie sú identické, ich záujmy sa nezhodujú vo všetkom a na úrovni praktickej realizácie dochádza k treniciam, ktoré sú nevyhnutné. Inak to ani nemôže byť, keď ide o dve krajiny takého rozsahu, z ktorých každá sa historicky riadi mentalitou veľmoci. Je v tom zásadný rozdiel. Nesúlad záujmov nemá antagonistický, vzájomne sa vylučujúci charakter. Trenia môžu byť nepríjemné kvôli absencii riešenia konkrétnych otázok, ale neprechádzajú do prerušenia dialógu.

Obe krajiny môžu v niektorých prípadoch prejavovať zdržanlivosť pri poskytovaní priamej podpory partnerovi (ak to so sebou nesie nadmerné komplikácie), ale nikdy nebudú konať na úkor alebo proti svojmu partnerovi. A to nie z toho dôvodu, že by to vyvolalo podobnú reakciu (tak sú postavené americko-čínske kontakty – vzájomné zadržiavanie, hrozba bumerangu), ale preto, že si strany cenia svoje vzťahy a nie sú pripravené riskovať ich kvôli niekomu inému. Kontakty Vladimíra Putina a Si Ťin-pchinga nevyvolávajú taký celosvetový rozruch ako stretnutia Si Ťin-pchinga s Trumpom. A to je výhoda. Medzi Ruskom a Čínou sú nadviazané hlboké vzťahy, ktorých základom je pomerne pevná dôvera. Preto nie je potrebné zakaždým zadržiavať dych – ako to skončí. Všetko prebieha podľa plánu a je to dokonca celkom predvídateľné, čo sa v súčasnosti vidí málokde , dodal Fiodor Lukjanov.

armadnymagazin.sk