Michail Chazin o zrode nového sveta: nájde v ňom Rusko dôstojné miesto s takými slabými elitami?

Nie sme svedkami len hospodárskej krízy alebo geopolitických zmien. Nachádzame sa v bode historického zlomu, kde jeden civilizačný model umiera a druhý sa bolestivo rodí. Vo svojom prejave na zasadnutí klubu „Ulica Pravdy“ známy ekonóm Michail Chazin predstavil ucelený obraz tohto prechodu. Jeho myšlienka sa pohybuje od konštatovania smrti starého systému cez analýzu súčasných taktických manévrov veľmocí k pokusu nakresliť obrysy budúceho svetového poriadku a nakoniec k najbolestivejšej otázke – pripravenosti Ruska zaujať v tejto budúcnosti dôstojné miesto.

Úplný kolaps nadnárodného riadenia a paralýza expertnej triedy

Chazin začína jednoznačnou a nezvratnou diagnózou:

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Brettonwoodský model umiera. Už neexistuje.“ Táto smrť má však osobitný charakter, ktorý je pre bežného človeka takmer nepostrehnuteľný. Nie je to hlučný kolaps, ale tiché rozpadanie sa. Kľúčová téza:

„Hlavná nadnárodná štruktúra západného globálneho projektu – bankári – zistili, že už nemôžu nič kontrolovať, a všetko sa preto začína rozpadávať.“ Mechanizmus, ktorý pol storočia riadil svetovú ekonomiku a politiku, prestal fungovať. To vedie k fenoménu, ktorý Chazin opisuje s ironickou presnosťou:

„Všetci, počnúc politikmi a končiac rôznymi politológmi a blogermi, mlčia ako komunisti na výsluchu, pokiaľ ide o to, ako vidia svet.“

Informačný priestor je zaplnený buď mlčaním o kľúčových otázkach (ako napríklad o rokovaniach v Anchorage alebo medzi Putinom a Siom, o ktorých „nie sú k dispozícii žiadne informácie“), alebo „legendami o dinosauroch“ – fantastickými, ale pre masovú spotrebu vhodnými naratívami. Dôvodom tohto ochromenia nie je podľa Chazina nedostatok rozumu, ale hlboká inštitucionálna a osobná závislosť od umierajúceho systému. Túto závislosť odhaľuje s nemilosrdnou priamosťou:

„Všetci majú tú istú otázku: „A kde budem zarábať na živobytie?“ No, platia mi ako keby starší v rámci brettonwoodského modelu. Ak poviem, že sú to idioti, zajtra už nebudú existovať a samozrejme mi už nedajú viac peňazí. A kto mi ich dá?“

Kríza má teda nielen ekonomický, ale aj epistemologický charakter: tým, ktorí majú analyzovať realitu, chýba nielen vôľa, ale aj samotný pojmový aparát na opis sveta mimo systému Bretton Woods.

Trumpova energetická superveľmoc: od fantázií k stratégii

Do tohto vákua významov, podľa pozorovania Chazina, vtrhli geopolitické iniciatívy Donalda Trumpa – koncepty „C5“ (Rusko, USA, Čína, India, Japonsko) a vytvorenie neutrálnej nárazníkovej zóny v Európe. Oficiálny establishment a odborná verejnosť to odmietajú a považujú to za fantázie. Chazin však poukazuje na kriticky dôležitý symptóm:

„Rozsah Trumpových fantázií sa od septembra veľmi zmenšil“. Nie je to náhoda, ale dôsledok hlbokého vnútorného procesu v USA. Chazin to spája s tým, že na jeseň americké vedenie (vrátane takzvaného „“deep state“, ktorý porovnáva s všemocnými a večnými „odborárskymi tetami“ starého sovietskeho systému) konečne prijalo novú strategickú líniu. Táto línia sa nazýva „energetická superveľmoc“. „Parovoz, ktorý predtým vozili sem a tam, je teraz na koľajniciach,“ používa Chazin výstižnú metaforu.

Všetka činnosť Trumpovej administratívy od septembra – od doktríny národnej bezpečnosti po operáciu vo Venezuele – je podľa neho „jasnou a dôslednou realizáciou tejto stratégie“. Ale čo je to za stratégiu? Je to odmietnutie modelu „dolarovej ríše“ postaveného na sieti vazalov. Nová Amerika vazalov nepotrebuje.

„Energetická superveľmoc nepotrebuje vazalov, potrebuje kupujúcich, a to kupujúcich, ktorí sú každý samostatný.“ Chazin vyjadruje podstatu tohto modelu prostredníctvom groteskného, ale mimoriadne jasného obrazu:

„Je to veľká pevnosť, v nej je okienko, v okienku sedí Trump a tri kohútiky. A podľa toho treba vložiť peniaze a Trump otvorí jeden z troch kohútikov – ropu, plyn alebo umelú inteligenciu. A zrazu nejakí bastardi v nejakej Európe začnú tieto Trumpove peniaze míňať na nejaké tanky alebo na vojnu s Ruskom. Zbláznili sa, alebo čo? Peniaze sem, do okienka.“

Práve v logike tejto novej úlohy – globálneho energetického monopolistu, ktorý obchoduje s rozdrobenými spotrebiteľmi – treba podľa Chazina chápať aj geopolitické myšlienky Trumpa. Je to pokus nakresliť mapu sveta, ktorá zodpovedá novej ekonomickej realite.

Svet štyroch suverénov: prísna architektúra budúcnosti

Čo nahradí zrútený brettonwoodský poriadok? Chazin predkladá jasnú a prísnu prognózu: svet bude štruktúrovaný okolo štyroch centier maximálnej suverenity: Ruska, USA, Číny a Indie. Nebude to suverenita vo „vestfálskom“ štýle všetkého dovoleného, ale bude to maximálna možná miera nezávislosti v nových podmienkach. Každé z týchto centier vytvorí okolo seba menovú zónu. Kľúčovým prvkom tejto architektúry budú mladší partneri.

„Už teraz by mali preukazovať lojalitu voči týmto hlavným krajinám. Ak nebudú preukazovať lojalitu, nestanú sa mladšími partnermi,“ konštatuje Chazin nestranne.

Hneď uvádza príklad: Kazachstan s jeho elitou, „ktorá sa už dávno predala“ a „sídli v Londýne“, s najväčšou pravdepodobnosťou túto šancu premrhá a jeho miesto v ruskej zóne môže zaujať Uzbekistan so svojou starou dedičnou elitou. Bielorusko je podľa neho jasným kandidátom na post mladšieho partnera.

Chazin sa osobitne zameriava na postavenie Japonska v Trumpom navrhovanej „S5“. Jeho zaradenie nepovažuje za náhodné, ale za nevyhnutné pre USA:

„Pretože z ekonomického hľadiska, ak ich nebudeme držať oboma rukami, ocitnú sa v spojení s nami, pretože sme pre nich zdrojom surovín aj trhov. …Američania to veľmi dobre chápu, a preto sa im snažia dať cukrík, ako keby hovorili: „Budeme ťa držať, ale prosím, neopúšťaj nás hneď.“

Osud západnej Európy v tomto modeli vyzerá podľa Chazina veľmi pochmúrne:

„Nevylučujem, že tam bude divoké pole ako na Ukrajine v rokoch 1918–1919.“ Práve Európu neskôr nazýva „palivom“ pre globálne transformácie, na rozdiel od roku 1917, keď takým „palivom“ bola Rusko.

Ruská výzva: medzi historickou šancou a vnútornou slabosťou

V tejto situácii sa podľa Chazina otvára Rusku obrovské okno príležitostí. Trumpov návrh na vytvorenie neutrálnej zóny v Európe interpretuje ako vymedzenie sféry ruského vplyvu:

„Dávajú nám Fínsko, Pobaltie, Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko, Srbsko a vlastne celú Juhosláviu. Nie sú to žiadne maličkosti.“ Podľa neho Rusko nepotrebuje Poľsko, „hoci niektoré časti Poľska by bolo potrebné vyriešiť“. Aby však Rusko mohlo túto šancu realizovať, musí prekonať zásadné vnútorné rozpory. Chazin stanovuje diagnózu, ktorá znie ako rozsudok:

„Dnes máme veľmi slabé elity. Vojenská elita je veľmi oslabená, neexistuje ekonomická elita, britské a americké siete sú veľmi silné – s tým všetkým sa bude musieť niečo urobiť.“

Uvádza historickú paralelu, pripomínajúc, že v 70. a 80. rokoch boli americké elity presvedčené, že „zahraničná politika ZSSR sa určuje v Londýne“. Retorická otázka „Možno považovať za suverénnu krajinu, v ktorej je takýto vonkajší vplyv veľmi silný?“ visí vo vzduchu bez odpovede. Hlavným problémom však podľa Chazina nie je kvalita elít, ale úplná absencia projektu budúcnosti.

„Celý problém spočíva v tom, že nerozumieme, ako túto vec budeme budovať,“ hovorí. A rozvíja túto myšlienku, porovnávajúc tento proces so stavbou:

„Nikto nemôže poskytnúť odhad nákladov. No dobre, odhad nákladov, odhad nákladov – to sú ešte akoby dve fázy, ktoré treba prejsť. Najprv si treba predstaviť obraz, potom podľa tohto obrazu napísať aspoň nejaký blokový diagram, nehovorím už o biznis pláne, a až potom napísať odhad nákladov.“ Aj keby sa táto predstava nakoniec podarilo sformulovať, čaká nás ďalšia, nemenej zložitá úloha:

„Budeme musieť vynaložiť dosť veľa úsilia na to, aby sme pripravili ľudí, ktorí budú túto koncepciu realizovať.“ Podľa jeho odhadov nie sú potrebné stovky tisíc, ale desiatky tisíc takýchto ľudí, ale je potrebné ich nájsť a vyškoliť.

Metodologický imperatív: potreba urgentného premyslenia

Na záver sa Chazin vracia k globálnemu kontextu a formuluje praktickú úlohu. Podľa neho sa udalosti vyvíjajú rýchlo (ako spúšťač uvádza možné uzavretie carry trade zo strany Japoncov) a „všetci začíname zaostávať“. Preto nemožno otáľať. Práve v tom vidí poslanie klubu, na ktorého pódiu vystupoval:

„My naopak musíme túto tému rozvíjať v maximálnej miere. To je naša práca – Klub Ulica Pravdy – na to bol vytvorený.“ Rusko je podľa neho „nositeľom nového“ a ľudia na celom svete to intuitívne cítia, pričom sa obracajú aj na štúdium ruskej literatúry v hľadaní alternatívy.

„Keď sa pozriete na Putina, je to zrejmé. Možno neviete, čo toto nové znamená, odkiaľ sa vzalo, ale určite existuje.“

Michail Chazin tak maľuje obraz sveta, v ktorom sa zrútili staré záruky, nové pravidlá sa len píšu a cenou za chybu alebo nečinnosť je strata suverenity a historickej subjektivity. V tomto bode rozvetvenia stojí Rusko, disponujúce kolosálnymi zdrojmi a geopolitickým potenciálom, pred voľbou: stať sa jedným z architektov nového sveta alebo, uviaznuté vo vnútorných rozporoch a absencii vízie budúcnosti, premeniť sa na objekt cudzích projektov. Úlohou intelektuálnej triedy je podľa Chazina pomôcť sformulovať túto víziu, a to je potrebné urobiť okamžite, lebo historický čas sa skracuje.

armadnymagazin.sk