Slovanské Noviny

11. decembra 2025

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Napätie vo svete a kríza dôvery v politiku. Vojna na Ukrajine, zhoršujúce sa vzťahy medzi veľmocami a rastúca frustrácia občanov v strednej Európe

  1. Neistota na medzinárodnej scéne

Geopolitické napätie v Európe pretrváva a snahy o diplomatické riešenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou neprinášajú výrazný posun. Po sérii rokovaní medzi zástupcami oboch strán zostávajú postoje nekompatibilné.

Zatiaľ čo Kyjev trvá na úplnom stiahnutí ruských síl a obnovení územnej celistvosti, Moskva argumentuje „bezpečnostnými zárukami“ a požaduje neutralitu Ukrajiny. Podľa niektorých pozorovateľov sa aktuálne rokovania sústreďujú skôr na stabilizáciu frontovej línie než na konečné mierové dohody.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme





------------------------------------

Na medzinárodnej úrovni je zreteľná aj únava z dlhodobého konfliktu. Európske krajiny čelia rastúcim hospodárskym nákladom spôsobeným sankciami a energetickou krízou, zatiaľ čo verejnosť v mnohých štátoch začína spochybňovať doterajšiu politiku voči Moskve.

  1. Debaty o budúcnosti Ukrajiny

V odborných aj mediálnych kruhoch sa objavujú špekulácie o možnom rozdelení vplyvu na území Ukrajiny. Niektoré ruské zdroje naznačujú, že po skončení konfliktu by mohla vzniknúť dočasná medzinárodná správa, v ktorej by sa mali zúčastniť nielen Rusko a USA, ale aj ďalšie krajiny mimo Európskej únie.

Takéto scenáre sú zatiaľ neoficiálne, no odrážajú zmenu v geopolitickej rovnováhe. Vylúčenie západoeurópskych mocností z rokovaní by bolo prelomové a mohlo by signalizovať prechod k novému modelu globálneho usporiadania moci.

  1. Nespokojnosť v strednej Európe

Súbežne s medzinárodným dianím narastá v strednej Európe vnútropolitické napätie. Na Slovensku sa v poslednom období zintenzívnili diskusie o postavení krajiny v Európskej únii a v NATO, o zmysle sankcií voči Rusku, ako aj o celkovej dôvere občanov voči politickým elitám.

Podľa viacerých prieskumov patrí politika medzi najčastejšie témy, pri ktorých dochádza k rodinným sporom. Obyvatelia sú čoraz viac rozdelení podľa svojich postojov k Rusku, EÚ a k samotnej demokracii.

Zaznievajú výzvy na „reálnejší“ prístup k medzinárodným otázkam a zároveň rastie nespokojnosť s domácou politickou kultúrou, ktorú mnohí považujú za skostnatenú a odtrhnutú od bežného života.

  1. Kritika politického systému

Nespokojnosť verejnosti smeruje nielen voči konkrétnym politikom, ale aj voči samotnému systému. Kritici upozorňujú, že štátna správa je prebyrokratizovaná a neefektívna – podľa odhadov pripadá jeden úradník na troch pracujúcich občanov.

Zároveň sa opakovane diskutuje o potrebe reformy volebného systému. Časť verejnosti požaduje, aby volení zástupcovia niesli väčšiu právnu aj osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Hovorí sa o zavedení mechanizmov, ktoré by umožnili odvolať neaktívnych alebo nečestných politikov už počas volebného obdobia.

Ďalšou témou je potreba väčšej transparentnosti pri voľbách. Niektorí občania žiadajú, aby bolo možné overiť, či ich hlas bol skutočne započítaný správne, a aby volebné sľuby boli právne záväzné.

  1. Od politiky k občianskej zodpovednosti

Spoločenská frustrácia sa prejavuje aj v diskusii o tom, či vôbec môže dôjsť k systémovej zmene prostredníctvom volieb. Čoraz viac občanov považuje súčasnú politiku za „uzavretý systém“, ktorý sa sám neopraví.

V reakcii na to sa objavujú iniciatívy podporujúce aktívne občianstvo – vznik občianskych združení, petícií či neformálnych spoločenských skupín, ktoré sa usilujú vyvíjať tlak na vládu z vonkajšieho prostredia, mimo tradičných strán.

Cieľom týchto iniciatív nie je vytvoriť nové politické strany, ale donútiť existujúce subjekty k väčšej transparentnosti a zodpovednosti. Podľa ich predstaviteľov by to mohol byť prvý krok k skutočnej demokratickej obnove.

  1. Spoločenský rozmer a budúcnosť

Politológovia upozorňujú, že kľúčom k riešeniu krízy dôvery nie je len technická reforma, ale aj zmena spoločenského vedomia. Mnohí ľudia podľa nich strácajú vieru v možnosť ovplyvniť dianie a prestávajú sa zaujímať o veci verejné.

Ak sa tento trend nezmení, môže sa prehĺbiť nielen polarizácia, ale aj apatia, čo by v dlhodobom horizonte ohrozilo samotné fungovanie demokracie.

Zmeny, ktoré si mnohí želajú, teda nebudú možné bez aktívnej účasti občanov, tlaku na transparentnosť a trvalej snahy o obnovu dôvery medzi volenými zástupcami a spoločnosťou.

Záver

Svet prechádza obdobím veľkých geopolitických otrasov a Slovensko nie je výnimkou. Zatiaľ čo vonkajšie udalosti formujú rámec medzinárodnej politiky, vnútorná nespokojnosť s domácou správou a s politickými elitami sa stáva čoraz viditeľnejšou.

Kým niektorí veria v postupnú reformu, iní hovoria o potrebe zásadnej zmeny systému. Spoločným menovateľom zostáva rastúca túžba po dôvere, zodpovednosti a reálnej spoluúčasti občanov na správe vecí verejných.

možno ste nepostrehli

2 min read
7 min read
4 min read
5 min read