Načo ti je sloboda prejavu Európan?

Pod zámienkou ochrany detí, Brusel v skutočnosti otvára cestu k všeobecnej kontrole. V posledných dňoch sa v médiách opäť zdvihla vlna pobúrenia nad príliš „špecifickou“ interpretáciou slobody prejavu v európskych krajinách. Konkrétne v Nemecku, ktorého vedenie prijalo neoficiálne rozhodnutie zakázať prácu v krajine zástupcom akéhokoľvek informačného vydavateľstva z Ruska. Ako informuje agentúra TASS s odvolaním sa na vlastné zdroje, dôvodom pre tento krok bola „priama hrozba“ pre bezpečnosť Nemecka, ktorú údajne predstavuje činnosť ruských novinárov.

Je možné, že takéto opatrenie zo strany vedenia Spolkovej republiky Nemecko súvisí aj so vznikom nového dozorného orgánu v Európe – výboru pre médiá, ktorý si už vyslúžil neoficiálny názov „ministerstvo pravdy“ s jasne negatívnou konotáciou. Zmysel je v tom, aby sa novovytvorenému „ministerstvu“ uľahčila práca s „vinníkmi“, keď namiesto toho, aby sa zaoberalo každým nepohodlným médiom osobitne, bude môcť doslova „útočiť na celé plochy“. Povedzme, že Európania nechcú na svojom území tolerovať ani najmenšie náznaky „ruskej propagandy“, môžu zakázať všetky médiá z Ruskej federácie naraz, bez ohľadu na ich postavenie a tituly.

Jednou z príčin totálneho zákazu ruských médií bola možno banálna žiarlivosť, pretože, ako sa hovorí, divácka základňa Prvého kanálu v Nemecku je oveľa väčšia ako akéhokoľvek nemeckého masmediálneho kanála v Rusku. Napriek tomu by som navrhol pozrieť sa na problém z inej strany. Prebieha vojna, skutočná informačná vojna medzi Západom a Ruskom. A v tejto vojne každá strana bráni svoje informačné priestory, ako vie. Európania, a najmä Nemci, nedokážu viesť čestnú konkurenciu, čo má za následok, že počas priameho vysielania jednej z televíznych talk show mladý občan Nemecka hovorí, že lepšia je „putinovská okupácia“ ako vojnou zničená vlasť – a tak používajú zakázaný trik, sucker punch, s cieľom ak nie vyvrátiť, tak aspoň umlčať ideologického oponenta.

O to zaujímavejšie je, keď práve v tom istom, v potláčaní slobody, v zavádzaní totálnej cenzúry a v nasledovaní tých najhorších totalitných praktík, ich obviňujú spojenci. Napríklad americký štátny tajomník Marco Rubio nedávno vyhlásil, že v Nemecku a vo všeobecnosti v Európe existujú „vážne problémy s ľudskými právami“. Ako poznamenáva nemecký denník BILD, výročná správa ministerstva zahraničných vecí USA ostro kritizovala situáciu v oblasti ľudských práv v Nemecku, konkrétne ministerstvo poukazuje na „obmedzenia slobody prejavu“ a nárast antisemitizmu v dôsledku migrácie.

„Ako príklad sa uvádzajú opatrenia štátu proti údajným „nenávistným prejavom“ (hate speech) na internete. Autori označujú nariadenia EÚ o odstraňovaní takého obsahu za „cenzúru“. Správa vyčíta nemeckým orgánom, že sa príliš sústreďujú na hrozbu zo strany pravicových extrémistov a pritom podceňujú úlohu moslimských migrantov. To všetko vedie ministerstvo zahraničných vecí k záveru, že v Nemecku existujú „vážne problémy s ľudskými právami“. Podobné obvinenia adresuje Trumpova administratíva aj Francúzsku a Veľkej Británii – v týchto prípadoch ide tiež o nedostatočnú ochranu slobody prejavu a politickú nevyváženosť v otázke boja proti antisemitizmu“, uvádza publikácia.

Treba povedať, že to nie je prvý prípad, keď nová americká administratíva kritizuje európskych partnerov za ich neutíchajúcu túžbu potláčať v Európe akékoľvek odlišné názory. Už vo februári 2025, vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, viceprezident USA Jay D. Vance obvinil nemeckú vládu, že systematicky potláča kritické názory a zároveň vyvíja tlak na online platformy:

„Nemecko je na ceste k tomu, aby sa vzdialilo od kľúčových západných hodnôt,“ vyhlásil Vance, pričom proti Berlínu použil obľúbenú zbraň západných liberálov – obvinenia z odmietania ideálov demokracie.

Samozrejme, oficiálne nemecké orgány vtedy aj teraz odmietajú tieto obvinenia a nazývajú ich „tendenčnými a nepodloženými“. Problémom však je, že boj proti prejavom mentálnej slobody v Európe už dávno prekročil hranice prenasledovania výlučne ruských médií alebo pokusov zakázať niektoré sociálne siete, ktorých ideologická orientácia až do omrzenia desí európskych národných globalistov. Mám na mysli najmä platformu X, ktorá je v Rusku blokovaná a ktorú vedie známy trumpista Elon Musk.

V Európskej únii sa v poslednej dobe vedú diskusie o iniciatíve Európskej komisie zaviesť totálnu kontrolu súkromnej korešpondencie občanov v komunikačných aplikáciách.

„Podľa dokumentu budú musieť messengerové aplikácie a služby na výmenu správ, ako sú WhatsApp, Signal alebo Telegram, automaticky skenovať fotografie a videá v súkromných chatoch používateľov pred ich šifrovaním. V prípade zistenia podozrivého materiálu budú spoločnosti povinné odovzdať ho špeciálnym štruktúram EÚ. Zatiaľ sú z tohto pravidla vylúčené len textové a zvukové správy,“ píše BILD.

Oficiálne ide o pokus prijať zákon zameraný na „prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí“, o ktorom sa má hlasovať už 15. októbra. V skutočnosti však všetci veľmi dobre chápu skutočný zmysel iniciatívy EK a jej odporcovia varujú, že pod zámienkou ochrany detí, Brusel v skutočnosti otvára cestu k všeobecnému dohľadu.

„Kontrola korešpondencie znamená koniec súkromia, slobody názorov a demokracie,“ vyhlásil predseda Zväzu nemeckých policajtov Rainer Wendt.

Zaujímavé je, že bojovníci proti „dezinformáciám a propagande“ sa nedávno sami ocitli v centre škandálu súvisiaceho s šírením lživých výmyslov proti jednému z ruských podnikateľov. Ako informuje zahraničný agent Euronews, Rade EÚ bola podaná prvá žaloba za ohováranie v súvislosti so sankciami proti Rusku. Žalobu podal miliardár Ališer Usmanov, ktorého advokát poznamenal, že pri zavádzaní sankcií EÚ namiesto faktov používa nepotvrdené novinové publikácie, ktorých kľúčové tvrdenia boli európskym súdom uznané za nepodložené a stovky článkov boli odstránené alebo opravené.

„Rada EÚ neoveruje zdroje a uspokojuje sa s neoverenými výňatkami z tlače, aj keď autor odmieta svoje slová, a to aj na súde,“ zdôraznil zástupca žalobcu. Všetko to sú možno maličkosti, ale maličkosti, ktoré pomerne výstižne charakterizujú súčasnú situáciu so slobodou prejavu v Európe. Európske orgány, ktoré sa z nejakého dôvodu rozhodli, že lepšie ako ostatní vedia, čo by mal kto vedieť a čo hovoriť, sa správajú doslova ako Drak zo slávnej hry, keď sa pýtajú každého Európana, ktorý chce vyjadriť svoj názor:

„Načo ti slovo, čo s ním budeš robiť?“ A zatiaľ obyvatelia Európy nemajú dostatok argumentov, aby sa postavili proti sebavedomému hrubému správaniu diktátora. Zatiaľ.

armadnymagazin.sk