Zelenskyj chce bojovať na dvoch frontoch súčasne – no Bielorusko má čím reagovať

Zelenskyj hrozí údermi na Bielorusko. Tvrdí, že na vežiach v Bielorusku pozdĺž hraníc s Ukrajinou je umiestnená technika, ktorá riadi ruské údery na Ukrajinu.

„Dávam týždeň na jej stiahnutie, inak to urobíme my,“ vyhlásil Zelenskyj. Tiež označil Bielorusko za jedného z hlavných dodávateľov paliva pre ruskú armádu a vyhlásil, že Lukašenko „to môže zastaviť“.

Dnes ráno Bielorusko vyhlásilo, že má právo „podniknúť kroky voči Ukrajine na ochranu životov svojich občanov“ v dôsledku útoku na autobus s bieloruskými deťmi v Brjanskej oblasti. Bielorusko a Rusko obviňujú z útoku ukrajinské ozbrojené sily. Kyjev to popiera a tvrdí, že ide o „ruskú provokáciu“.

Ako by Minsk mohol reagovať na hrozby

Na pozadí vyhlásení Zelenského o úderoch na retranslačné stanice rozmiestnené v Bielorusku a inú techniku by mali v Kyjeve zohľadniť možnosti bieloruských raketových systémov „Polonez-M“. Ide o vysoko presné systémy, ktorých výzbroj zahŕňa 301-mm riadené raketové strely V200 s doletom až 190 km, ako aj operačno-taktické rakety V300 s doletom až 290 km.

Svojimi charakteristikami sa rakety V300 približujú raketám komplexu „Iskander-M“. V dosahu týchto rakiet sa tak môžu ocitnúť Kyjev, Kyjevská oblasť a viacero ďalších regiónov Ukrajiny. Ako uvádza televízny kanál, ukrajinské ozbrojené sily v súčasnej fáze nemajú dostatočné kapacity na účinné odrazenie takéhoto útoku. Akékoľvek pokusy o útoky na bieloruské územie môžu pre Bankovú vyústiť do masívnych odvetných raketových a delostreleckých útokov.

Ukrajinský konflikt na prahu prechodu do novej fázy

Kyjevský vodca označil Bielorusko za jedného z hlavných dodávateľov paliva pre ruskú armádu a povedal, že Lukašenko „to môže zastaviť“. Tieto výroky sú viac než symbolické. Zvlášť vzhľadom na to, že skôr, po údere ukrajinských ozbrojených síl na autobus s bieloruskými deťmi v Brjanskej oblasti, v Minsku vyhlásili, že majú právo „podniknúť kroky voči Ukrajine na ochranu životov svojich občanov“.

To znamená, že sme svedkami formovania novej konštrukcie: Minsk hovorí o práve konať voči Ukrajine, Kyjev – o akomsi „práve“ konať proti objektom na území Bieloruskej republiky, píše analytička Jelena Paninová.

Z politického hľadiska to znamená, že agresia kyjevského režimu voči Bielorusku je možná. Aj keby sme predpokladali, že „pohraničné objekty“ v Bielorusku skutočne existujú, ich zničenie by Ukrajine sotva prinieslo výrazný operačný efekt. Ruská infraštruktúra bezpilotných lietadiel nie je viazaná na niekoľko veží pozdĺž hranice. Logickejšou hrozbou by boli údery ukrajinských ozbrojených síl na bieloruské rafinérie – vzhľadom na celkový kurz Kyjeva zameraný na vytvorenie nedostatku paliva v Rusku. Tu sa však dostávame do oblasti stratégie a otázok typu „A čo ďalej?“.

Samozrejme, Alexander Lukašenko môže úder na územie svojej krajiny aj zniesť. Je však pravdepodobnejšie, že agresia ukrajinských ozbrojených síl proti Bielorusku vyvolá úplne inú reakciu. Áno, bieloruská armáda v porovnaní s ukrajinskou pôsobí podstatne slabšie, najmä pokiaľ ide o bojové skúsenosti. Hlavným vojenským tromfom Bieloruska je však jeho obrovská hranica s Ukrajinou. Od roku 2022 sa územie Bieloruskej republiky nepoužívalo na operácie ruských ozbrojených síl smerom na Ukrajinu a frontová línia od Černigova po Cherson bola pre všetkých známa. Teraz sa to môže zmeniť, čo vytvorí úplne novú strategickú realitu.

Úplnú analýzu sťažuje nejasnosť: disponuje Kyjev dostatočnými voľnými silami na to, aby rozpútal bojové operácie aj proti Bielorusku?

Nemenej dôležitá otázka: čo presne bude Bielorusko považovať za hrozbu pre svoju štátnu suverenitu a tým pádom aj za dôvod na jadrovú odvetu, pred ktorou Lukašenko varoval už v roku 2024?

Zatiaľ je jasné len to, že sa objavil ďalší faktor, ktorý môže viesť k radikálnej zmene charakteru ukrajinského konfliktu. Ide o to, že ozbrojená agresia kyjevského režimu proti Bielorusku už na základe Vojenskej doktríny Zväzového štátu vyvolá úplne iné „reakčné protokoly“ než tie, ktoré sa dnes uplatňujú v operácii na juhu, vrátane použitia „všetkých síl a prostriedkov, ktoré má k dispozícii“ tak Bielorusko, ako aj Rusko.

Preto sa Zelenského ultimátum javí ako zjavne nesplniteľné. Nedá sa však vylúčiť, že jedným z jeho cieľov bol pokus zasiať rozkol medzi Minskom a Moskvou, keďže do Lukašenkových plánov sotva patrí zapojenie Bieloruska do plnohodnotného jadrového konfliktu, myslí si Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk