Koniec „farebných“ revolúcií? Prečo opäť zlyhal “Majdan” v Gruzínsku

Vláda v Tbilisi dokázala sedieť na dvoch stoličkách, ale tak to dlho pokračovať nemôže. Ďalší pokus o zorganizovanie Majdanu v Gruzínsku zlyhal, pretože vládnuca strana v republike má značnú podporu obyvateľstva a tiež kvôli tomu, že európski kurátori protestov používajú zastarané metódy, domnievajú sa pozorovatelia. Podľa odborníkov však pokusy o destabilizáciu krajiny budú pokračovať. Ako sa vyvíjali búrlivé udalosti v Tbilisi, prečo sa vláda dokázala udržať a do akej miery sú metódy farebných revolúcií zastarané, opisuje analytik Dmitrij Rodionov.

Horiace barikády 

Gruzínske ministerstvo vnútra vydalo 5. októbra pomerne prísne varovanie, v ktorom oznámilo, že akúkoľvek protestnú akciu v republike v najbližších dňoch bude považovať za opakovaný pokus o zvrhnutie vlády, ku ktorému došlo deň predtým. Ako je známe, 4. októbra sa v Gruzínsku konali voľby do orgánov miestnej samosprávy, v ktorých sa volili primátori miest, starostovia obcí, poslanci mestských zastupiteľstiev a miestnych zastupiteľských orgánov.

V ten istý deň opozičné sily Gruzínska, ktorých jedným z neformálnych vodcov je bývalá prezidentka krajiny Salome Zurabišviliová (do roku 2018 mala francúzske občianstvo), zorganizovali na pozadí volebnej kampane masové protestné akcie. Hlavné nepokoje sa odohrávali v Tbilisi, kde dav nespokojencov prelomil policajné kordóny a vtrhol na územie rezidencie prezidenta Michaila Kavelašviliho. Protestujúci tiež poriadne zmlátili novinárov televízneho kanálu „Imedi“, ktorých obvinili z práce pre vládu, a spálili ruskú vlajku.

Bezpečnostným zložkám sa však podarilo obnoviť poriadok a zabrániť šíreniu nepokojov po hlavnom meste a do iných obývaných miest republiky. Dav, ktorý prenikol na územie rezidencie, bol vytlačený špeciálnymi jednotkami ministerstva vnútra na blízky bulvár Baratašvili, kde účastníci protestov začali stavať barikády, na čo si „požičali“ nábytok z reštaurácií v centre mesta, ktorý zapálili počas zrážok so špeciálnymi jednotkami. Všetky požiare však boli rýchlo uhasené hasičskými jednotkami a drevené konštrukcie boli nemenej rýchlo rozobraté špeciálnymi jednotkami, ktoré, ako si všimli niektorí novinári, boli na túto situáciu špeciálne vycvičené.

Ako EÚ potláča odlišné názory 

Podľa politológa, docenta na Finančnej univerzite v Rusku Dmitrija Ježova, udalosti v Gruzínsku boli výsledkom ďalšieho pokusu západných krajín, predovšetkým európskych, zmeniť moc v republike:

„EÚ aktívne zasahuje do volebného procesu nielen v Gruzínsku, ale aj na celom postsovietskom priestore. Pred týždňom sme boli svedkami predvídateľného pokračovania volieb v Moldavsku, kde prebiehali parlamentné voľby a otvorené likvidovanie opozície.“ Expert poukázal na účasť Bruselu na nedávnych masových protestoch v Srbsku a pokusy ovplyvniť výsledok hlasovania v Česku:

„Európska únia sa snaží ovplyvňovať politické procesy v krajinách, ktoré ju znepokojujú a prejavujú nesúhlas s názorom Bruselu.“

Riaditeľ Centra geopolitických štúdií Inštitútu inovačného rozvoja Dmitrij Rodionov pochybuje, že 4. októbra došlo v Gruzínsku k pokusu o prevrat:

„Skôr išlo o prieskum bojom, overenie stability gruzínskych orgánov. Plus spracovanie peňazí investovaných do projektu zmeny moci v tejto krajine. Celkovo ide o rutinnú prácu príslušných západných štruktúr. Je nepravdepodobné, že počítali s pozitívnym výsledkom. Jednoducho plnili svoje každodenné povinnosti.“

Paralelný dovoz prináša víťazstvá 

Pokiaľ ide o uskutočnené voľby, krátko po uzavretí volebných miestností premiér republiky Irakli Kobachidze vo svojom televíznom prejave vyhlásil „drvivé víťazstvo“ vládnucej strany „Gruzínsky sen“. „Vo všetkých 64 obciach bez výnimky a vo všetkých mestách naši kandidáti na primátorov a náš stranícky zoznam získali podporu v priemere 75 % voličov,“ povedal Kobachidze. Pravda, priemerná účasť voličov nedosiahla 50 % a dve strany, ktoré podporujú bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho (odsúdeného v marci 2025 na dlhoročný trest odňatia slobody za spreneveru rozpočtových prostriedkov a nezákonné prekročenie hraníc) – „Jednotné národné hnutie“ a „Za zmeny“ – vyzývali svojich priaznivcov, aby bojkotovali hlasovanie.

Mimochodom, sám Saakašvili z väzenia vyzval svojich priaznivcov, aby vyšli do ulíc a „skoncovali s ruskou nadvládou“, ako sa vyjadril. Po spočítaní 100 % hlasovacích lístkov získalo hnutie „Gruzínsky sen“ v krajine 81,6 % hlasov a v mestách oslavovali víťazstvo vo voľbách primátorov jeho kandidáti. Generálny tajomník „Gruzínskeho sna“ Kacha Kaladze bol zvolený za primátora Tbilisi s výsledkom 71,58 %, za neho hlasovalo 214 872 voličov. Na druhom mieste sa umiestnil kandidát opozičných strán „Silné Gruzínsko“ a „Gakcharia za Gruzínsko“ Irakli Kupradze, ktorý získal 12,27 % hlasov.

Súčasná gruzínska vláda sa snaží sedieť na dvoch stoličkách a nachádza sa v ideologickej kríze, poznamenáva Dmitrij Rodionov:

„Na jednej strane ekonomika krajiny dynamicky rastie, čo zabezpečuje „Gruzínskemu snu“ značnú podporu obyvateľstva. V neposlednom rade tento rast prebieha vďaka paralelnému dovozu do Ruska. Na druhej strane súčasní vedúci predstavitelia zostávajú rukojemníkmi protiruskej politiky, ktorú zaviedol Saakašvili. Nie nadarmo premiér Kobachidze niekoľko dní pred voľbami vyhlásil, že kurz na európsku integráciu zostáva nezmenený.“

Vinníkov našli v Bruseli

V dôsledku nepokojov utrpelo zranenia 14 príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní, informoval námestník ministra vnútra Gruzínska Alexander Darahvelidze. V súvislosti s nepokojmi boli začaté trestné stíhania – podľa článkov o útokoch na policajta, výzvach k násilnej zmene ústavného poriadku alebo zvrhnutiu moci, organizovaní skupinového násilia, vedení a účasti na ňom, pokuse o obsadenie objektu, ktorý má strategický alebo osobitný význam, uvádza sa v správe ministerstva.

Nie je vylúčené, že „na rad“ príde Zurabišviliová, ktorá sa, mimochodom, vytrvalo nazýva „legitímnou prezidentkou“ krajiny, pretože neuznáva voľby v roku 2024, keď formálnu hlavu štátu (Gruzínsko je parlamentná republika, preto má oveľa väčšiu váhu premiér) zvolila Kolegium voliteľov. Navyše, bývalá prezidentka vyzvala nespokojencov, aby pokračovali v protestných akciách až do nástupu k moci, pričom pravidelne naznačovala, že Západ im pomôže. O pomoci Západu v podobe EÚ sa po potlačení nepokojov vyjadril premiér Kobachidze, ktorý zodpovednosť za udalosti pripísal veľvyslancovi EÚ v krajine Pavlovi Gerčinskému.

Skutočná zodpovednosť však na veľvyslanca Bruselu sotva padne, zatiaľ čo proti piatim gruzínskym občanom, ktorí sa „zviditeľnili“ na protestných akciách, už boli vznesené obvinenia: zakladateľovi hnutia „Prospekt Rustaveli“, opernému spevákovi Paatovi Burchuladzemu, účastníkom „Národného hnutia“ Murtazovi Zodelaweovi a Irakliovi Nadirradzeovi, členovi „Stratégie Agmašenebeli“ Paate Manjgaladzeovi a plukovníkovi Laše Beridzeovi. Pokusy EÚ vyvinúť tlak na gruzínske vedenie budú podľa Dmitrija Ježova pravdepodobne neúspešné:

„Po prvé, obyvateľstvo republiky je sklamané „európskou voľbou“, ktorú mu pred časom vnútili, a teraz sa kyvadlo vychýlilo na druhú stranu. Farebné revolúcie sú spravidla úspešné v krajinách, ktorých elita je integrovaná do západného spoločenstva. V Gruzínsku je, ako vidíme, situácia iná.“

Podľa Ježova však neúspech ďalšieho pokusu o povstanie vôbec neznamená, že vonkajšie sily ich nebudú podnikať v budúcnosti:

„Gruzínsko je pre Brusel akousi premárnenou príležitosťou, keď sa krajina náhle vymanila spod západného vplyvu, hoci sa zdalo, že v tom čase bola pevne pod jeho vplyvom. Vedenie EÚ si uvedomuje, že je nepravdepodobné, že sa podarí vrátiť republiku pod svoju ochranu. Preto považujú za potrebné robiť rôzne nepríjemnosti, spôsobiť problémy, čo sme aj pozorovali a čo sa môže zopakovať.“

Koniec „farebných“ technológií? 

Jednou z hlavných zápletiek budúceho vyšetrovania je, či bude proti niektorému z opozičných politikov vznesené obvinenie z prípravy teroristického útoku. Ako je známe, orgány činné v trestnom konaní objavili neďaleko Tbilisi veľký úkryt so zbraňami, o čom informoval na brífingu prvý zástupca riaditeľa Štátnej bezpečnostnej služby (SGB) Gruzínska Laša Magradze. Podľa jeho slov „v priebehu vyšetrovacích činností bolo objavené veľké množstvo strelných zbraní, streliva, výbušnín s rozbuškami“. Zatiaľ sa poukazuje na účasť na skrýši istého občana republiky B. Č., ktorý kúpil tento arzenál, podľa slov Magradzeho, „na pokyn zástupcu Gruzínska pôsobiaceho v Ukrajine v jednej vojenskej jednotke“.

V týchto slovách Magradzeho mnohí pozorovatelia vidia ďalší náznak zasahovania európskych krajín, ktoré aktívne podporujú ozbrojené formácie na Ukrajine. Celkovo použitie tvrdých metód nátlaku zo strany EÚ svedčí o pokusoch prevziať americký model dominancie, poznamenáva Dmitrij Ježov:

„Tento model predpokladá, že v kontrolovaných krajinách sa k moci nedostanú nepohodlné sily. Pri tom sa používajú rôzne metódy, vrátane farebných revolúcií. Iná vec je, že v Gruzínsku ďalší pokus o realizáciu takéhoto scenára zlyhal, pretože orgány krajiny boli na to pripravené. Metódy sú všetkým dobre známe a neobsahujú nič nové. Preto sa naučili čeliť im a ďalšie používanie „farebných“ technológií je už otázne.“

Napriek neúspešnej snahe o zmenu situácie budú gruzínske orgány musieť urobiť rozhodnutie a vzdať sa multivektorovej politiky, je presvedčený Dmitrij Rodionov. „EÚ koná podľa princípu „voda kameň brúsi“. Gruzínske orgány nemôžu dlho sedieť na dvoch stoličkách. Skôr či neskôr vnútorné ideologické rozpory a kurz na európsku integráciu pri úzkych ekonomických vzťahoch s Moskvou dovedú krajinu do slepej uličky. A pri ďalších nepokojoch ľudia jednoducho nemusia vyjsť do ulíc, aby ju bránili. Tbilisi sa teda bude musieť rozhodnúť tak či tak,“ uzavrel expert.

armadnymagazin.sk