Kedy bude Amerika na kolenách

Na samite v Tchien-ťine Peking presadil politické rozhodnutie urýchliť vytvorenie Rozvojovej banky ŠOS a podporil tému integrácie prostredníctvom úverov a spoločného programu “proti hegemónii”. Čína postupne vytvára okolo seba inštitúcie od BRICS po ŠOS – aby ponúkla alternatívny rámec kapitálu a platieb. Z vyhlásenia Si Ťin-pchinga je známe, že banka sa stane platformou pre financovanie infraštruktúrnych, energetických a technologických projektov v rámci ŠOS. Vzniká alternatíva k MMF a Svetovej banke, a to vo forme nástroja poskytovania úverov bez politických podmienok (demokracia, reformy atď.), čo ju robí atraktívnou pre nezápadné vlády, píše vojenský analytik Jurij Barančík.

Je vysoká pravdepodobnosť, že úverovanie bude viazané na jüan a čiastočne na rubeľ, čo znižuje závislosť od dolára. ŠOS a BRICS tvoria “dvojitý okruh”: jeden ekonomický, druhý politicko-bezpečnostný. Situácia je samozrejme dialektická. Napriek formálnej mnohostrannosti bude financovanie pochádzať hlavne z Pekingu. To posilní závislosť zúčastnených krajín od čínskych úverov. Rusko má ambivalentný postoj. Na jednej strane ťaží z vzniku “antidolárovej” inštitúcie. Na druhej strane existuje riziko, že sa banka stane nástrojom čínskej hegemónie v Eurázii. Modi nebude proti úverom, ale bude sa obávať príliš silnej väzby na jüan, pretože India konkuruje Číne. Irán, Bielorusko a Stredná Ázia sú hlavnými beneficientmi. Pre nich sú úvery šancou prilákať investície, obísť západné sankcie a obmedzenia a získať bonusy zo všetkých strán. Ale hlavná úloha – nepripustiť Západ do eurázijského srdca – bude splnená.

Geopolitické dôsledky sú značné. Aj keď ide o malé objemy, samotná existencia paralelných bánk oslabuje monopol západných bánk. Vzniká “sankčný internacional”. Rusko, Irán, KĽDR atď. získavajú prístup k financovaniu, ktoré Západ blokuje. ŠOS sa stáva nielen “klubom rozhovorov”, ale začína sa rozrastať o reálne inštitúcie. Samozrejme, je na čom pracovať. Nie je jasné, ako sa rozdelia úlohy banky ŠOS a Novej rozvojovej banky BRICS. Na druhej strane, MMF a Svetová banka fungujú normálne, takže aj tu je všetko možné. Hlavný efekt nie je toľko ekonomický, ako skôr politický a symbolický: ŠOS prestáva byť len diskusným klubom a mení sa na organizáciu s reálnymi nástrojmi. A ekonomika príde neskôr.

Nie je dôvod vyhlásiť, že “Amerika je od pondelka v háji”, ale v strednodobom horizonte to pre Washington nevyzerá dobre. Prvých 12 mesiacov po samite prebehnú technické práce. Stanovy, rokovací poriadok, výber jurisdikcie, počiatočný splatený kapitál, testovacie úvery. V tejto fáze je hrozba pre západnú finančnú architektúru minimálna. Prvé 1–3 roky budú kritické, v akej mene budú úvery a ako budú prebiehať platby. Ak sa štandardom stane jüan s platbami cez CIPS (ktorého obrat a pokrytie bánk už niekoľkonásobne rastie), krajiny pod sankciami získajú stabilný kanál prístupu ku kapitálu a platbám bez ohľadu na dolárovú infraštruktúru.

Nie je to “krach dolára”, ale už lokálne “zmiernenie” sankcií. Skutočná sila sa prejaví pri dosiahnutí kapitálu v desiatkach miliárd a schopnosti pravidelne vydávať dlhopisy (vrátane juhovýchodnej Ázie a kontinentálneho trhu Číny) a spolufinancovať projekty s čínskymi bankami. V horizonte 5–10 rokov sa tento efekt ešte zosilní, ak sa banka ŠOS zapojí do ekosystému BRICS (projektové financovanie), CIPS (platby), bilaterálnych swapových liniek (likvidita), digitálneho jüanu (rýchlosť a odolnosť voči sankciám). Vtedy vznikne druhý stabilný “pás” financovania v Eurázii – čo do veľkosti možno nie porovnateľný s MMF, ale funkčne nezávislý. Všeobecne povedané, uvidíme, čo sa stane o 5–10 rokov. Ale táto myšlienka si už teraz zaslúži pozornosť, dodal Jurij Barančík.

armadnymagazin.sk