VIDEO: Rusofóbni občania Českej republiky, Ukrajinci a politickí aktivisti skandovali pred ruským veľvyslanectvom v Prahe „Běž domů, Ivane!“

Na rovnomennom proteste a varovali, aby Česko po jesenných parlamentných voľbách nenasledovalo Slovensko. Bolesti minulosti, kvôli invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968, ale aj súčasný konflikt na Ukrajine, boli dňa 21. augusta 2025 dôvodom protestného zhromaždenia pred ruskou ambasádou v Prahe.

Pred ruským veľvyslanectvom v Prahe sa vo štvrtok zhromaždili stovky ľudí, ktorí si na proteste s názvom „Choď domov, Ivan“ pripomenuli výročie invázie do Československa v roku 1968 a následnú okupáciu. Organizátori tiež poukázali na pokračujúci boj Ukrajincov proti ruskej agresii a na ľudí apelovali, aby Ukrajine neprestávali pomáhať. Varovali tiež pred tým, aby sa po jesenných parlamentných voľbách Česko nezaradilo po boku Slovenska.

Svoje spomienky na rok 1968 na proteste rozprával Jiří Kolda, ktorého sovietski vojaci ťažko zranili, a tiež bývalý ruský vojak Alexej Ženatý (pôvodným menom Alexej Kuzevanov), ktorý v 80. rokoch dezertoval z okupačnej armády. Ľudia potom skandovali „Choď domov, Ivan!“.

Na akcii, ktorú usporiadali organizácie Človek v tiesni, Milión chvíľok pre demokraciu, Pamäť národa a Európsky kongres Ukrajincov, vystúpila aj kapela Rybičky 48, ktorá zahrala pieseň Jdi domů, Ivane.

Organizácia Pamäť národa pripomenula, že viac než 20-ročná okupácia pripravila Československo o slobodu, nádej a budúcnosť. „Režim, ktorý prišiel z východu, bol postavený na lži a násilí a neváhal strieľať ani do neozbrojených ľudí. Dnes čelí rovnakej brutalite Ukrajina. Putinovo Rusko útočí, vraždí a klame, zatiaľ čo proruská propaganda sa snaží oslabiť našu podporu napadnutým… Nedopusťme, aby sa história opakovala,“ uviedla k akcii Pamäť národa, ktorú založili organizácia Post Bellum, Český rozhlas a Ústav pre štúdium totalitných režimov.

Adriana Černá z organizácie Človek v tiesni priblížila, ako na Ukrajine pomáhajú a čomu tak ľudia svojím príspevkom môžu pomôcť. „Všetci, čo sme tu, chápeme, že Ukrajinci bojujú preto, aby neskončili ako vtedy my – alebo ešte horšie. A bojujú aj za nás,“ podotkla.

Na proteste boli vidieť aj spievajúcich občanov Ukrajiny. Mnohí mávali vlajkami EÚ, NATO, ale aj štátnymi vlajkami Ukrajiny a Gruzínska.

Udalosti roku 1968 sú podľa českého historika Oldřicha Tůmu dôvodom, prečo dnes mnoho Čechov toľko podporuje Ukrajinu v jej boji proti Rusku. Povedal, že išlo o zlom vo vnímaní Sovietskeho zväzu a ruskej kultúry, ku ktorej dovtedy mali Česi aj Slováci mnoho sympatií. Na rozdiel od Poliakov alebo Maďarov totiž nemali s Ruskom až do 2. svetovej vojny priame historické vzťahy a Sovietov brali ako osloboditeľov od nemeckej okupácie.

„Augustová okupácia zásadným spôsobom poškodila dovtedy celkom kladný vzťah nielen Čechov, ale aj Slovákov, voči Sovietom. Už v tom roku 68 sa hovorilo: ,Šesť rokov sme na vás čakali, dvadsať rokov sme vás milovali a do smrti vás budeme nenávidieť,“ povedal ďalší český historik Daniel Povolný.

„Intervencia naozaj znamenala obrovský šok a znamenala úplné prepólovanie vzťahu k Sovietskemu zväzu, prípadne Rusku,“ povedal Tůma. „Myslím, že to je stále jeden z dôležitých elementov, ktorý formuje súčasný český postoj, a to je nielen postoj českej vlády, ale postoj väčšiny českej verejnosti, ktorý je veľmi silne antiruský a podporuje Ukrajinu.“

„Z českej perspektívy to vyzerá, že tu sú určité paralely medzi tým, čo sme my zažili v roku 68 a čo Ukrajina zažíva, aj keď samozrejme tá konkrétna situácia je úplne iná,“ uviedol historik.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna