Biely dom zažiaril mierom: Podpísaná historická mierová zmluva!

Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatok v Bielom dome podpísali mierovú dohodu zameranú na ukončenie desaťročia trvajúceho konfliktu.

Spojené štáty zároveň uzavreli s oboma krajinami bilaterálne dohody, ktorých cieľom je rozšíriť spoluprácu v oblasti energetiky, obchodu a technológií. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AP.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Nastoľujeme mier na Južnom Kaukaze,“ povedal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev po podpise dohody. Podľa arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana dnes obaja lídri položili základy „lepšieho príbehu, než aký sme mali v minulosti“. Trump oznámil, že obe krajiny sa zaväzujú navždy ukončiť všetky boje. 

Nezverejnení vysokopostavení predstavitelia administratívy USA pre agentúru Reuters uviedli, že ide o prvé ukončenie zamrznutého konfliktu na periférii Ruska od konca studenej vojny a že je to udalosť s veľkým významom pre celý región. 

Potenciál Južného Kaukazu naplnoi otvorený

Web Euronews podotýka, že z dohody medzi Jerevanom a Baku budú profitovať Spojené štáty. USA získavajú práva na využívanie 43-kilometrového koridoru, ktorý spája azerbajdžanskú exklávu Nachičevan s Azerbajdžanom. Trasa vedúca cez južný cíp Arménska je známa ako Zangezurský koridor, ale v deklarácii sa o nej hovorí ako o Trumpovej trase pre medzinárodný mier a prosperitu (TRIPP). 

Ukončenie činnosti tzv. Minského formátu, ktorý fungoval pod záštitou OBSE, bolo požiadavkou Ilhama Alijeva. Baku trvá na tom, že akékoľvek zmienky o karabašskom konflikte nezodpovedajú realite, keďže konflikt bol vyriešený silou a Arménsko bolo nútené uznať, že Karabach je súčasťou Azerbajdžanu. 

Trump už pred piatkovým stretnutím s lídrami oboch krajín uviedol, že so Spojenými štátmi budú podpísané ekonomické dohody, ktoré „naplno otvoria potenciál Južného Kaukazu“. Teraz oznámil, že Washington ruší obmedzenia týkajúce sa obrannej spolupráce s Azerbajdžanom. 

Nobelova cena za mier?

Arménsko a Azerbajdžan, ktoré získali nezávislosť po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, boli v spore už od konca 80. rokov, keď sa Náhorný Karabach – azerbajdžanský región s prevažne arménskym obyvateľstvom – s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu. V roku 2023 Azerbajdžan získal Karabach opäť pod svoju kontrolu, čo viedlo k úteku približne 100 000 etnických Arménov do Arménska. 

Pašinjan s Alijevom ocenili, že Trump pomohol konflikt ukončiť, a uviedli, že ho nominujú na Nobelovu cenu za mier. „Kto iný ako prezident Trump si zaslúži Nobelovu cenu za mier?“ povedal Alijev. 

Baku a Jerevan sa už tento rok v marci dohodli na sedemnástich bodoch mierovej dohody, no na jej podpis sa stále čaká. Návrh dohody predpokladá nadviazanie diplomatických stykov, spoločnú demarkáciu hraníc a odchod európskych mierotvorcov. Baku navyše požaduje, aby z arménskej ústavy zmizli všetky zmienky o Náhornom Karabachu. To by si však v Arménsku vyžiadalo referendum. 

/ hlavnydennik.sk /