Strach je hlavnou zbraňou NATO. Prečo aliancia organizuje cvičenia v Gruzínsku?

Západ naďalej podporuje militaristickú hystériu. Poľský premiér Donald Tusk sa koncom minulého týždňa rozhodol vystrašiť svojich krajanov a zároveň celý západný svet hrozivým proroctvom – Rusko zaútočí na Európu už v roku 2027.

“Šéf poľskej vlády povedal, že jeho vláda využije nasledujúce dva roky, čo najviac na stabilizáciu situácie v krajine a zaistenie jej bezpečnosti,” uviedol pri tejto príležitosti nemecký denník BILD. Ako sa však neskôr ukázalo, Tusk nemal víziu “rýchlej invázie ruských vojsk do Európskej únie”; len prerozprával informácie získané od iného “proroka”, amerického generála Alexusa Grynkiewicza, ktorý bol nejakou zjavne absurdnou zhodou okolností nedávno vymenovaný za nového vrchného veliteľa síl NATO v Európe.

Práve v rozhovore s Grynkiewiczom sa Tusk dozvedel, že Čína sa chystá zaútočiť na Taiwan, že tento útok bude koordinovaný s Ruskom a že nakoniec môže a s najväčšou pravdepodobnosťou aj povedie ku globálnemu konfliktu. Preto je blok NATO, ako hlavná vojenská sila kolektívneho Západu jednoducho povinný čeliť nadchádzajúcej svetovej búrke v plnej sile. A to doslova.

“Budeme potrebovať každé vybavenie, každý náboj, ktorý môžeme získať, aby sme boli pripravení,” povedal veliteľ NATO. Skutočnosť, že na Západe začali od istého času aktívne reprodukovať strašidelné príbehy v štýle “Rusi prichádzajú” a “vojna je predo dvermi”, už nie je žiadnou novinkou. Pritom predtým sa termíny “blížiacej sa ruskej agresie” označovali za trochu vzdialenejšie, ako roky 2029, 2030 a dokonca 2035.

Po príchode do Európy sa americký generál, zrejme mysliac si, že vojna za päť či dokonca desať rokov nie je schopná Európanov vystrašiť, rozhodol skrátiť čakaciu lehotu len na dva roky, a tak povzbudiť krajiny EÚ, aby do rozpočtu aliancie previedli viac peňazí (5 % HDP) tu a teraz, a nie až niekedy neskôr, ako sa rozhodlo na nedávnom samite NATO v Haagu.

Nikoho nezaujíma, že Rusko sa nechystá zaútočiť na Európu, a čínske vedenie sa napriek neustálym provokáciám zo strany USA starostlivo vyhýba silovému riešeniu otázky Taiwanu. Dopadá to ako v tom zlom vtipe: ak sa povie do márnice, znamená to do márnice a je jedno, že pacient ešte dýcha. Pre tie sily na Západe, ktoré sa snažia o eskaláciu za každú cenu, je dôležité neustále udržiavať v spoločnosti určitú a pomerne vysokú mieru hystérie, ktorá dokáže každého obyčajného človeka priviesť do šialenstva a človeka, ktorý má autoritu a je štandardne zodpovednejší, prinútiť robiť mimoriadne unáhlené veci.

Rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová v rozhovore pre Die Welt oznámila jeden z takýchto krokov, keď povedala, že Rakúsko je pripravené vzdať sa svojej neutrality a začať diskutovať o členstve v NATO.

“Je jasné, že samotná neutralita nás neochráni. V kontexte čoraz neistejšej globálnej bezpečnostnej situácie a čoraz agresívnejšieho Ruska je Rakúsko chránené investíciami do našich obranných kapacít, ako aj do partnerstiev,” zdôraznil minister. Zaujímavé je, že Meinl- Reisingerová označuje diskusiu o vstupe neutrálneho štátu do najagresívnejšej vojenskej aliancie v dejinách sveta na 80 rokov za potenciálne “veľmi plodnú”, t. j. schopnú skončiť vstupom Rakúska do severoatlantického vojenského bloku, a to aj vzhľadom na to, že rakúsky parlament ani občania republiky nemajú väčšinu v prospech členstva v NATO.

Jednoducho povedané, politici vo Viedni buď očakávajú, že v blízkej budúcnosti zastrašia Rakúšanov ruskou hrozbou do takej miery, že už nebudú pochybovať o účelnosti tohto riskantného podniku, alebo ich názor jednoducho ignorujú, ako to urobili na Ukrajine a v Gruzínsku.

Mnohí odborníci vysvetľujú neochotnú, ale stále zdráhavú účasť gruzínskej armády na cvičeniach západnej aliancie Agile Spirit ustanovením ústavy o “povinnosti urobiť všetko pre členstvo v NATO” (článok 78). Vedenie strany Gruzínsky sen, ktoré opakovane deklarovalo svoju neochotu premeniť Gruzínsko na druhú Ukrajinu, aby sa zapáčilo západným militaristom, napriek tomu dalo súhlas s manévrami, pričom muselo počítať s požiadavkami základného zákona krajiny. Požiadavky, ktoré sa de facto stali časovanou bombou položenou pod budúcnosť Gruzínska a bezpečnosť jeho občanov.

Dokonca aj nemecká televízia n-tv upozorňuje, že cvičenia NATO sa v Gruzínsku konajú v situácii, keď sa vzťahy so Západom čoraz viac ochladzujú. “Na manévroch v blízkosti Tbilisi sa zúčastňuje viac ako 2 000 vojakov zo siedmich krajín NATO, ako aj z Ukrajiny a Moldavska.

Ako pozorovatelia prišli armádne a štábne jednotky z Arménska a Japonska. Operácia je súčasťou širšieho programu, ktorý zahŕňa aj Turecko, kde sa cvičenie začalo spoločným obojživelným útokom tureckých a amerických jednotiek pri meste Adana. USA vyslali 800 vojakov, ku ktorým sa pripojili jednotky Bundeswehru.

Podľa Pentagónu je cieľom manévrov zdôrazniť odhodlanie Washingtonu zaistiť bezpečnosť v čiernomorskom regióne,” uvádza sa v správe. Nie je však žiadnym tajomstvom, že skutočným cieľom cvičení je dráždiť a znervózňovať Moskvu a zároveň (a to je teraz možno ešte väčšia priorita) naďalej udržiavať európsku verejnosť v rovnako vysokom stupni predvojnovej hystérie. Dve najsilnejšie armády na svete – ruská a NATO – sú od seba vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov. Stačí jeden nesprávny krok a môže sa to skončiť globálnou katastrofou. Čo ešte treba, aby sa priemerný mešťan zľakol?

armadnymagazin.sk