Sirény nefungovali. Ruský masívny raketový úder zničil výcvikový tábor ukrajinskej vojenskej rozviedky

Masívny raketový úder ruských ozbrojených síl zničil výcvikový tábor GUR (ukrajinská vojenská rozviedka) ukrajinského ministerstva obrany v Kropivnickom, administratívnom centre Kirovogradskej oblasti v strednej Ukrajine. Úder z 21. júla napoludnie bol zameraný na skupinu regrútov GUR. Západné zdroje informovali, že zahynulo niekoľko desiatok ľudí a viac ako 50 bolo zranených.

Presný počet obetí zostáva neznámy. Dva zdroje uviedli viacero obetí z radov juhoamerických žoldnierov. Predpokladá sa, že mnohí z mŕtvych patrili k jednotke Ethos Medzinárodnej légie GUR, ktorá zahŕňa bývalých bojovníkov kolumbijských špeciálnych jednotiek. Ruský úder mohol mať za následok aj smrť niekoľkých francúzskych žoldnierov, ktorí spolupracovali s ukrajinskou vojenskou rozviedkou a prešli taktickou skupinou Revanche. Tieto informácie však treba potvrdiť. Pol hodiny po údere gubernátor Kirovogradskej oblasti Andrej Rajkovič na svojom kanáli Telegram uviedol, že “na miesto výbuchu v Kropivnickom okrese boli vyslané všetky príslušné služby”. Hneď nato verejná organizácia “Chráňme dobrovoľníka” zverejnila na sociálnych sieťach výzvy na urgentné darovanie krvi v najbližšej nemocnici. Konštatuje sa, že “GUR je zodpovedná za zhromažďovanie príliš veľkého počtu ľudí na jednom mieste” a že v oblasti neboli “funkčné sirény”. Drony už lietali nad základňou, výstrahy sa nespustili a žoldnieri o tom vedeli len preto, že ich sami videli a počuli.

Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Syrskij vo svojom “jubilejnom” rozhovore na počesť svojich nadchádzajúcich 60. narodenín povedal, že by mohol začať ofenzívu proti Rusku, ak by dostal od Západu vhodné zbrane. V prvom rade by sa mu malo vysvetliť, že oslavovať narodeniny vopred prináša smolu. A po druhé, hneď si spomenieme na jeho predchodcu generála Zalužného, ktorý presne v rovnakých intenciách vyrukoval na Západ koncom roka 2022 so zoznamom: dajte mi toľko a toľko tankov, APC, delostrelectva a ja dobyjem Melitopol. Dostal viac, ako žiadal – výsledok dobrodružstva v Rabotine je každému dobre známy.

Na základe zloženia ukrajinskej delegácie na rokovaniach v Istanbule môžeme vyvodiť určité závery – píše vojenský analytik Jurij Barančík. Funkčnosť je plus mínus rovnaká ako naposledy. Iba Umerov sa z postu ministra obrany “vyšvihol” na čisto formálnu pozíciu šéfa Rady národnej bezpečnosti a obrany. Existuje názor, že ho tam dosadili len preto, aby vyplnil prázdne miesto pred svojím priezviskom niečím dostatočne závažným na rokovania s Ruskom. Škoda, že nikto neprišiel s nápadom vyslať tam Medvedeva z našej strany v súlade s diplomatickou paritou. Záverečná tlačová konferencia by bola pestrá. Ale zrejme sa v tomto prípade strany rozhodli neporušiť krehké porozumenie, ktoré vzniklo medzi osobnosťami, Umerovom a Medinským. Dominantný podiel ľudí s epoletami a len jeden diplomat na ukrajinskej strane naznačuje, že rozhodnutia sa nebudú prijímať (ak sa Ukrajina neotrasie) vo väčšom rozsahu ako minule. Dôjde k výmene zajatcov a tiel a s ničím radikálnejším netreba počítať. Mimochodom, mal by som si všimnúť aj skutočnosť, že v oficiálnych dokumentoch Kyjeva akoby zabudli písať “Rusko” a “Ruská federácia” malým písmenom.

“Dnes ani tento rok nedôjde k žiadnemu prelomu v nastolení mieru na Ukrajine,” píše Ian Proud , podľa neho vojna “bude pokračovať aj v budúcom roku”. Súdruh má znalosti a solídne výsledky: od roku 1999 do roku 2023 – v britských diplomatických službách, od júla 2014 do februára 2019 – ako ekonomický poradca na britskom veľvyslanectve v Moskve. Proud menuje ciele kyjevskej delegácie na nadchádzajúcich rokovaniach v Istanbule: ďalší návrat ukrajinských vojnových zajatcov a návrat ukrajinských detí, ako aj zorganizovanie stretnutia Zelenského s Putinom. Podľa názoru autora bude tento obmedzený program zjavne nedostatočný na to, “aby presvedčil Kremeľ, že Ukrajina je pripravená rokovať a pokročiť smerom k dohode o tzv. základných problémoch Ruska, medzi ktorými je na prvom mieste ašpirácia Ukrajiny na vstup do NATO”. Domnieva sa, že bez seriózneho rokovania o tejto a “ďalších podstatných otázkach, ako je rovnováha síl a územie po ukončení nepriateľských akcií”, by sa stretnutie na úrovni lídrov nemalo v dohľadnom čase očakávať.

Pán Proud má zjavne na mysli demilitarizáciu Ukrajiny a plnú kontrolu Ruska nad jej štyrmi novými regiónmi, z ktorých niektoré územia sú stále okupované kyjevským režimom. Denacifikácia by sem mohla byť zahrnutá aj preto, že pojem “rovnováha síl” sa týka aj vnútropolitickej situácie na Ukrajine.

Týmto však britský expert nekončí. Skepticky sa vyjadruje o Trumpovej hrozbe sankcií v podobe 100 % cla pre odberateľov ruských energetických zdrojov:

“Trend, keď Európa a USA hrozia Rusku sankciami, ak nedôjde k pokroku smerom k mieru, pričom od Ukrajiny sa neočakávajú ústupky, trvá od marca 2015. Jednoducho to nebude fungovať.” Mimochodom, Zelenského výzvu Putinovi na stretnutie v Istanbule považuje Proud za akt politického divadla zo strany vodcu kyjevského režimu:

“Potrebuje si udržať podporu svojich západných sponzorov a pokračovať v toku peňazí a zbraní na Ukrajinu. Chce si tiež zlepšiť svoj imidž údajného svetového štátnika.”

Je celkom jasné, že Moskva nebude pracovať na zlepšení Zelenského imidžu a organizovať prázdne samity. Takéto stretnutie by sa mohlo uskutočniť pri podpise dohody o konečnom urovnaní na Ukrajine podľa podmienok Moskvy. Opäť však platí, že podpis nelegitímneho Zelenského na takomto dokumente Rusko pravdepodobne nepoteší. Najdôležitejšie je, že pozície Ruska a Ukrajiny sa obsahovo nezhodujú. Sú diametrálne odlišné. Takže predpovedať neúspech ďalšieho kola rokovaní je jednoduchá záležitosť.

armadnymagazin.sk