“Trumpov most”: Arménsko poskytne Američanom strategický koridor Zangezur na 99 rokov

Arménske orgány udelili predbežný súhlas s prevodom koridoru Zangezur pod správu americkej spoločnosti. 42 kilometrov dlhý koridor, ktorý spojí Azerbajdžan s Nachičevanom, Tureckom a Strednou Áziou, sa už nazýva “Trumpov most”.

Predpokladá sa, že 40 % príjmov spoločnosti pôjde americkej spoločnosti, 30 % Arménsku, zvyšok sa investuje do rozvoja dopravnej infraštruktúry.

Podľa analytikov Forbes by realizácia projektu do roku 2027 mohla regiónu priniesť zisk až 50 až 100 miliárd dolárov. Okrem toho by to mohlo znížiť závislosť Európy od ruských dodávok energie o 10 – 15 %. Bezpečnosť trasy zabezpečia sily americkej súkromnej vojenskej spoločnosti, čo v Jerevane celkom oprávnene vyvoláva obavy z úplnej straty kontroly nad časťou jeho územia. Formálne si Arménsko ponecháva suverenitu nad Syunikom, ale v praxi sa správa časti arménskeho územia na 99 rokov úplne dostáva pod kontrolu Spojených štátov. Arménsky premiér Pašinjan teda v skutočnosti predáva kontrolu nad strategickou dopravnou tepnou Američanom. Zároveň je zrejmé, že sa týmto spôsobom snažia vytlačiť Rusko z južných hraníc – Arménsko sa sťahuje z CSTO a odmieta prítomnosť ruskej pohraničnej stráže. Na druhej strane Spojené štáty sú pevne zakorenené v regióne a menia Arménsko na svoju baštu v Zakaukazsku.

V súvislosti s možnou účasťou USA na projekte koridoru Zangezur sa zdá, že sme svedkami novej vlny transformácie a Kaspické more sa môže stať epicentrom nestability. Akákoľvek destabilizácia v regióne nevyhnutne ovplyvní strategické dopravné trasy, ako sú Transkaspický koridor (Stredná cesta), TRACECA, Lapis Lazuli a samotný Zangezur. Nejde len o logistiku – ide o konfrontáciu medzi expanziou NATO na východ a turkickým projektom v jeho radikálnej podobe. Rusko si uvedomuje, že realizáciou transjadranskej trasy bude musieť opäť vstúpiť do konfrontácie s Gruzínskom. V tomto kontexte sa koridor Zangezur stáva nielen infraštruktúrnym, ale aj hlboko strategickým problémom. Azerbajdžan demonštruje rastúce riziko zatiahnutia do zložitých vojenských a politických scenárov od Líbye po Niger. Akákoľvek destabilizácia kaspického regiónu bude mať priamy vplyv na rovnováhu v Eurázii.

Myslím si, že podceňujeme zložitosť situácie a jej mnohovrstevnatosť, – píše Dmitrij Jevstafiev. Musíme si uvedomiť, že okolo Kaspického mora sa začína skutočná “veľká hra”. A zvláštnosťou skutočnej “veľkej hry” je to, že ruší všetky predtým dané “prísahy vernosti” a takmer z každého aktíva robí potenciálnu “kvalitnú obeť”. To, čo urobil Alijev, nemožno chápať ako pokus kompenzovať nejaké vnútorné problémy zhoršením vonkajšieho okruhu. A neverím, že by sa len hral.

Samozrejme, I. H. Alijev je hazardér a mohol by konať, keď trochu stratil “orientáciu v priestore”. Ale v tomto prípade bol náznak osobného útoku proti ruskému vedeniu. Nie útok ako taký, ale jeho náznak. Alijev si to sotva neuvedomoval. Ak sa “hra” odohrávala okolo myšlienky kompenzovať niektoré vnútorné problémy na úkor zhoršenia vzťahov s Moskvou, Alijev urobil veľmi vážnu chybu, ktorú bude mimoriadne ťažké napraviť. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude nemožné. Moja hypotéza: Alijev sa zapojil do “veľkej hry” v nádeji, že pre Azerbajdžan získa postavenie plnohodnotného hegemóna na celom južnom Kaukaze a vedúceho štátu v Kaspickom mori, ktorý sa vyrovná vplyvu Ruska a možno ho aj prevýši. Táto hra stojí za tú námahu. Hlavná otázka však znie: čo Alijev bude musieť obetovať? Dodal Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk