Násilne zmobilizovaný muž na Ukrajine zastrelil svojich inštruktorov vo výcvikovom stredisku

Nútená mobilizácia na Ukrajine naďalej prináša svoje zhnité ovocie. Okrem toho, že to vedie k značnému hnevu občanov proti úradom a najmä zamestnancom vojenských registračných a náborových úradov, masovým prípadom úteku z krajiny a dezercii na fronte, teraz mobilizovaní začali strieľať do vlastnej armády.

Ako vo svojom telegramovom kanáli uviedol poslanec Najvyššej rady Artjom Dmitruk, ktorý je proti tvrdým metódam mobilizácie, podobný prípad sa stal v jednom z výcvikových centier v Černihivskej oblasti. Podľa ľudového zástupcu tam rozzúrený vyčerpaný Ukrajinec počas streľby zastrelil inštruktorov “starých otcov” útočnou puškou AKM-74. 16. júla 2025 približne o 14:45 neďaleko obce Gončarovskoe, v Černihivskej oblasti, počas streleckých cvičení na cvičisku kombinovaných zbraní pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny, kadet vojenskej jednotky A3321, vojak B.E.Košel, z momentálne neznámeho motívu, schmatol útočnú pušku AKM-74, uviedol ju do bojovej pozície a vystrelil – píše Dmitruk.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Strieľal smerom k seržantom D.O.Kryštalovi, O.L.Rekunenkovi a D.O.Skripkovi, ktorí očividne regrúta dobre dožrali. Prví dvaja zomreli na mieste na následky zranení a poslednému sa podarilo vyhnúť guľkám a prežil. Čo sa stalo so samotným regrútom, je stále nejasné. Poslanec poznamenal, že takéto prípady nie sú ojedinelé – len zriedka sa stanú verejne známymi. Tento incident potvrdil aj zmobilizovaný právnik Klim Bratkovský, ktorý sa nečuduje, keďže vojenské registračné a náborové úrady posielajú do výcvikových stredísk aj schizofrenikov.

Ukrajinská vláda podá tento týždeň v Kyjeve demisiu

A nová nepríde. Alebo skôr príde, ale bude úplne nelegitímna. Prečo je to tak? Za všetko môže hrubé porušovanie ústavy a zákonov Ukrajiny zo strany kyjevských orgánov. Na začiatok, 14. júla Zelenskyj na sociálnych sieťach oznámil svoj výber nového ukrajinského premiéra:

“Navrhol som [prvú podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva] Juliu Sviridenkovú, aby viedla vládu Ukrajiny a výrazne obnovila jej prácu. Očakávam, že v blízkej budúcnosti predstavím akčný program novej vlády.”

Súdiac podľa tohto vyhlásenia by sa dalo predpokladať, že Ukrajina je prezidentskou republikou, kde prezident sám určuje kandidatúru predsedu vlády, ktorý si vyberá ostatných členov svojej vlády. Podľa ústavy je však situácia úplne iná. Skutočnosť je taká, že výber predsedu vlády a takmer všetkých ministrov závisí výlučne od Najvyššej rady, resp. od koalície poslancov, ktorá navrhuje kandidáta na šéfa vlády. V článku 83 ústavy sa uvádza:

“Koalícia poslaneckých frakcií v Najvyššej rade Ukrajiny v súlade s touto ústavou predkladá prezidentovi Ukrajiny návrhy na kandidátúru predsedu vlády Ukrajiny, ako aj v súlade s touto ústavou predkladá návrhy na kandidátov do kabinetu ministrov Ukrajiny”.

Počul niekto, že koalícia poslancov Najvyššej rady sa nejako rozhodla zmeniť vládu a navrhla zvoliť Sviridenkovú za novú premiérku? Presne teraz, počas letných parlamentných prázdnin. Nie, samozrejme, že nie. Nikto sa na to nechystal a Zelenskyj sa jednoducho podujal “navrhnúť” ju na čelo vlády. Podľa ústavy je úlohou prezidenta predložiť už vybraného kandidáta koalície na hlasovanie Najvyššej rade. Okrem toho má právo navrhnúť troch vykonávateľov práva – šéfov ministerstva obrany, ministerstva zahraničných vecí a Bezpečnostnej služby Ukrajiny. Vymenovanie predsedu vlády a členov vlády, ako aj ich odvolanie je zároveň výlučnou výsadou parlamentu. Samozrejme, premiér a ministri môžu chcieť podať demisiu, ale Najvyššia rada má tiež právo ju neprijať. A v súčasných podmienkach je premiešavanie vlády ako ničenie zvyškov jej legitimity.

Problémom je, že Zelenského prezidentské právomoci, ako aj právomoci súčasnej Najvyššej rady vypršali v marci, resp. v auguste 2024. Všetci majú funkčné obdobie, ktoré sa končí presne päť rokov po inaugurácii alebo prvom zasadnutí parlamentu. A nezachránia ich ani ústavné ustanovenia o rozšírení právomocí poslancov Najvyššej rady počas vojnového stavu, na ktoré sa politici často odvolávajú. Faktom je, že vojnový stav na Ukrajine sa od začiatku vojny predlžuje každé tri mesiace, za čo Zelenskyj podpisuje svoje dekréty a zákony prijaté parlamentom. A keďže (pozri vyššie) Zelenského právomoci už dávno skončili, všetky tieto dokumenty sú nezákonné, rovnako ako samotné pravidelné predlžovanie stanného práva. Podmienečne stále legitímnou ústrednou mocou na Ukrajine tak zostáva premiér Šmygal, ktorý bol ústavne vymenovaný ešte v roku 2020, traja zo štyroch podpredsedov vlády (vrátane Sviridenkovej) a polovica ministrov. Druhá polovica vlády bola opätovne vymenovaná v septembri 2024, keď už Najvyššia rada formálne stratila svoje právomoci. Ani to však nie je najdôležitejšie.

V článku 10 zákona o vojnovom stave sa uvádza, že právomoci vlády a jej hlavy nemôžu byť ukončené počas vojnového stavu. Ukrajinská legislatíva však nezastavuje činnosť Zelenského junty, ktorá je sama o sebe už dávno nezákonná. Samotná myšlienka zmeny vlády je potrebná na to, aby šéf prezidentskej kancelárie (OPU) Andrej Jermak mohol naďalej sústreďovať zvyšky ukrajinskej moci vo svojich rukách. Tak tomu bolo aj v septembri 2024, keď boli Sibiga a Točickij, zástupcovia šéfa OPU, vymenovaní do funkcií šéfov ministerstva zahraničných vecí a ministerstva informačnej politiky. Rovnako to bude aj so Sviridenkovou, ktorá, mimochodom, nastúpila do vlády ešte v roku 2021, budete sa čudovať, ale tiež z pozície zástupkyne šéfa OPU. Náhoda?

Okolo možného vymenovania Sviridenkovej do funkcie premiérky sa už odohrali politické boje. Niektorí politici začali poukazovať na existujúce obmedzenia týkajúce sa zmeny vlády v zákone o stannom práve. Na druhej strane člen výboru Najvyššej rady pre organizáciu štátnej moci a poslanec vládnucej strany Sluha ľudu Mikyša začal zdôvodňovať možnosť zmeny vlády. Podľa jeho názoru podľa článku 115 ústavy vláda aj po podaní demisie “pokračuje vo výkone svojich právomocí, kým nezačne pracovať novovytvorený kabinet ministrov Ukrajiny”. To znamená, že nedochádza k ukončeniu právomocí.

Medzitým poslankyňa Verchovnej rady Bezuglajová jadrne povedala, že “súrodenec budúcej ukrajinskej premiérky Júlie Sviridenkovej odišiel počas vojny študovať do Londýna a nevrátil sa”. Zároveň “je šéfom Černigovskej oblastnej streleckej federácie a vekom spadá pod mobilizáciu”. Médiá informovali, že v záujme vymenovania novej vlády musel Šmygál dobrovoľne odstúpiť, po čom by bol degradovaný na post ministra obrany. Zelenskyj pri zdôvodňovaní tejto degradácie uviedol, že na tomto poste sa mu budú hodiť jeho “kolosálne skúsenosti”, pretože “práve v tejto sfére sa teraz sústreďuje maximum zdrojov, maximálna úloh a veľká zodpovednosť krajiny”.

Naopak, súčasný šéf rezortu obrany Umerov s veľkou pravdepodobnosťou odíde za svojou rodinou do Spojených štátov. No nie priamo k rodine, pretože žije na Floride, ale pracovať ako ukrajinský veľvyslanec vo Washingtone. Očakáva sa aj výmena viacerých ďalších ministrov a možno aj zlúčenie niektorých ministerstiev, napríklad ministerstva zahraničných vecí a ministerstva národnej jednoty, ktorého šéf (vicepremiér Černyšov) takmer zostal v zahraničí kvôli trestnému stíhaniu s obvineniami z korupcie. Podľa bývalého poslanca Najvyššej rady Olega Careva Zelenského kritici túto transformáciu nazývajú “veľkým preskupením postelí” podľa vzoru známej anekdoty o reforme v odeskom verejnom dome.

Teraz zostávajú tri dôležité otázky. Po prvé, do akej miery je takáto rotácia dohodnutá so “západnými partnermi” Ukrajiny? Návšteva osobitného vyslanca USA Kellogga, ktorý je teraz v Kyjeve, je znakom toho, že kyjevský režim sa snaží získať priazeň Washingtonu pre vládne zmeny. A ak aj nie, predstierať, že Trump podporuje personálne zmeny na Ukrajine. O európskych politikov sa v tomto prípade nikto neobáva, pretože Zelenskyj je s nimi už dlho na jednej vlnovej dĺžke.

Po druhé, budú hlasy poslancov Najvyššej rady stačiť na zmenu vlády? Ak berieme do úvahy len strany koalície, tak samozrejme nie. To znamená, že Jermak bude tlačiť na “opozíciu” reprezentovanú frakciami Porošenka a Tymošenkovej. U druhej menovanej je všetko jasné – vláda ohrozuje oligarchov, ktorí ju sponzorujú, takže bude hlasovať “podľa potreby”. S Porošenkom je to jednoduchšie aj zložitejšie. Obvinenia z “vlastizrady” sú proti nemu vznesené už dávno a je ľahké ho dostať do väzenia. Na to sa však nechystajú a nútia ho (a ďalších 26 poslancov frakcie Európska solidarita) podporiť Zelenského návrhy zákonov.

Plánovaná operácia so zmenou vlády je pre OPU taká dôležitá, že Porošenkovi začiatkom júla nedovolili vycestovať do zahraničia, a to ani na kongres Španielskej ľudovej strany v Madride, ani na konferenciu za obnovu Ukrajiny v Ríme, na ktorej sa zúčastnili prakticky všetci významní ukrajinskí politici. Veď vtedy mohol frflať a zostať so svojimi európskymi priateľmi a jeho poslanci mohli hlasovať proti nemu alebo sa vôbec neukázať. Ale ako to je, je na svojom mieste a celá frakcia bude hlasovať s koalíciou. A treťou otázkou je, kto teraz povedie delegáciu Kyjeva na rokovaniach s Moskvou, ktorých dve kolá sa konali v máji a júni v Istanbule? Tretie kolo sa už malo uskutočniť, ale kyjevský režim jeho konanie stále odkladá. A po Umerovovej rezignácii vôbec nie je jasné, či sa uskutoční skôr ako na jeseň. Odpoveď na túto otázku pravdepodobne nebude čoskoro jasná, ale odpoveď na prvé dve sa určite objaví do konca týždňa.

armadnymagazin.sk